Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Booklover.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Nová Dobrakovová je minimálne taká dobrá ako stará Dobrakovová. Po románe Bellevue sa vrátila k poviedkam, ktoré jej (podľa môjho názoru) idú lepšie. Na relatívne malej ploche vie povedať veľa, je dobrá vo vykreslení vnútorného sveta postáv, ich pocitov, obáv, myšlienok. Dobrakovová píše o veciach, ktoré sú reálne, miestami je temná a aj úplne banálne veci ako napríklad dovolenku pri mori vie opísať zaujímavo, inak, svojsky. Skvelá kniha, v ktorej nájdete dobre napísané poviedky so zaujímavými pointami.
Panoptikon je názov väznice, ktorú stvoril Jeremy Bentham, anglický filozof. Je to väznica kruhového charakteru, v strede stojí strážna veža, odkiaľ môžu dozorcovia sledovať trestancov. Pointa je v tom, že väzni dozorcov nevidia, a preto nie je jasné, kedy presne sú určite sledovaní, vedia len, že sú. Panoptikon je aj názov nápravnovýchovného centra pre mladistvých delikventov, kde na začiatku knihu privážajú hl. hrdinku knihy Anais. Tá má za sebou pestrú minulosť s drogami a 40 rôznych obvinení na krku, nepozná biologických rodičov, adoptívnu matku našla mŕtvu a doteraz sa z toho nespamätala. Rovnako pestré je aj osadenstvo Panoptikonu- násilníčka, zoofil, šľapka a podobne.
Autorka v knihe popisuje nielen súčasnosť, čo znamená čakanie Anais v Panoptikone na súdny proces, ale popisuje aj minulosť hlavnej hrdinky, ktorá je presvedčená, že je súčasťou "experimentu" a že ju sledujú na každom kroku. Na prebale sa síce píše, že kniha má silu kultového diela My děti ze stanice Zoo, ale oproti Deťom je toto slabší odvar. Témy sú síce rovnaké (drogy, prostitúcia, sebapoškodzovanie, spackaný život) no pri Deťoch ma mrazilo a pri niektorých častiach som sa cítila až fyzicky zle, tu som to brala ako také ľahšie čítanie o mladej babe, ktorá to v živote nemala ľahké a nevie čo so sebou.
Krásna, zvláštna, poetická, magická. Takto by som charakterizovala Bariccov román Oceán more. Čitateľa zavedie do čudného penziónu, v ktorom bývajú ešte čudnejší ľudia, ktorí skrývajú mnohé tajomstvá. Jeden kreslí more, druhý hľadá jeho začiatok a tretí koniec. Ďalšej predpovedali, že čoskoro umrie, no ona chce žiť. Jeden číta myšlienky a druhá sa lieči z nevery. Všetko spojené poetickým jazykom do neuveriteľného príbehu.
More je prítomné v každej jednej kapitole a tak, ak knihu práve nečítate pri mori (čo silno odporúčam), určite po ňom po prečítaní tejto knihy zatúžite. Kniha sa číta ľahko, je útla a vydaná ako paperback - ideálna kombinácia na dovolenku!
Pekná, dojímavá, no nie patetická kniha. Príbeh jednej obyčajnej rodiny, ktorej sa zmení svet po tom, ako im zomrie otec. Desaťročná Simone si po jeho smrti vytvorí vlastnú hypotézu- otec odišiel bývať na strom, ktorý im rastie na dvore. "Presvedčí" o tom aj matku, ktorá neskôr prostredníctvom stromu komunikuje s mŕtvym manželom. Román o tom, ako sa (ne)dá vyrovnať so smrťou.
Príbeh otca a syna. Syn nechodí do školy, otec do práce. Neustále sa presúvajú z jedného miesta na druhé, pričom čitateľ nevie, pred kým alebo čím utekajú a čo sa stalo v ich minulosti. Je to silná kniha o vzťahu otca a syna, no zároveň má v sebe odkazy na dnešnú spoločnosť. Je to príbeh o tom, ako byť iný alebo sa o to aspoň pokúsiť, o tom, že netreba vidieť svet len čiernobielo a vytvárať zbytočné predsudky. O tom, že hranica medzi normálnym a nenormálnym je tenká a nikdy nevieme, na ktorej strane skončíme.
Kniha má 800 strán, malé písmená a veľké myšlienky. Je to filozofický román, opisuje náročné témy, no napriek tomu sa mi kniha čítala ľahko. Môžu za to najmä brutálne dobre vykreslené postavy a ich správanie, zaujímavý príbeh a nastavenie zrkadla spoločnosti. Kniha bola napísaná v roku 1943, no čitateľ to nezistí, pokiaľ si túto info nenájde na prebale. Originálne a nadčasové dielo, jedna z najlepších kníh ever.
Vtipná kniha pre všetkých, ktorí si pamätajú časy kultového denníka Adriana Molea. Dobre napísané, vtipné, s prekvapivými dejovými zvratmi a sympatickým hlavným hrdinom. Kniha sa číta ľahko a budete sa pri nej veľa smiať:)
Zatiaľ posledná kniha od tejto autorky je podľa mňa zároveň jej najlepším dielom. Román venovala Delphine svojej matke a napriek tomu, že sa primárne snažila o biografiu, kniha má blízko k autobiografii a ponúka nám neskreslený obraz o samotnej autorke. Utrpenie, depresie, samovraždy, drogy, samota a podobné témy sú načrtnuté v tejto silnej knihe, za ktorú autorka získala štyri literárne ceny. Skvele napísaný a veľmi silný príbeh!
Kniha, ktorá rozpráva príbeh neobyčajného Barnabyho, je poučná a zároveň veľmi vtipná. Napriek tomu, že je určená najmä detskému čitateľovi, určite by som ju odporúčala aj dospelým, ktorí v nej nájdu skryté odkazy o tolerancii a predsudkoch, s ktorými sa v našej spoločnosti denne stretávame. Deti v nej zase nájdu úžasný príbeh Barnabyho, ktorý sa zo všetkých síl snaží ostať normálnym a dočítajú sa o jeho neuveriteľnej ceste okolo sveta.
