Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Od prvej strany som vedela, že Pomocníčka nebude obyčajný psychotriler. Freida McFadden ma okamžite vtiahla do temného, znepokojujúceho príbehu, ktorý sa číta až podozrivo ľahko. Je to ako dom so zamknutými izbami čím dlhšie v ňom zostávaš, tým silnejší máš pocit, že niečo nie je v poriadku.
Príbeh sleduje Millie, mladú ženu, ktorá prijme prácu pomocníčky v nádhernom dome u zdanlivo dokonalej rodiny. Pod lesklým povrchom sa však postupne začínajú objavovať praskliny. Atmosféra hustne, drobné náznaky vyvolávajú nepokoj a čitateľ sa spolu s hlavnou hrdinkou snaží poskladať pravdu z domnienok a detailov, ktoré nedajú pokoja. A keď sa dej rozbehne, ide to rýchlo.
Kniha je príjemne písaná a sama vás vedie k riešeniu, no napriek tomu som niektoré zvraty vôbec nečakala. Aj keď som niečo tušila, výsledný zlom ma prekvapil. Počas čítania som cítila napätie, nedôveru, pobúrenie a miestami až čistý šok. Mala som pocit, že každá postava niečo skrýva a takmer každá to aj naozaj robí.
Rovnako ako pri mojej prvej knihe od autorky (Nehoda), aj tu mi občas prekážali opakujúce sa vety a myšlienky. Napriek tomu McFadden píše svižne, priamo a bez zbytočných opisov, no s maximálnym účinkom. Atmosféra je miestami až klaustrofobická presne tak, aby sa čitateľ cítil uväznený spolu s hlavnou hrdinkou. A práve to robí tento triler výnimočným.
Pomocníčka je ideálne oddychové čítanie pre milovníkov psychotrilerov, ktoré vás prinúti pochybovať o všetkom a všetkých a ešte dlho po dočítaní vás nenechá úplne v pokoji.
Táto kniha je skutočným pohladením pre dušu každého milovníka literatúry. Od prvých strán si dokáže získať pozornosť a nepustí ju až do konca. Je to príbeh, pri ktorom sa čitateľ úprimne zasmeje, no zároveň sa neubráni ani slzám. Jemne a citlivo rozpráva o starcovi, ktorý celý život miluje knihy, a o malej slečne, ktorá mu svojou prítomnosťou a pohľadom na svet otvorí nové obzory.
Vzťah medzi Carlom a jeho malou spoločníčkou je krásnym obrazom života samotného. Spája v sebe lásku, starnutie, ľudské vzťahy, pochopenie i drobné každodenné situácie, ktoré nás formujú. Príbehy sú milé, úsmevné, miestami smutné, no vždy dojemné a napísané s veľkou dávkou empatie. Zároveň nenápadne pripomínajú, aké dôležité je byť všímavý k druhým, pomáhať a všímať si ľudí okolo seba najmä vtedy, keď to najviac potrebujú.
Kniha je plná protikladov, ktoré dôverne poznáme z bežného života, a práve vďaka nim pôsobí nadčasovo a mimoriadne aktuálne. Ide o čítanie, ktoré chytí za srdce a zanechá v čitateľovi silný dojem. Jednoznačne odporúčam 5/5 a už teraz sa teším na ďalšie knihy od tohto autora.
Kaviareň pri mesačnom svite je pokojná, jemná a trochu magická kniha, ktorá spája niekoľko ľudských príbehov v imaginárnej mačacej kaviarni. Autorka tu kombinuje japonskú estetiku, filozofické úvahy a astrologické prvky, ktoré dávajú príbehu zvláštny, snový nádych.
Hoci sa o astrologiu vôbec nezaujímam a priznávam, že sa v nej vôbec nevyznám, čítanie som si napriek tomu užila. Kniha sa číta ľahko, pôsobí upokojujúco a ponúka množstvo myšlienok na zamyslenie. Niektoré pasáže sa síce opakujú a miestami sa dej mierne vlečie, ale celkový dojem to nijako nekazí.
Najviac sa mi páčila atmosféra spojenie mačiek, kaviarne a jemne duchovného presahu funguje prekvapivo dobre. V kombinácii s japonskou kultúrou a dávkou životnej múdrosti ma kniha bavila a často som sa pri nej pristihla, ako sa usmievam.
Hodnotenie: 5/5
Pokojná, premýšľavá a originálna kniha, ktorá ponúka viac než len príbeh je to malá zastávka na ceste životom, pri ktorej si človek uvedomí, že aj malé stretnutia môžu mať veľký význam.
Nie som čitateľka trilerov, no po knihách Freidy McFadden som chcela siahnuť zo zvedavosti, keďže všetci o nich hovoria to, aké sú napínavé a plné zvratov. Nehodu som prečítala veľmi rýchlo, hlavne vďaka krátkym kapitolám a jednoduchému, ľahko čitateľnému štýlu písania, ktorý autorka ovláda naozaj dobre.
Dej ma síce spočiatku zaujal, ale musím priznať, že táto kniha patrí skôr k tým slabším. Prvé tri štvrtiny pôsobili pomerne monotónne mala som chuť niektoré strany preskočiť a rovno sa dostať k pointe. Okrem toho sa často opakovali tie isté myšlienky: Tegan neustále zdôrazňovala, že je tehotná, a Polly zasa opakovala, že bola zdravotnou sestrou.
Záver priniesol zvrat, no mňa, žiaľ, neprekvapil. Mala som vysoké očakávania, najmä po všetkých chválach na tento titul, ale aj je jej ostatné knihy. Rozuzlenie mi pripadalo nevýrazné a celkový príbeh tým stratil časť napätia.
Napriek tomu uznávam, že Freida McFadden píše pútavo a čitateľa si vie udržať až do konca čo je pre mňa, ako niekoho, kto bežne krimi nečíta, celkom úspech. Nehoda je ľahké, oddychové čítanie, ideálne ak hľadáte niečo nenáročné, ale napísané s ľahkosťou.
Hodnotenie: 3/5
Rýchlo prečítané, miestami napínavé, no pre mňa ako čitateľku trochu príliš monotónne a s menej výrazným zvratom, než by som čakala.
Kniha bola pomerne rozsiahla a miestami pôsobila, akoby sa niektoré pasáže a témy zbytočne naťahovali a opakovali. Nejde o najhoršiu knihu, akú som kedy čítala, ale ani o najlepšiu. Pre úplnú transparentnosť ide o moju prvú knihu od Brandona Sandersona, a aj tak som jednoducho nepochopila, prečo vyvolala taký rozruch.
Celkovo bola kniha príjemná, no nesplnila moje očakávania spojené so slávnym Brandonom Sandersonom. Taktiež vo mne nezanechala taký dojem, pre ktorý by som pokračovala v tejto sérii. Na autora som však zatiaľ nezanevrela a rada si prečítam aj ďalšie jeho diela.
Nie každá kniha vo vás zanechá taký hlboký dojem ako Frankie. Tento príbeh je fascinujúcim spojením humoru a melanchólie, ktoré vás chytia za srdce už od prvých strán. Autori vykrasľujú postavu Golda, ktorý sa zmieril s tým, že jeho život už nemá zmysel, a plánuje ho ukončiť. Všetko sa však zmení, keď do jeho života vstúpi Frankie.
Frankie sa stane Goldovým zrkadlom, ktoré mu ukazuje, že aj tie najosamelejšie duše môžu nájsť dôvod pokračovať. Preto je príbeh aj pripomienkou, že nádej môže prísť v akejkoľvek podobe dokonca aj ako obyčajný dedinský kocúr. Frankieho sarkastický, no zároveň láskavý pohľad na svet a ľudí je pretkávaný priamočiarou mačacou logikou, ktorá vás neraz rozosmeje napriek tomu, že kniha je napísaná s humorom, rieši veľmi vážnu tému depresiu a pokus o samovraždu.
Frankie je zmesou humoru, smútku, dojatia a životnej múdrosti. A ešte o niečo viac si knihu zamilujú milovníci mačiek.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Od príbehu som nemala vôbec žiadne očakávania a príjemne ma prekvapil. A to som po tomto type kníh nesiahla už veľmi dlho. Plusom je aj to, že dejom prejdete rýchlo, keďže kapitoly sú krátke a ani si nevšimnete, ako rýchlo pretáčate strany. :)
Pred niekoľkými minútami som ju dočítala. Rada by som ju opísala toľkými slovami, ale záréveň len jedným - Dokonalosť. Zamilovala som si ju, zamilovala som si Ariho aj Danteho a ťažko mi je, keď viem, že som prečítala už aj jej posledné stránky.
Greenovú tvorbu som si zamilovala hneď po prvej knihe, ktorú som od neho prečítala. Tak som začala čítať aj jeho ďalšie diela a samozrejme aj túto. Hneď po prvých pár stranách som sa do nej zamilovala a milovala som ju až do konca. Jedna hviezdička dole len za ten koniec. Asi to bude tým, že som čakala niečo iné. Koniec bol.. nechcem povedať, že nezaujímavý... bol fajn. Nie dobrý, nie super, nie výborný... ale fajn. Každopádne, túto knihu odporúčam nie len milovníkom Greena, ale každému milovníkovi kníh :)
Od začiatku dúfala že sa na konci nestane to čo som bohužiaľ vopred vedela... Stalo sa. Kniha je sama o sebe veľmi dobrá ale podľa mňa nie až tak ako predchádzahúce dva diely :) Nuž stojí za prečítanie.
