Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilMoje aktivity
Je síce obdivuhodné, že sa niekto vyberie do takej vzdialenej krajiny, aby pomáhal druhým - chorým a chudobným ľudom, no žiaľ kniha ma veľmi nebavila. Ale je to samozrejme len môj subjektívny názor.
Nuž, ako začať.. Knihy s podobnou tematikou ma zaujímajú, len niekdy neviem dopredu čo môžem očakávať, lebo čítala som už aj podobné knihy, ktroé ma potom nakoniec sklamali, ale boli aj také ktoré sa mi páčili. A táto bola jedna z nich. Určite patrí k tým TOP. Príbeh o Hannan (Hannah), pakistanskej moslimke, dcére imáma, ktorá sa narodila a vyrastala v Anglicku. Príbeh o ich kultúre, zvykoch, a o jej neľahkom osude.Pútavé, silné, dojíme čítanie. A fakt že ide o skutočný príbeh... No proste niečo neskutočné. Odporúčam!
Príbeh o žene - Denise, ktorej krachuje manželstvo, zaľúbi sa opäť, no je tu ešte jeden muž, neznámy - Chat na sociálnej sieti. Tie konverzácie cez net ma až tak veľmi nebavili, inak by som povedala že je to také oddychové čítanie.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Až po prečítaní knihy som zistila, že je to vlastne voľné pokračovanie knihy Len láska pozná odpoveď. Zatiaľ čo v predchádzajúcej knihe je hlavnou postavou Xénia v tejto je to jej dcére Lena. Lena, ktorá je zaľúbená a so svojím partnerom plánujú svadbu... Nakoniec Lena strávi dlhú dobu v starom kaštieli, a práve tu, vyjdu na povrch dlho utajované rodinné tajomstvá.
Až keď som začala čítať túto knihu som zistila, že je to vlastne pokračovanie inej knihy. Zostala som trochu sklamaná, keďže knihu ,,Nech prší, keď plačem som nečítala" . Ale keď autorka napísala hneď na úvodnej strane, že túto knižku pochopí aj ten, kto tu prvú nečítal, ostala som potešená, lebo som dúfala že teda pochopím túto knihu, a naozaj to tak bolo, keďže tam boli opísané aj situácie z prvej knihy. Aj keď ma to mrzí, že som tú prvú nečítala, lebo tak by som osudy Viktórie a Tamary možno ešte lepšie pochopila, lebo čítať o ich dvoch, o ich kamarátstve, osudoch spred pár rokov by ma určite bavilo. Ale späť k hodnoteniu tejto knihy. Kniha sa mi veľmi páčila, dej bol zaujímavý, napínavý, no rozhodne neľutujem že som ju začala čítať aj napriek prvotným obavám že čítam pokračovanie. Jediné čo ľutujem, je že som si prvú časť neprečítala skôr ako túto.
Na knihu som sa tešila, už len preto, že je to skutočný príbeh, zaujal ma aj obsah, že je to o Slovenke, ktorá skončila vo väzení. A kniha sa mi naozaj páčila, bola pútavá, zo života, aj keď niektoré veci sa mi zdali trochu neuveriteľné, teda, hlavne správanie Marcelinej svokry. Ale asi je veľa žien, ktoré so svokrou žiaľ, nemajú dobré vzťahy, ale tak toto už bolo fakt dosť, čo všetko bola schopná urobiť svokra pani Marcely. A vlastne, nemala šťastie ani na jednu zo svokier. Aj o tom, aj o živote vo väzení sa dočítate v tejto knihe.Páčila sa mi.
Na knihu som sa veľmi tešila, zaujala ma už len tým, že ide o skutočný príbeh gigola. A prvé strany boli pre mňa naozaj zaujímavé. A nielen prvé strany, ale asi tak do polovice knihy, to bolo pre mňa zaujímavé čítanie, len potom neviem, už ma to tak veľmi nebavilo. Možno ak by to bolo písané iným štýlom, a ak by príbeh pokračoval aj ďalej, že by sa mi to páčilo viac, lebo téma nie je zlá, taká nevšedná.
Opatrovateľku som síce nikdy nerobila, ale isto to nie je jednoduchá práca, myslím si, že všetko čo autorka v knihe opísala sa aj naozaj môže stať, istotne to opatrovateľky nemajú ľahké, kým nájdu rodinu / pacienta, v ktorého domácnosti by sa cítili ako tak príjemne , ale kniha ma veľmi nebavila, trvalo mi dosť dlho kým som ju prečítala.
Hlavná hrdinka Ema so zlomeným srdcom, talentovaná fotografka... A opisy jej dní v novej práci, mi pripadali chvíľami trošku zdĺhavé, aj keď chápem, že autorka to chcela mať detailnejšie opísané. Na konci to už začalo byť zaujímavé, keď vyšli na povrch utajované tajomstvá.
Keďže išlo s skutočný príbeh, o to viac som bola na knihu zvedavá. Je smutné čo musela autorka prežiť, to že sa stala alkoholičkou v podstate ešte ako dieťa. Autorka to opísala tak ako to bolo, miestami aj s humorom, občas som sa ale trochu aj strácala vo všetkých tých chlapcoch. Autorke držím palce.
