Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
*Booktrovert
*Takmer všetky moje knihy sú elektronické/požičané
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
"Pre mňa existuje len jeden druh ľudí. Ľudia."
Rasizmus v dnešnej dobe je veľmi citlivou témou. Predstavte si to však v minulom storočí v malom americkom mestečku. Príbeh rozpráva Scout, osemročné dievčatko a dcéra Atticusa, ktorý je hlavným obhajcom Toma(černocha), ktorý je obvinený zo znásilnenia belošky. Odohráva sa to v neľahkej dobe, kedy sa existencia iných ľudí ako bielych nepripúšťala a černosi mali stále postavenie otrokov a robili podradné práce. Príbeh je tak veľmi krutý a pravdivý a na konci knihy si poviete že bol pre niektoré postavy aj spravodlivý. Všetci naokolo v mestečku tušia ako sa v skutočnosti odohral násilný zločin, ktorý je ústrednou témou knihy, ale každý pred pravdou zakrýva oči aby nemal problémy s ostatnými obyvateľmi. Tolerancia "inakosti" sa vyskytovala v tej dobe u málokoho. Som rada, že dnes (aspoň v to dúfam) nemusíme žiť v takejto dobe a sme si všetci rovní. Toto by si mal prečítať naozaj každý.
Veľmi príjemná oddychovka. Autor sa rozhodne odhaliť tajomstvo príťažlivosti turistiky a preto sa vyberie na dve túry so svojimi priateľmi, ktorých vtipne pomenuje. Opisuje ich trampoty, zranenia, neustále meniace sa plány na túry, typické turistické klišé a najmä to ako ľudia klamú, pokiaľ ide o vzdialenosť. Fotky za každou kapitolou sú zároveň vtipným osviežením. Veľa krát som sa smiala a táto kniha mi pomohla prísť na iné myslienky.
Číst víc
"Lebo najtuhšie nebojujeme s tými, ktorí sú úplne iní než my, ale skôr presne naopak."
Môj milovaný Backman opäť nesklamal. Brilantný úvod, trochu pomalší stred no a ten koniec to bol už Backman v plnej svojej kráse. Jeho štýl je jedinečný, používa láskavý humor, ktorý čitateľovi dokáže zabrnkat na tu najcitilivejsiu strunu a zároveň používa slová a myšlienky, ktoré si veľa z nás myslí a aj ich dennodenne zažíva, ale nikto to nevysloví nahlas. Táto kniha bola trochu iná ako jeho ostatné a presne zároveň aj čímsi zapadla. V priestrannom byte na predmestí Štokholmu sa stretli na bytovej obhliadke ti najdivnejsi ľudia, ktorí však predsa len majú čosi spoločne. Táto kniha je o pocite neistoty, úzkosti a každodenných prekážkach v živote. (ako to pekne naznačuje Česká verzia tejto knihy s podľa mňa lepším názvom - "Úzkosti a jejich lidé"). Je aj o tom, že každý z nás má nejakú traumu ktorú si v sebe nesie a každý sa s tým vyrovnáva po svojom. O tom ze dobrí ľudia ešte nevymreli. A o tom ze každý si zaslúži nádej a druhu šancu na nápravu. Kniha nesie veľmi dôležité posolstvo, ktoré ma prekvapilo a zároveň potešilo že si autor vybral takúto ťažkú tému. Pri čítaní tejto knihy sa budete usmievať, smútiť a asi aj rozčuľovať nad bizarnym správaním postáv. Ale čo je najdôležitejšie, budete mať dobrý pocit, že ste tento deň prežili a zvládli a zajtra príde nový.
"Aké to len bolo zvláštne, cítiť sa úplne pod kontrolou iného človeka, ale zároveň aké normálne!"
Príjemné čítanie.
Je to príbeh o Marianne a Connellovi počas ich prevažne vysokoškolskych rokov. O ich schádzaní a rozchádzaní sa. O tom aká je komunikácia dôležitá. O nacasovaní rozhodnutí. No a v prvom rade o vzájomnej príťažlivosti. To co robí túto knihu výnimočnou je najmä to, že rozhovory medzi hlavnými postavami sú brutálne reálne.. Pretože verím, že presne tak by si to povedali aj naozaj. Nemám rada takýto druh kníh, ale v tejto som si podciarkla veľa veľa myšlienok, ktoré tam autorka vyslovila. Dajte tomu šancu.
Výborné! A okamžite musím čítať pokračovanie. Asi najviac ma na tejto knihe dostal ten ústredný motív, okolo ktorého sa príbeh odohrával. Násilie na ženách je neľahká a vážna téma, ktorá sa nie často dostáva do popredia.
Dej vôbec nebol nudný, trosku to malo síce pomalší rozbeh ale akonáhle sa začnú striedať dejové linky, vtiahne Vás to úplne. Ústredné postavy Mikael Blomkvist a Lisbeth Salanderova majú medzi sebou genialnu chémiu a spôsob ich spolupráce je viac než efektívny. Som zvedavá co bude ďalej.
Dedina. Kniha založená na koncepte – že každý vidí tomu druhému do taniera a každý o každom všetko vie. Štyri príbehy, ktoré ukazujú to ako to v dnešnej českej (ale aj slovenskej) dedine môže vyzerať.
Bohužiaľ, mne táto knihe nesadla, ale že vôbec. Z tých štyroch príbehov sa mi najviac páčil ten druhý (prišiel mi tak najrealistickejší) , prvý bol taký krátky že mi nejak ušla pointa, tretí bol nudný a pridlhý a štvrtý môžeme nazvať obstojným ukončením. Chápem čo však autorka chcela touto knihou povedať, chcela nám ukázať tie priepastné rozdiely medzi “starým” a moderným svetom. Chcela ukázať to, že mladí ľudia majú v dnešnom svete vlastnú hlavu a len s ťažkosťami prijímajú rady od starších skúsenejších ( občas je to ale aj blbosť, však, stačí uvažovať racionálne, napr. Dnes už by žiaden človek nedával dieťaťu pri chorobe sadlo zo psa). Za toto posolstvo má u mňa plus a druhú hviezdičku. A ešte aj za to že som sa raz zasmiala (keď išli pochovávať babku a jama na truhlu bola primalá a museli ju dokopať). Ale inak také nemastné neslané, nevedela som sa nejak dostať do deja. Pre niekoho môže byť táto kniha fajn, mne bohužiaľ nesadla.
Odporúčam však otočiť obálku z druhej strany nájdete tam aj mapku opisovanej dediny.
Veľmi dobré. S touto knihou som sa vôbec neponáhľala ale vychutnávala som si ju od začiatku do konca. Bolo tu opísané asi všetko. Láska, priateľstvo, nenávisť, nespravodlivosť, vojna, krivdy.. Bolo to veselé aj smutné, miestami vtipné a miestami som sa rozčuľovala. Proste celá škála pocitov. Toľko zaujímavých myšlienok na skoro 600 stranách.. Keby sa to dalo chcela by som to čítať donekonečna a vedieť viac..
Je to príbeh o doslova klube nenapraviteľných optimistov(imigrantov v Paríži) , ktorí stále veria v zmenu spoločnosti a lepšie zajtrajšky. Do klubu sa dostane aj francúzsky Alžírčan Michel (ktorý mi prišiel občas príliš mladý na to aby mohol zažívať veci, tak ako sú opísané v knihe), pričom sa tu striedajú dve dejové línie, kde v jednej sa odohráva práve Michelov život plný rock'n'rollu, kníh a filmov a v druhej línií mame vždy možnosť si prečítať príbeh jedného z členov klubu. Postavy sú veľmi sympatické a každá z nich si nesie svoje posolstvo, ktoré vo Vás zarezonuje.. Takto si predstavujem kvalitné čítanie
Vystiznejsi názov to nemohlo mať.
Tom a jeho žena Karin to mali veľmi ťažké. Veď si to len predstavte. Ste zdravá tehotná žena, pred týždňom vám brali krv a všetko bolo v poriadku a zrazu v jednu noc sa všetko zmení a náhle prichádza choroba a smrť. Tom sa v tejto knihe vypísal zo svojich pocitov. Ako sa snažil vyrovnať so smrťou svojej priateľky a následnou starostlivosťou o ich dcérku. Ako mu jeho otcovstvo komplikovali švédske úrady. A v neposlednom rade o jeho vzťahu k jeho rodičom. Z týchto stránok bolo cítiť ako veľmi mu na jeho blízkych záleží a ako veľmi je dôležité užívať si každý moment života. Áno, Niekedy mi to prišlo napísané veľmi surovo, odborne a ako keby bez citu, ale každý sa so stratou vyrovnáva po svojom. Co sa týka formy tejto knihy, bolo to zlé, mam pocit ze autorovi nikto ani neporadil lebo to bolo strašne chaotické a veľa neznámych mien a občas to nedavalo zmysel. Napriek tomu som si v tom nasla svoje posolstvo. Nízke hodnotenie je len kvôli forme knihy, príbeh a život človeka nemám právo hodnotiť.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
"Človek, nikdy neví co bude. Ale neco Jo."
Už dávno som nečítala knihu, kde by boli tak dobre a výstižne opísané rodinné vzťahy. Ide tu o príbeh troch sestier, ktoré sa vlastne ani nemajú rady a snažia sa spolu vychádzať aspoň kvôli rodičom. Keď však po strastiplnej ceste autom, prídu do rodičovského domu, zisťujú že ani tam sa už naďalej nemusia pretvarovať, pretože ani ich rodičia nemajú ďalej dôvod hrať divadielko pred svojimi deťmi. Na základe tejto knihy si človek uvedomí, ako veľmi dokážu byť rodinné vzťahy rozpadnute a ze môžeme byť vďační za rodiny ktoré máme
Ďalšia kniha, ktorá má presvedčila o tom ze svet je plný násilia a netolerantnosti. Zase raz som iba krútila hlavou nad tým, že aj takto sa reálne môžu správať ľudia v 21.storočí? Eddyho mi bolo počas celého čítania úprimne ľúto, nemal to vôbec vo svojom živote ľahké a jeho rodina k jeho zariadeniu do spoločnosti tiež nedopomohla. Musím povedať, že koniec knihy bol pre mňa veľkým zadosťučinením, koncom Eddyho, začiatkom Edouarda.
Číst víc
