Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilMoje odznaky
Moje aktivity
Louis de Berniéres čerpá námety na svoje diela z rôznych kútov sveta, konečne si ale spomenul aj na svoju domácu pôdu, ktorá pre neho je možno veľmi bežná, pre nás však vzácna a jedinečná. Anglický vidiek je miesto, kde je možné úplne všetko – mať šialené mníšky šoférky, mať psa, čo chytá golfové loptičky, mať čudákov a muzikantov, mať mýty a povery, legendárne štuky a starých mládencov. Je to špecifické miesto, citlivé na zmeny, je to organizmus, ktorý má svoje pravidlá aj extrémy. Veľmi jemným štýlom nám autor podáva tento citlivý obraz, až sa bojíte, že ho čítaním pokazíte, aký je krehký. Moderné zmeny robia svoje vrásky na ľuďoch a zemi a tak môžme byť vdačný, že na stranách tejto knižočky sa možme preniesť do krásy a pýchy Anglicka
Číst víc
Ruská spoločnosť a ruská literatúra majú svoje špecifiká a Jurij Poľakov ich vie nesmierne satiricky zachytiť vo svojich dielach. V Kráľovi dubákov sa mieša staré a nové Rusko, z čoho miestami vznikajú tragikomické obrazy. Svireľnikov, ktorého život je dejovou líniou, má svoje korene v starom socialistickom Rusku, ale svoj terajší život žije ako americký kapitalista. Dej strieda prítomnosť a minulosť niekedy až nepostrehnuteľným spôsobom. Tak ako v lese nájdeme mnoho dubákov, aj v živote sa nám toho stane mnoho, toho kráľa však nájsť je dopriate len niekomu. Pre každého bude ten kráľ dubákov možno niečo iné ako pre Svireľnikova, pre mňa s odstupom času je kráľ dubákov poznanie.
Diela Juriho Poľakova sú výnimočné tým, ako nám ukazujú ruský svet – svojrázne, tragicky i vtipne.
Ak máte radi populárno-náučnú literatúru, tak toto je práve tá kniha vo vašich rukách. Viete, čím všetkým sa môže človek otráviť? Ako sme prišli na to, že práve tento jed môže byť aj prospešný? Koľko kíl zemiakov musí človek zjesť, aby sa otrávil? Ako ovplyvnili dejiny a umenie arzén či námeľ?
Pútavo a zaujímavo autor odpovedá na tieto i ďalšie nejasnosti týkajúce sa travičstva, travičov a historických objavov. Naše životy sú odjakživa späté s látkami, ktoré nám škodia i prospievajú a niekedy je medzitým len naozaj tenká hranica. Jedy prírodné i syntetické, z kovu i rastlín, veľké aj miniatúrne, vedci úspešní aj fatálni, spôsoby trávenia premyslené i náhodné.
Napriek tomu, že autorov štýl je trochu chaotický a občas skáče v témach, je vtipný a dopĺňa informácie v téme tak populárnej. Rozhodne je to kniha z ktorej sa dá dozvedieť niečo nové.
Dva melancholické príbehy černohorského autora A. Nikolaidisa sa odohrávajú v meste Ulcinj, v meste, v ktorom akoby zastal čas. Poviedka syn smutne zachytáva ťažobu medziľudských vzťahov, ktorým chýba láska. Tvrdohlavosť a hrdosť – s tým bojuje každý človek. Tragédiám vo svojom živote sa nik nevyhne, len je otázkou, ako sa s tým vyrovná a ako sa s tým vyrovnáva okolie. Vplyv na nás samých a našich blízkych má niekedy neľahké následky.
Príchod v sebe mieša detektívny príbeh, skorumpovanosť, ľudskú ľahostajnosť, odlišnosť svetov, v ktorých žijeme, náboženstvo, pomstu, chaos, koniec všetkého a príchod ničoho. Akoby to chcel autor všetko naraz vyriešiť. Preto chvíľu čitateľovi potrvá, kým sa v tomto zložitom systéme zorientuje. Poteší však zmysly autorov neobyčajný rytmus písania, zloženie viet s umelecko-smutným nádychom. Smútok a tragédia visia ako prilepené na každej strane, na každom riadku.
Mňa osobne to ale prinútilo premýšľať nad tým, koľko lásky a radosti je treba na vyváženie pochmúrnosti a nešťastia.
Malá nenápadná knižočka, ktorá obsahuje pár rád do života. Týkajú sa samozrejme financií a toho, ako s nimi narábať, aby sa nám nerozutekali a aby sme niečo ušetrili. Pre obyčajných ľudí postačia niektoré rady, ktoré im pomôžu, ak ich budú dodržiavať, pre investorov a ľudí s väčším objemom peňazí sa tam tiež nájdu základné rady, ako nespraviť chybu. Každý, kto sa zaujíma o svoju peňaženku, by mal knižku vziať do ruky a prelistovať, bude to chvílka, ale užitočne strávená.
Číst víc
John Irving má svoj jedinečný nenapodobiteľný štýl. Vďaka nemu pôsobia jeho knihy ako realita.
Príbeh Wilbura Larcha a Homéra Wellsa je neopozeraný, vtipný, trochu smutný zároveň. Zásady muštárne patria medzi svetovú klasiku, napriek tomu treba knihu čítať bez toho, aby ste vedeli, o čo ide. O to bude príbeh zaujímavejší a neočakávaný.
Wilbur – lekár a človek, ktorý má svoje zvyky, názory, len s citmi mu to až tak nejde. Homér – sirota, ktorému meno dala sestra Angela a ktorý rovnako ako doktor Larch jednoducho patrí do St. Cloud´s.
Život nie je ľahký, ani fér, vôbec nie v sirotinci v medzivojnovom období. Homér je Wilburovi ako syn, všetko v sirotinci má svoje pravidlá. Čo sa ale stane, ak raz Homér odíde? Osud ho odvedie k práci, užitočnosti, láske, synovi a späť do St. Cloud´s.
Začítate sa, chcete vedieť, čo bude ďalej, ale nie ako v detektívke, ale ako v živote. Všetci chceme vedieť, čo bude ďalej a nie len čakať, čo spravia druhí. Stále potrebujete otáčať stranu za stranou, lebo čo ak sa práve na tej novej strane niečo stane.
Čo milujem na Irvingových knihách je to, že nič nenapovedá tomu, čo bude nasledovať. Pritom je jeho postup jednoduchý, nenáhlivý, ale skutočný. A aj keď práve nečítate, idete do práce, ste doma, zavše si na Homéra spomeniete, ako na priateľa a budete premýšľať nad jeho životom. Vtedy je to ten pocit, keď knihu nie len čítate, ale ju určitým spôsobom žijete. Nechcete, aby postavy zmizli, aby sa príbeh skončil. Ale taký je aj sám život. A koniec koncov, každý koniec je niečoho začiatok.
Všetci vieme, aká je naša minulosť a nevieme, aká je naša budúcnosť. A ak chceme, aby budúcnosť bola podľa našich predstáv, musíme tomu prispôsobiť aj našu minulosť. To však sami nedokážeme. Ale je tu niekto, kto to dokáže, kto vám minulosť vytvorí. Vy ju potom chcete spoznať a zažiť ju, ako by bola vaša vlastná. A náhody, tie neexistujú.
Ak si niekto okrem svojej minulosti pamätá aj svoj minulý život, potom je to gekón Eulálio, a kým sa čitateľ zorientuje v spomienkach a spomienkach na spomienky, chvíľku to potrvá. Z trošku fantastického začiatku dobrý koniec.
Štýl typický pre lusofónnych autorov sa nezaprie ani v tejto útlej knižočke Josého Aduarda Agualusa.
John Irving má svoj jedinečný nenapodobiteľný štýl. Vďaka nemu pôsobia jeho knihy ako realita.
Príbeh Wilbura Larcha a Homéra Wellsa je neopozeraný, vtipný, trochu smutný zároveň. Zásady muštárne patria medzi svetovú klasiku, napriek tomu treba knihu čítať bez toho, aby ste vedeli, o čo ide. O to bude príbeh zaujímavejší a neočakávaný.
Wilbur – lekár a človek, ktorý má svoje zvyky, názory, len s citmi mu to až tak nejde. Homér – sirota, ktorému meno dala sestra Angela a ktorý rovnako ako doktor Larch jednoducho patrí do St. Cloud´s.
Život nie je ľahký, ani fér, vôbec nie v sirotinci v medzivojnovom období. Homér je Wilburovi ako syn, všetko v sirotinci má svoje pravidlá. Čo sa ale stane, ak raz Homér odíde? Osud ho odvedie k práci, užitočnosti, láske, synovi a späť do St. Cloud´s.
Začítate sa, chcete vedieť, čo bude ďalej, ale nie ako v detektívke, ale ako v živote. Všetci chceme vedieť, čo bude ďalej a nie len čakať, čo spravia druhí. Stále potrebujete otáčať stranu za stranou, lebo čo ak sa práve na tej novej strane niečo stane.
Čo milujem na Irvingových knihách je to, že nič nenapovedá tomu, čo bude nasledovať. Pritom je jeho postup jednoduchý, nenáhlivý, ale skutočný. A aj keď práve nečítate, idete do práce, ste doma, zavše si na Homéra spomeniete, ako na priateľa a budete premýšľať nad jeho životom. Vtedy je to ten pocit, keď knihu nie len čítate, ale ju určitým spôsobom žijete. Nechcete, aby postavy zmizli, aby sa príbeh skončil. Ale taký je aj sám život. A koniec koncov, každý koniec je niečoho začiatok.
Klimatické zmeny odjakživa ovplyvňovali našu planétu a dejiny ľudstva. Mnohí by možno boli prekvapení, ako veľmi súvisí počasie s historiou. Veľké zmeny a medzníky, ktoré všetci tak dobre poznáme, sa ale neudiali len tak z ničoho nič a nie vždy iba pričinením politických udalostí. Všetkému niečo predchádza, akcia a reakcia - a tak je to i s ľuďmi a počasím. Wolfgang Behringer odborne, avšak pochopiteľne aj pre laickú verejnosť, poukazuje na klimatické zmeny súvisiace s vývojom ľudstva. Každá zmena počasia sa určitou formou prejavila na spoločnosti a jej chode v každom období od praveku až po súčasnosť. Zmeny sú viditeľné v hospodárstve, politike, umení...
Dnes si málokedy uvedomíme, ako veľmi závisíme od počasia. Máme pocit, že všetko ovládame, všetko máme pod kontrolou, ale nie je to úplne pravda. Príroda je určovateľom, ako s tým my naložíme a ako sa s tým vyrovnáme, je už na nás. Autor naložil s množstvom odborných informácií tak, aby sa k tejto problematike, dnes tak aktuálnej, ako sú klimatické zmeny a budúcnosť ľudstva, mohol priblížiť každý. Pýtavá, užitočná a veľavravná kniha.
Jemným a zároveň prostým štýlom odhŕňa Kader Abdolah záves tajomna nad islamským spôsobom života. Už po prvých kapitolách sa stanete súčasťou deja - ako mlčanlivý pozorovateľ... Všetko sa vám odohráva pred očami, všetko vidíte a cítite, snažíte sa pochopiť.
Aga Džan, hlava domu a ústredná postava, je stelesnením čistého náboženského života, histórie a tradícií, pokoja a rozvážnosti. Ukazuje nám, ako žije človek podľa Koránu. Ale aj Korán má svoje tajomstvá, ako každý člen domácnosti, ako dom pri mešite, ako aj sama mešita. Život, aký rodina pozná, sa začne meniť. Už nie každý tak verí, nie každý chce pokračovať v tradíciách, nie každý sa bráni novým veciam, ktoré prináša nový svet - západný svet. Už ani Senedžan, Aga Džanovo mesto, nie je tým, čím bývalo. Rešpekt minulosti slabne. Nová doba, nová politika, nové zmeny...reálny román. Je to niekoho život, každý riadok. Vtedy by sme sa najradšej vrátili na začiatok, k pokoju a tradíciám, ale to už nejde. Prebehlo priveľa zmien na to, aby bolo možné upäť sa na minulosť.
Kader Abdolah chcel túto knihu napísať pre západ. Jazykom, ktorý nám je taký blízky o veciach, ktoré tak málo chápeme. Autorov úmysel sa podaril.
