Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Najvypeckovanejšia kniha aká sa mi tento rok zatiaľ dostala do rúk. Som vážne milo premilo prekvapená, kopec pasáží v knihe ma chytilo za srdce, dialogy v druhej polovici boli perfektné - hlavne Samantine hlášky ma dostávali do kolien :D Mám doma 10 ročnú dcéru a s istotou viem povedať,že zaujme aj takéhoto mladšieho čitateľa.
Kľudne by som uvítala aj voľné pokračovanie.
Laura Frantz opäť potvrdila, že historické romány sú jej parketa. Vynikajúco spracovaný príbeh, ktorý Vás prenesie do roku 1775 do koloniálnej Virgínie. Hlavná hrdinka Elizabeth sa zo dňa na deň stane ženou, ktorá stratila takmer všetko okrem svojej vynaliezavosti a hrdosti. Z bohatej a obskakovanej lady Elisabeth Lawsonovej sa stáva tvrdo pracujúca čipkárka Liberty.
Postavy ako už býva u Laury Frantz zvykom, od prvej strany buď milujete alebo neznášate. Dej napínavý naozaj až do poslednej strany, vždy sa objavuje niečo nové a nečakané. No a nakoniec pozemky a domčeky Ty Mawr a Ty Bryn, v ktorých sa prevažná väčšina príbehu odohráva sú tak realisticky a krásne opísané, že má človek chuť sa tam nasťahovať hneď a zaraz :D
Úžasné zakončenie celej trilógie - mne osobne sa tretí diel páčil asi najviac. Toľko dejových línií a tak prepracovane popretkávaný príbeh, v ktorom na konci všetky dieliky pekne západnú na svoje miesto a všetko sa vyrieši k spokojnosti čitateľa. Julie Klassenova je pre mňa pani spisovateľka, opäť som sa pri čítaní dokázala preniesť do Ivy Hillu a prežívala naplno každý jeden okamih spolu s hlavnými postavami.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Kniha aj keď miestami smutná, je nádherná a romantická, chytila ma za srdce avšak vianočnej nálade sa oblúkom vyhla (takže sa nenechajte pomýliť názvom ako ja :D)
Písaná je vo forme listov (humorných, zamilovaných, kamarádskych ale niekedy aj plných smútku či beznádeje), a keď si človek po pár stránkach na tento štýl zvykne, hltá potom stránku za stránkou. Listy boli posielané počas prvej svetovej vojny v rokoch 1914-1918 : na jej začiatku dvaja nerozluční kamaráti Will Eliott a Tom Harding narukujú, keďže propaganda v novinách sľubovala, že vojna za chvíľu skončí a do Vianoc sú doma. Willova sestra Evie spolu s priateľkou Alice tiež nepredpokladali, že vojna bude trvať tak dlho a tak si štvorica optimisticky naplánuje vianočný výlet do Paríža. V dopisoch, ktoré si títo štyria mladí ľudia vymieňajú postupne vychádza na povrch aká je vojna v skutočnosti, aké zverstvá a krutosti ľudia i vojaci zažívajú, a ako plynie dej z naivných chlapcov a mladých dievčat sa postupne formujú dospelí ľudia. Ubieha mesiac za mesiacom, prvé spoločne naplánované Vianoce v Paríži sa kvôli vojne nekonajú a takto to plynie rôčik za rôčikom... Štýl písania mi sadol, fakt živo a pútavo písané, miestami som mala pocit, že som na bojovom fronte spolu s hlavným hrdinom alebo roznášam dopisy a netrpezlivo čakám na ďalšiu poštu spolu s Evie.
Po dlhej dobe som mala slzy na krajíčku a dovolím si tvrdiť, že tých 93%, ktoré kniha má ako hodnotenie na databázi - má oprávnene.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Jena z tých lepších, romantickejších a krajších kníh od Steelovej. Ani na minútu som neoľutovala, že som po nej siahla. Dejovo sa tu toho udialo naozaj veľa - na začiatku knihy sa čitateľ ocitne v Anglicku na zámku Belgrave, postupne sa presúva do Paríža, kde hlavná hrdinka otvára najvychýrenejší nevestinec v meste a neskôr sa Angélique opäť presúva - tentokrát až do ďalekého New Yorku. Plynulosť deja mi vyhovovala, nikde sa to zbytočne nenaťahovalo, Angélique bola fantasticky prepracovaná postava - inteligentná, skromná a vrúcna. Záver knihy podľa mňa tiež úžasný - zhrnula by som ho jednoducho slovami : "Božie mlyn melú pomaly, ale isto."
Knihu som si kúpila na odporúčanie kamarátky. Silná téma a zároveň trpko-sladký príbeh. Mám doma dve deti a počas celej knihy som rozmýšľala, ako by som sa zachovala ja, keby som bola v koži hlavnej hrdinky. Pekne sa tu ukázalo, aké to je, keď človek o niečom rozpráva len teoreticky a aké to je, keď Vás to zasiahne v realite/keď sa to týka priamo Vás.
Kniha mi otvorila oči, nikdy som nad témou potratu takto do hlbky nerozmýšľala. Ani ma nenapadlo, ako takýto zásah ovplyvní nielen samotnú ženu, ale aj partnera a okolitú rodinu a že sa môže vliecť celé generácie...
Čakala som trochu viac. Hlavne po tej reklame, ktorú Baronet spustil na tento titul na sociálnych sieťach. Oproti predchádzajúcej knihe Hvězdný šéf , to bolo fakt len priemerné čítanie. A pritom anotácia knihy sľubovala tak veľa...
Veľmi dlho som túto knihu obzerala v kníhkupectve a váhala nad ňou. Tak veľmi ma lákala už obálkou, ale bála som sa, že niektoré scény jednoducho nebudem vedieť predýchať a že to bude na mňa moc...
Pre mňa však fantasticky napísaná kniha a navyše moja prvotina od Elly Hajdukovej. Človeku je z toho všetkého, čo dokázali ľudia a lekári napáchať na iných živých bytostiach ťažko na duši a bolí z toho srdce... Pri čítaní, som sa držala statočne, ale ku koncu ma 67 kapitola zlomila - tá kapitola, kde sa spievala pieseň Mishehu v synagóge :/
Obdivujem všetkých, ktorí to prežili, dokonca aj fiktívne postavy v knihe - za ich vieru, statočnosť, bojovnosť, nezlomného ducha, jednoducho za tú silu prežiť aj napriek všetkému zlému, čo sa im stalo.
Za mňa zatiaľ NAJ kniha od tejto autorky. Sadlo mi prostredie Škótska z roku 1752, bzukot včiel aj bylinková záhradka a malá komora, kde Lark pripravovala liečivé mastičky, toniká a elixíry. Za druhé : obálka knihy s kamenným hradom a červenovláskou je úžasná, podľa nej som si celé panstvo Kerrera a Lark vizualizovala :D
Kniha mala spád, pekne plynula, nič v deji nezadrhávalo - veľmi sa mi páčila aj dvojmesačná plavba po mori a všetky zvraty, čo sa počas plavby udiali. Tak ako kniha na začiatku začína v Škótsku, počas čítania Vás prevedie až do ďalekej Ameriky - konkrétne Virgínie a na Jamaiku, dozviete sa niečo nové a hltáte stránku za stránkou... Navyše je tu opäť nadškrtnutý problém otroctva ako v iných knihách od Laury Frantz, takže mňa určite nesklamala.
Zimomriavky zaručené. Napriek tomu, že mysteriozne príbehy nevyhľadávam, táto kniha si ku mne našla cestu sama. Oceňujem zaujímavý námet spracovania psychiatrickej liečebne aj pútavo priblížený opis kočovnej fotografky, ktorá ponúkala služby posmrtných fotografií. Človek sa zas dozvedel niečo nové. Príbeh sa pekne prelínal, ku koncu fantastické rozuzlenie a ešte som sa aj zabavila, pretože som si kreslila na papier schému celej rodovej línie postáv, ktoré tu vystupovali a pátrala som spolu s Theou po jej mame...
