Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Zaujímavá kniha s originálnymi magickými prvkami a cestopisno-spletitým dejom. Kvalita textu jemne kolísala, čo však kompenzovala autorova autentická skúsenosť s cesty do Gruzínska, ktorú bolo cítiť z celého diela.
Napriek drobným chybám krásy (ešte nie veľmi vybrúsený štýl, opakovanie istých myšlienok, nie vždy dotiahnuté línie deja) je to naozaj silný, vtipný aj dojímavý príbeh o súvislosti medzi ľudskými vzťahmi, mladíckymi túžbami a dlhodobou ponižujúcou všetko prestupujúcou politickou represiou v Bielorusku medzi rokmi 1999 a 2010. Z paralel k súčasným trendom u nás mrazí.
Spočiatku som mal z obavy, či text nebude príliš odborný. Našťastie, kniha je napísaná veľmi prístupným štýlom a okrem teoretického úvodu do základných kategórií psychológie (pre pňa príjemné repetitórium z čias doplnkového pedagogického štúdia) prináša aj pikantné (no obozretne diskrétne) nahliadnutia do súdnych prípadov a množstvo jednoznačných hodnotových postojov autora. Teším sa aj na ostatné tituly z dielne Heretikovcov.
Vyhovovalo mi pomalšie tempo rozprávania a opisy prežívania hlavnej postavy. Pre mnohých určite podnetné opisy geografie dobového Berlína a politických udalostí. Celkovo som čakal trochu viac, ale ako bežné oddychové čítanie sa to dá zniesť. Verím, že pokračovania série budú gradovať.
Smetanu mám rád od mladosti. Prečítal som viac monografií, táto je na druhom mieste po informačne a systematicky takmer dokonalej knihe Václava Holzknechta, ktorá vašla začiatko 80-tych rokov. Táto kosatíkova kniha je zostavená modernejším, ľahším štýlom, škoda len, že som v nej našiel zopár okatých chýb v dátumoch a niekoľko povrchne spracovaných komentárov k dielam (Česká píseň). Aj tak vrelo odporúčam a nie je nevyhnutné čítať od začiatku, pokojne možno začať niekde pri Smetanovych cestách do Švédska.
Spoločným znakom všetkých poviedok je mimoriadne inteligentná práca s jazykom a skúmanie rôznych foriem budovania textovej štruktúry. Zároveň sa autorovi darí exponovať originálnu a sugestívnu atmosféru každého príbehu. Interpretáciu pointy však necháva spravidla na čitateľa a to aj vtedy, keď je dosť pravdepodobné, že pre mnohých bude nad ľudské sily. (v tom môže byť tiež čaro bookclubov, aby si čitatelia vymenili svoje skúsenosti).
Autor sa nesmierne kriticky vyjadruje k politike a histórii svojej vlasti, čím sa stáva určite terčom vážnych hrozieb a vyhrážok. Okrem príliš veľkej a živej osobnej zaujatosti autora je miernym negatívom textu občas nadbytočné opakovanie myšlienok. Sympatický je tón prijatia spoluzodpovednosti a túžba ospravedlniť sa svoju spoluvinu.
Na texte Mareka Torčíka sa mi pozdával poetický jazyk kombinovaný s urbánnou estetikou ohyzdnosti; zvláštne časové skoky, ktoré ma držali v strehu; a hlavne pomerne vzácna Du-forma, teda rozprávanie v druhej osobe jednotného čísla. Ostentatívne brodenie hlavného hrdinu v polohe obete, ktoré sa iba veľmi pomaly posúvalo smerom k prevzatiu zodpovednosti za svoj život, mi síce trochu liezlo na nervy, ale zrejme vystihuje realitu života. Odporúčam, no len trochu náročnejšiemu čitateľovi.
Kto hľadá literárny pôžitok, ostane podľa mňa sklamaný. Ústredné myšlienky sú z pohľadu motivačnej literatúry podnetné - hoci lepšie by im zodpovedala forma časopiseckého rozhovoru, ako tento rozvláčny (hoci v podstate krátky) beletristický dizajn. Sprievodný detailný opis konzumácie raňajkového menu a rebarborového koláča tieto nedostatky trochu vylepšuje, no je to ako pokus o nápravu polievky z nedozretých rajčín pridaním lyžičky trstinového cukru.
