Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Kvety pre Algernona je kniha, ktorú som chcela prečítať už veľmi dávno, vzhľadom na množstvo pozitívnych recenzií. Prekvapilo ma, ako je dielo staré. Myslela som si, že bolo vydané niekedy teraz, lenže to bola iba reedícia. Samotné dielo vzniklo v roku 1959. Už vtedy dokázal D. KEYES vytvoriť niečo tak úžasné. Silný príbeh, ktorý opisuje život debila Charlieho s nízkym IQ, ktorý napriek jeho postihnutiu sa chce naučiť písať a čítať. Charlie súhlasí s experimentom a z Charlieho sa stane génius. Už nemusí viac zametať podlahu v pekárni. Už sa na ňom nebudú ľudia viac baviť, nebudú sa mu vysmievať....lenže všetko zlé je na niečo dobré a každá minca má dve strany...
Bolo to ťažké čítanie. Fakt to nie je kniha na jeden hlt, ani na 2-3 dni. Knižka možno hneď od začiatku nesadne každému, možno aj kvôli tomu, že Charlieho IQ sa odráža aj v texte, v jeho denníku, na gramatike priamo v knihe. Mne osobne to nevadilo. Jeho gramatika, štýl písania a spôsob vyjadrovania sa o ňom veľa prezrádzalo a videli sme postupnú zmenu na ňom samotnom.
Charlie postupne zisťuje čo sú emócie, zisťuje, že svet a život nie je gombička a že ľudia, o ktorých si myslel, že sú jeho priateľmi vlastne nikdy neboli. Autor pekne vystihol krutosť (nielen) dnešného sveta.
Musím tu vystihnúť citát : " Neviem, čo je horšie - nevedieť, kto si, a byť šťastný, alebo sa stať tým, kým si vždy chcel byť, a cítiť sa osamelo." Pretože Charliemu sa presne toto stalo. Zostal sám, pretože ako génius s IQ 180 zostal nikým nepochopený, pretože bežný ľudia sa boja inteligentných, pretože niektorý ľudia neznesú, ak je niekto múdrejši ako on.
Páčilo sa mi, ako Charlie génius postupne začal spomínať na obdobie detstva, kedy bol nepochopený nielen okolím a spolužiakmi, ale ani vlastnou matkou. A ako Charlie génius prichádza postupne na to, že je ľudská bytosť, ktorá má city, že existuje, žije a nie je iba niečí výtvor, laboratórny pokus. Bolo mi ho ľúto ako dieťaťa, ako sa ku nemu zachovala matka (túto ženu by som MATKOU určite nenazvala!). Trhalo mi srdce, keď spomínal na tieto obdobia. Mala som chuť zatriasť s jeho matkou, nech sa preberie a spamätá sa.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Do knižky som sa púšťala bez toho,žeby som si prečítala anotáciu. Videla som pozitívne recenzie na IG, tak som si povedala, že si ju prečítam bez akékohoľvek očakávania. Je to autorkina prvotina a tak trošku je to aj vidieť.
Nemyslím to ale v zlom.
Pre mňa to bol veľmi jednoduchý štýl písania, ktorý sa ale čítal dobre. Dej ma pohltil hneď od začiatku. Stretávame sa s osudom Anny, ktorá sa stane obeťou znásilnenia. Mne, ako zdravotníkovi tu chýbalo viac toho post traumatického syndrómu. Viac opisov vnútorného prežívania z pohľadu Anny. Celá kniha mi prišla, ako keby som sedela v rýchliku. Jednotlivé časové línie neboli od seba ani len oddelené. Všetko sa udialo strašne rýchlo a pri niektorých situáciach by to chcelo viac opisu. Hlavne po tej traume, čo Anna prežila. Pre mňa sa s Adamom dala až príliš rýchlo do kopy, v reálnom živote by sa žena určite nedokázala tak rýchlo preniesť cez to všetko... Taktiež tu bolo veľa hluchých miest, kde by som doplnila nejaké dialógy, alebo opisy, ktoré by oživili celú knižku.
Napriek tomu všetkému sa mi námet aj celkovo kniha páčila. Hlavné postavy som si obľúbila. Aj keď nesúhlasila som s Adamom a jeho konaním, tak to malo byť a svoj trest si vytrpel. Čo sa mi veľmi páčilo, boli kapitoly z obidvoch pohľadov, takže sme mohli vidieť, čo prežívajú obidve postavy súčasne.
Na konci autorka nezabudla vniesť do deja ešte kus akcie, čo sa mi veľmi páčilo. Musím povedať, že mi stuhla krv v žilách a nedočkavo som hltala posledné strany, aby sa to neskončilo tak, ako to vyzeralo.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Druhá knižka autorky sa podľa mňa vydarila oveľa lepšie ako jej debut. Pri prvom pohľade na obálku som si myslela, že to bude nejaka romantika, ale už na začiatku som zistila, ako veľmi sa mýlim. Autorka v knihe rozoberá ťažkú tému, a to rakovinu prsníka. Musím ju pochváliť za získané vedomosti, čo sa týka terapie. Trošku mi to chýbalo vnútorné prežívanie celého ochorenia. Skoro žiadne Oliviíne monológi, pocity neboli opísané. Za to bola veľmi silná, za čo ju obdivujem. Nestačí, že musí bojovať s nevyliečiteľným ochorením, ale aj vlastný otec ju odmietne a zostane na všetko sama.
V tejto knihe sa tiež striedajú kapitoly, čo je veľké plus, pretože jednotlivé situácie vidime z obidvoch, odlišných pohľadov. Daniel bol zlatíčko. Milovala som ho od prvej chvíle a veľmi som dúfala, že si k sebe nájdu cestu. Pričom jeho manželka? Och strašne nesympatická, zlomyslená osoba. Veľmi som sa na ňu hnevala hlavne kvôli jej prístupu k vlastnej, chorej dcére. Niečo otrasné.
Kniha v sebe ukrýva oveľa viac tém ako len chorobu. Interupcia, sebapoškodzovanie, šikana, alkoholizmus, samota. Týmito problémami si jednotlivé postavy prešli. V knižke je veĺa emócií a nie raz som mala slzy na krajíčku.
Príbeh poukazuje na to, aká zákerná je rakovina, a hlavne, že nie každý s ňou dokáže žiť a bojovať. A je o to zákernejšia a klamlivejšia keď nad ňou vyhraješ.
Páčil sa mi koniec. Čakala som iný koniec, ale som rada, že to autorka nakoniec dokončila takto. Bol realistický, taký, aký väčšinou život býva.
Miškiná štvrtá kniha sa nesie v silnom emocionálnom duchu. Je to príbeh plný života, lásky, straty, ale aj odpustenia.
Hneď od prvej strany sa dozvedáme hlavnú pointu príbehu, a to smrť dieťatka. Žiadna žena by nemala prežívať to čo zažívala Evička. Ale život je krutý. S každým. Žiaľ. Do Evičkinej situácie som sa vedela vžiť až príliš, Miška má talent podať celý príbeh štýlom, že budete mať pocit, že tú tragédiu prežívate vy osobne. Vidíte do duše každej jednej postavy. Budete s nimi bojovať až do poslednej strany knižky. Budete plakať, smiať sa, trpieť. Nie je to hocijaký romantický príbeh. Nečakajte žiadnu zápletku. Je to život. O tom, aký naozaj je. Bez prikrášlenia.
Trošku mi trvalo, kým som prišla na správne slová a napísala recenziu, pretože po dočítaní knižky som stratila ale že úplne slová. Myslela som si, ze knižku Krásny život tučniakov tak skoro nič neprekoná, no mýlila som sa...
Gabriela som milovala. Chápala som jeho situáciu, jeho vnútorny boj. Aj keď nesúhlasím s jeho postupom a správaním. Komunikácia by všetko zachránila. Ale nečudovala som sa mu. V takej ťažkej situácií sa človek zachová rôzne, nepredvídateľne, tak ako by on sám najmenej čakal. A podľa mňa toto sa stalo aj v Gabrielovej situácií. Obviňoval sa za niečo, čo by možno ani neovplyvnil a tak isto aj Evička. Keby si to všetko povedali na začiatku, keby Gabriel súhlasil s terapiami... Nemuselo to dopadnúť tak ako to dopadlo..Keby bolo keby... Miška to tak perfektne vymyslela až to bolí...
Dve ženy, dva životy, od seba nezávislé a zároveň tak veľmi prepojené. Úžasne vymyslený príbeh.
Oceňujem striedanie kapitol. Takto sme zistili oveľa viac zo života Živy, ale aj Elišky.
Nastane deň D a Táňa Nejedlá čaká pred oltárom na svojho nastávajúceho.. a čaká..Táňa prežije to, čo by nechcela prežiť ani jedna jediná nevesta. Jej snúbenec ju nechá čakať pred oltárom, po ňom ani chýru ani slychu a Táňa zostane v hanbe pred celou rodinou a rodnou dedinou.
Po tejto skutočnosti sa Táňa vracia do mesta, uzavrie sa do seba, 2 týždne dovolenky, ktoré mala stráviť ako medové týždne, strávi doma so svojím kocúrom Pánom Polepetkom. Až kým jedného dňa sa nerozhodne zbehnúť do najbližšieho obchodu po syrové chrumky.
A tu sa celá akcia začína....alebo nie?
Táňu si buď zamilujete, alebo znenávidíte. Ja nepatrím ani do jednej skupiny. Akosi som si ku nej nevedela vytvoriť žiadny vzťah. Prišla mi miestami strašná, miestami mi prišla veľmi detinská, inokedy dospelá a v skupine láskoholikov mala také prednesy, že mi padla sánka a čudovala som sa, kde sa to z nej vzalo. Ale túto Táňu som mala rada. Nie tú, ktorá sa neustále ľutovala aká je smoliarka a všetkú vinu dala jej exsnúbencovi. Ale žeby nepoznala ani ručičkové hodiny? To mi prišlo trošku až príliš cez. Miestami som sa nečudovala, že ju Roman opustil. A potom prišla krutá pravda. Tak toto by som fakt nechcela zažiť. Neviem čo bolo horšie. Že ju nechal osamelú pred oltárom, alebo dôvod, prečo. Táňa sa zachovala až príliš kľudne podľa mňa.
Je pravda, že ju autorka neľutovala ani z ďaleka a trapasy sa jej stávali na každej strane. Niekomu by to prišlo vtipné, ale ja som asi suchárka, mne to liezlo na nervy. Postupne som si ale zvykla a čakala som,aký trapas sa jej zase stane. Nakoniec som si ju aj napriek tomu obľúbila a fandila som jej aj Viktorovi.
S prvou polovicou knižky som musela bojovať, ale som rada, že som to nevzdala a nakoniec ju dočítala. Druhá polovička už bola o dosť lepšia a bola som zvedavá, ako sa skončí, aj keď som koniec tušila.
Ale musím povedať, že knižka obsahuje aj skryté hlboké myšlienky nad ktorými som sa nie raz pozastavovala a vnímala celú knižku úplne inak.
Príjemná oddychovka (nielen) pre milovníkov psov..
Príbeh sa odohráva po Ethanovej smrti. Kamoš je starý a taktiež mu nezostáva veľa času na prežitie. Lenže jeho poslanie sa ešte neskončilo.
O niekoľko rokov sa znovuzrodí, ako fenka, Molly a dostáva sa do opatery CJ, vnučky Ethana. Jej úlohou je chrániť CJ nielen pred matkou, ktorá sa o svoju dcéru nestará, ale aj pred jej rozhodnutiami. Lenže jedno zlé rozhodnutie človeka môže viesť ku tragédií aj pre psa...
Pokračovanie knižky Psia duša so sebou prináša viac lásky a porozumenia, ale aj silných emócií.
Nemala som vysoké očakávania, knižku som si do ruky vzala ako oddychovku a tak sa aj stalo.
Knižka sa čítala veľmi ľahko, autorov štýl písania zo psieho pohľadu mi sadol už v orvej knižke. Výstižne opísal zábavné, ale aj smutné momenty. V knihe sa stretávame aj s témou poruchy príjmu potravy, samovraždy, narcizmu, ale aj mnoho iných tém, ktoré môžeme sledovať z pohľadu domáceho miláčika. Kniha v sebe skrýva veľa emócií, krásnych aj zároveň smutných, pri ktorých sa vám vynorí nejedna slza, nie len na konci knihy. Prostredníctvom knižky nám autor ukazuje aké silné puto je medzi človekom a zvieraťom. Ukazuje, ako sú schopní naši miláčikovia sa o nás starať, báť sa, a stáť pri nás vďaka ich neochvejnej láske a oddanosti.
Neviem ako vy, ale ja hneď pri začítaní sa do knihy cítim, že je to Greenovka. Má špecifický štýl písania, ktorý mi na začiatku každej knihy vadí, ale potom si pomaly zvyknem a zamilujem sa do každej jednej jeho knihy. Nebolo to inak ani teraz, aj keď som natrafila na veľa negatívnych recenzií. Hneď prvá veta: "Keď som si prvý raz uvedomila, že som možno vymyslená..." ma vystrašila. Potom som si povedala, že je to O.K. je to Green, poďme ďalej. A tak to aj bolo. Bolo to O.K. Po začítaní sa do knižky sa stretávame s hlavnou hrdinkou Azou a jej kamarátmi. Daisy, jej najlepšia kamarátka dostane šialený nápad nájsť miliónára Picketta, ktorý sa schoval pred políciou. Odmena je stotisíc dolárov a Aza pozná jeho staršieho syna...
Aza bojuje so svojimi démonmi úzkosti a obsesívno-kompulzívnymi myšlienky, hlavne verí a obáva sa toho, že má clostrídie (vírusové ochorenie čriev) na ktoré možno aj zomrieť. Autor túto tému briliantne opísal, keďže sám trpí obsesívno-kompulzívnou poruchou.
Neustále myšlienky o tom, či ste po sebe zamkli dvere, keď odchádzate, alebo či ste si vytiahli žehličku sú nič narozdiel od toho, čo prežíva Aza.
Neviete aké to je pobozkať niekoho s obavami o svoj život. Pobozkať niekoho a modliť sa, aby ste nedostali clostrídie a o 4 dni ste nezomreli. Byť uväznená vo svojich myšlienkach... krútiť sa v dostredivom víre vôkol..
To, akým spôsobom dokáže Green opísať lásku medzi postavami ja proste milujem. Nie je to nič klišé, melodramatické.
Anotácia vás môže zmiasť, ale aj nemusí. Príbeh so štipkou detektívky, ktorá spustí lavínu citov nielen medzi hlavnými postavami vás zasiahne do srdca ani sa nenazdáte. Dej ako samotný možno ničím špeciálny nie je. Možno nenapreduje podľa vašich predstáv. Ale zamilujete si to. Presne tak ako ostatné greenovky. Je majster v písaní a keby napísal recept na ranný toast, aj ten by som od srdca milovala....
Život dvoch kamarátok je od začiatku až po koniec veľmi pestrý. Kapitoly sa striedajú z pohľadu Rachel ktorej sa zo sekundy na sekundu zmení život a z pohľadu Suzie, ktorá je na mizine kvôli snúbencovi a hrozí, že stratí aj strechu pod hlavou. No čo ak je všetko úplne inak, ako sa jej zdá?
Autorkiná prvotina, na ktorej je to aj tak trošku cítiť. Suzieiné kapitoly ma na začiatku bavili menej, pretože sa v nich objavovali strašne dlhé opisy, ktoré ma absolútne nezaujímali a kľudne by som ich z knihy vyhodila. Lenže potom všetko začalo dávať zmysel, pomaly som si pospájala jedno s druhým a žiadne opisy mi neprišli zbytočné.
Aj keď sa dej dal veľmi ľahko odhadnúť, objavilo sa niekoľko prekvapujúcich zvratov. Pozorní čitateľ ale odhalí aj tie. Nie je to veľdielo, nie je to nič z čoho by vás rozbolela hlava, nevedeli spať a rozmýšľali nad tým, ako sa to celé skončí, lebo niekde v podvedomí viete, ako sa to skončí. Ale mne sa to páčilo. Brala som to skôr ako príjemnú oddychovku so štipkou akcie.
Dvom hlavným postavám som vôbec nezávidela. Lepší vzťah som si vytvorila ku Rachel, ktorej mi bolo neskutočne ľúto. Bola na pokraji zrútenia a čakala som kedy vybuchne ako sopka a čo spraví. Narozdiel od Suzie, ktorá to všetko brala podľa mňa s chladnejšou hlavou, aj keď jej išlo o strechu pod hlavou...
Kniha ma veľmi milo prekvapila, keďže som od obálky čakala niečo úplne iné. Samozrejme, že je obálka prekrásna, lenže srší z nej šťastie, dobrodružstvo a nekonečná láska. Vnútro je však úplne iné.
Je temné, plné tajomstiev, hnevu, nenávisti.
A toto som ja práve potrebovala.
Hlavná postavam Zender sa do tábora pre problémových mladistvých dostáva nečakane, na príkaz otca. Stretáva množstvo rovesníkov s rozličnými psychickými problémami, no sama si nechce priznať, že nejaké problémy má.
Do knižky som sa pustila ako so fajn oddychovky, no dostala som od nej viac. Vzhľadom na ťažkú tému sebapoškodzovania, samovraždy atď. by sa nemala brať ako oddychovka, ale aj tak sa to čítalo ľahko. Nedokázala som si ale vytvoriť vzťah so žiadnymi postavami. Myslela som, že nakoniec to bude Zender, ktorá má so sebou stiahne až ku dnu, ale nestalo sa tak. Knižku a celkový príbeh som si ale zamilovala od začiatku. Boli tu pasáže, pri ktorých som sa veľa nasmiala, ale aj poplakala.
Kniha je hlavne o poznaní samého seba, o tom, aká je dôležitá v živote tímová práca či dôvera, o odvahe, vytrvalosti, ale hlavne o nádeji. Pretože táto kniha je o realite, nie o rozprávkách, kde žili šťastne až kým nepomreli...Nie. Autorka si nedala servítku pred ústa, ani klapky na oči a hovorí o vážnych témach, o problémoch dnešných (nielen) tínedžerov. A podľa mňa by si túto knižku malo prečítať čo najviac ľudí, aby sa naučili nebáť sa hovoriť o svojich problémoch, pretože vždy je cesta von.
Nesúď knihu podľa obalu. Ale tu sato proste nedalo. Hneď na prvý pohľad vás upúta prenádherná obalka a až potom príbeh. Milujem líšky a ten kontrast s našou ryšavou postavou na obálke prezrádza asi všetko. Keď dočítaš pochopíš.
Musím sa priznať. Trošku som sa bála, čo ma vo vnútri tejto krásky čaká, keďže je to nový autor. Autor, ktorý píše román? Na Slovensku? No proste. Bála som sa.
Ale hneď prvá strana ma presvedčila, že strach bol zbytočný. Autorov štýl písania mi sadol do bodky. Niekedy mám problém začítať sa do kníh, ktoré sú v tretej osobe, ale tu to pasovalo. Inak by som si ani knihu nemohla predstaviť. Luki sa s príbehom pohral, všetko do seba nakoniec pekne zapadlo a dalo nám zmysel.
Na začiatku príbehu stretávame Michala, ktorý nie je vykreslená ako najsilnejšia postava. Bol strašne naivný, mala som ho chuť prefackať už len kvôli tomu, že nevidel, s kým to žije. Ale trebalo mu to. Bolo to treba, že by sa na koniec....lenže na druhej strane bol veľký sympaťák. Páčilo sa mi jeho prístup ku zamestnancom, kamarátom, k Vanese.
Natália mi liezla na NER-VY. Človeče, takú toxickú osobu som ja ešte (chvála Bohu) nestretla. To čo robila. To bolo.. ách...škoda slov. Nakoniec, nenadarmo sa hovorí, že karma je zdarma.
Ale, akože chválim, vážne chválim vykreslenie postáv, všetci mali niečo "doseba" každá jedna postava mala svoju úlohu, nikto sa tu neobjavil len tak, zbytočne.
Je to SlowBorn román, možno by to niekomu vadilo, ale mne absolútne. Bavil ma humor, bavili ma prirovnania. Asi som ešte nečítala knižku s toľkými prirovnaniami a že by boli tak prepracované do deja, že to aj sedelo. Perfektné.
Najviac ma kniha asi začala baviť keď sa objavila Ester. Doniesla do deja...život. oživila nie len Michala, ale celkovo kniha dostala impulz a ako keby sa obrátila o 180° a nie len kniha, ale aj Michal. Chválim tú jeho premenu, ktorou si musel prejsť. Ester mala veľa tajomstiev, presne ako Vanesa, a ja som fakt zvedavá, či sa ich dozvieme. Lebo keď si prečítate koniec, úplný koniec, pochopíte, že možno... a ja veľmi dúfam, že áno, lebo chcem... zakončenie. Alebo teda pár strán pred koncom ani nejdem spomínať, myslela som, že zinfarktujem. Okej, celkovo dej bol podľa mňa predvídateľný, zápletka nebola taká dychberúca, prekvapujúca "dajtemipäťminútnapredýchanie" ale skôr by som povedala, že je to čítanie na takéto jesenné počasie. Fajnová oddychovka pri teplom čaji, káve, zababušená do deky, kým ti na parapete hrajú melódiu kvapky dažďa.
