Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
"Naše životy sú ako bublinky v minerálke. Miešajú sa medzi sebou, spájajú a oddeľujú, nezadržateľne stúpajúc k hladine, kde s tichým pukaním zanikajú. Ďalšie pod nimi sa rodia z vody ako z ničoho a smejú sa z tých nad nimi, aké sú staré a nemotorné a že nič nedokázali. Lenže aj ich tlačí neznáma sila hore, opíjajúc ich raz bublinkami opačného pohlavia, inokedy rožkom. Najmä však peniazmi. Väčšina je z nich úplne osprostená a ani tesne predtým, ako spľasknú a vyšumia do neznáma, si nedokážu dať dokopy dve a dve. Nielenže počas stúpania nenájdu odpovede, ony si ani len nepoložia otázku, prečo vlastne vznikli. Za ten krátky čas na svete sa im ozaj podarí len jedno-zasrať atmosféru oxidom uhličitým."
J. Rumpli-Kruhy v obilí (Slovart 2010).
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Čo nové napísať, keď už snáď bolo všetko povedané v predchádzajúcich recenziách? Snáď len toľko, že len málokedy sa stretnem s tak dobre vystavaným, napínavým príbehom, v ktorom ma baví každá strana. Tento som navyše prijala úplne bez výhrad. Je napísaný totiž tak presvedčivo, že sa kľudne mohol niekde odohrať. Hlavná hrdinka mi bola veľmi sympatická tým, že nebola dokonalá. Žena, ktorá zanevrela na spoločnosť a skrachovala ešte pred tým, ako sa mohla stať jej plnohodnotnou súčasťou, sa vzoprie svojmu presvedčeniu a nájde silu postaviť sa démonom minulosti tvárou v tvár. Román sa na nič nehrá, atmosférou je drsný a psychológiou postáv zas úprimný, a na svojich približne 300 stranách ponúka hutný, temný príbeh, ktorý vás nepustí, kým ho nedočítate.
Stále sa divím, že pečiatky "Svetový bestseller" ako súčasť prebalu a marketing typu "Podľa denníka XY jeden z 50 najlepších thrillerov z celého sveta za posledných päť rokov (s výkričníkom)" ešte stále fungujú. Zafungovali aj na mňa, knihu som si kúpila, a aj keď ma poriadne potrápila, zodpovedne som ju dočítala. Napriek tomu, že má názov Mráz, ja mám z nej len veľmi vlažné pocity. Príbeh je členený na tri časti, na jasne definovaný úvod, jadro a záver. V úvode sa zoznamujeme s detektívnym tímom a zločinom. Táto časť má dobre vykreslenú atmosféru a príbeh sa rozvíja k všeobecnej spokojnosti. V druhej, veľmi podstatnej časti sa spustí vyšetrovanie a do mňa začne dobiedzať neodbytná myšlienka, či by práve táto časť nemala mať rýchlejší spád nabaľujúcej sa snehovej gule. Napriek očakávaniam vzrušenia z pátrania som sa brodila čľapkanicou slov a nudných dejových liniek. Autor mal skutočne veľa priestoru na vytvorenie brilatného príbehu s jedinečnou francúzskou atmosférou. Mal možnosť poňať príbeh inak, svojsky, a priblížiť tak čitateľovi inú kultúru než sme z mnohých severských detektívok zvyknutí. Nestalo sa tak. Bol mi predložený priemerný detektívny príbeh rozťahaný na 600 strán, ktorý síce v závere dostal spád, ale celkový dojem z diela sa tým nevylepšil. Akurát mi pomohol rýchlejšie knihu dočítať, aby som ju mohla odložiť a venovať sa lepšie spracovanému príbehu od iného autora. Pre mňa bola táto kniha sklamaním, ale určite nikoho neodhováram od toho, aby si ju prečítal. Práve naopak, spravte to a posúďte sami. Ja ale radšej jej druhý diel vynechám.
A dokonca je založená na skutočných udalostiach! Stanisław Wotowski bol bezpochyby majster pera a aj dnes sa jeho detektívne príbehy čítajú s ľahkosťou. Nečakajte žiadne archaizmy či pátos, kniha je napísaná veľmi moderne. Hlavné postavy majú dobre vykreslený charakter, atmosféra vás vtiahne a zrazu máte chuť zahryznúť si ku knižke z Pierogov a pri napínavých scénach si dať za hlt Żubrówky. A to všetko autor stihol len na 160 stranách! Bohužiaľ sa len málo venoval postupnému odhaľovaniu zločinu. Ako čitatelia nemáme možnosť sledovať myšlienkové procesy detektíva. Zostáva nám len hádať, kto sa za neplechami skrýva. Detektív na konci odhalí celú záhadu a vysvetlí svoje konanie, ale celá časť pátrania je vynechaná. To je škoda. Nečakajte Agathu Christie v poľskom kabáte, ale ako atmosférický detektívny príbeh, ktorého poslaním je trochu vám nahnať strach, svoju úlohu splnil bravúrne.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
V popise ku knihe som sa dočítala, že býva prirovnávaná k "Stratenému dievčaťu" od Gillian Flynn. Ja tento pocit nemám. Podľa mňa Paulino dievča, hoci cestuje vlakom, dosť zaostáva. Aj keď mi je celkom sympatické tým, že nie je dokonalé, má svoje chyby a kostlivca v skrini, predsa len sa správa pochabo. Rozuzlenie pre mňa príde priskoro, už asi v polovici tuším kam bude príbeh smerovať. A záver, hoci by mal byť šokujúci, mi prišiel ako klišé. Akoby sama autorka do poslednej chvíle nevedela, kto bude vrah, tak to na jednu zo svojich postáv proste hodila. Ak však odhliadneme od miery nedostatočného premyslenia príbehu, text sa ľahko číta, preklad neruší, oddychovka ako stvorená na príjemný víkend strávený s knihou. Ale aj tak je to len priemer, bohužiaľ.
Jozef Karika opäť napísal kvalitný napínavý príbeh zo slovenského prostredia. Navyše s úžasnou reklamou sa mu podarilo zasiahnuť srdcia čitateľov priamo do čierneho. Ľudia po prečítaní tejto knihy horlivo debatujú o tom či je založená na skutočných udalostiach. Hľadajú a rozpitvávajú podozrivé podrobnosti v texte, ktoré by im potvrdili podozrenie, že toto sa predsa nemohlo stať! Nuž, výborný nápad, ktorý dostal aj mňa. Ak však odhliadneme od tejto nepodstanej polemiky pravda/fikcia, ktorá v konečnom dôsledku môže zničiť samotný zážitok z knihy, zostane nám obnažený, dobre vystavaný príbeh, ktorý si zaslúži byť prečítaný. Tak s chuťou do toho, predsudky bokom a užite si to!
... ale zas ani výborné. Tým samozrejme vyjadrujem len môj názor. Príbeh je dobre vystavaný, napätie graduje, číta sa ľahko a návykovo. Autor je výborný spisovateľ a patrí k mojim obľúbencom. Bohužiaľ, v tejto knihe som odhalila jeho zámer už v polovici, a tak som ku koncu len s rozčarovaním sledovala ako sa moja predtucha vypĺňa. A preto s rozčarovaním, lebo pointa mi prišla trošku prvoplánová. Autor má určite naviac. Ale ako atmosferická žánrovka na vyvolanie zimomriavok to splnilo svoju úlohu. Skutočnú hrôzu som však zažila v románe Na smrť, ale to bola trošku iná káva...
Sypem si popol na hlavu, ale túto knihu som nedočítala. Je to moja asi piata odložená kniha z približne 500 prečítaných diel. Mrzí ma to, ale prežívanie knižného príbehu by mal byť v konečnom dôsledku príjemne strávený čas. A aj keď čítanie niektorých náročnejších diel, ktorým bezpochyby toto je, môže pripomínať tŕnistú cestu, putovanie k cieľu by malo mať nejaký zmysel. Ja som ho, bohužiaľ, nenašla. Autorka je určite talentovaná, pretože Nočný film je pre mňa nezabudnuteľné dielo. Zo spôsobu písania je cítiť, že je inteligentá, a keby sa držala na uzde, bol by tento jej debut ľahšie stráviteľný. Pripomínal mi totiž príliš košatý strom s monohými konármi a poprepletanými halúzkami. Sledovať dej ukrytý v spleti iných, bočných príbehov, bolo pre mňa tak náročné, až som stratila motiváciu pokračovať. Snáď sa k nemu ešte niekedy vrátim. Nechcem nikoho odhovárať od prečítania tejto knihy, ale dnes je to odo mňa za dve hviezdičky. V budúcnosti možno zmením názor.
Výborne napísaný znepokojujúci príbeh s psychologickým pozadím. Už po niekoľkých stranách som z narastajúcej dusivej atmosféry začala mať pocit ťažoby na hrudníku. Ako dej plynul, dýchalo sa mi čoraz horšie, kým sa na konci nezrútil pod haldou hrozivých podozrení. Šokujúco realisticky vykreslený vnútorný svet trápiaceho sa človeka, ktorý by potreboval pomôcť, pretože v jeho mysli pod hrubou vrstvou prachu číha skutočné nebezpečenstvo.
Ak bol Jozefov zámer naservírovať nám poriadnu dávku strachu, podaril sa mu nielen hlavný chod, ale aj predjedlo, dupľa a dezert s čerešničkou na vrchu. Knihu som síce čítala asi pred 2-3 rokmi, ale stále ma z nej mrazí. Strach, ktorý vo mne vyvolala, vo mne postupne narastal od každému snáď známeho nepríjemného pocitu v okolí žalúdka, cez mravčenie a husiu kožu, až do miernych záchvatov paniky. Kniha nie je príliš dlhá, a ak sa do vás Strach zahryzne, nepustí vás, kým ju nedočítate. Aj po tých rokoch stále čakám, kedy pozabudnem o čom bol tento príbeh, aby som si ho mohla prečítať ešte raz. Prekvapivo sa tak ešte nestalo.
Ak čakáte variáciu na Iluzionistu, tak v tomto príbehu ho nehľadajte. Mágia je síce jeho veľkou, ale len okrajovou súčasťou. Napriek tomu ma skutočne očaril. Jeho trik spočíva v odhalení bežných, kazdodenných kúziel života, lásky, vďaky, nádeje. Pomocou Maxovho optimistického a detsky jednoduchého pohľadu na svet sa môže vyliečiť aj osamelá duša zatrpknutého človeka. Knižka na mňa pôsobila optimisticky a pozitívne. Napriek tomu, že patrí medzi nenáročnejšie čítanie, môže sa vám ľahko stať, že očarí aj vás.
