Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Napriek tomu, že som romantická duša, medzi moje najobľúbenejšie témy patria trilery, únosy, vraždy, krimi, detektívky, psychotrilery a podobne. Ale nakoľko sú tie knihy psychicky ťažšie, prelínam ich rôznymi "Greenovkami" a podobne :) čiže vlastne čítam všetko, čo ma dokáže zaujať obálkou a stručným opisom. Tých prvých pár sekúnd je najdôležitejších, ihneď ako chytím do ruky knihu tak viem, či ma bude baviť alebo ju nechám v obchode.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Príbeh plný zvratov a emócií. Doslova až na posledných stranách sa dozviete rozuzlenie. Už som bola na 350 strane z 390 a stále som nemala najmenšie tušenie kto je za tým všetkým (a to ma nenormálne vytáčalo do zúfalstva!! :D ). Naozaj nepredvídateľné konce, vo všetkých troch knihách od Samka. Kratučké kapitoly podporujú rýchlu čitateľnosť. A tie nádherné knižné prebaly, jeho knihám som proste neodolala a neľutujem, všetky od neho odporúčam.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Olivia je silná, emancipovaná, nezávislá žena, ktorá nepotrebuje k šťastnému životu žiadneho chlapa. Zároveň je ale úplne rovnaká ako každá z nás, stačí aby jej nejaký chlap podržal dvere a ona už vidí po jeho boku svadbu, deti, spoločný život... :D
Autorka je zároveň autorkou aj Denníka Bridget Jonesovej, a aj táto jej kniha sa na Bridgetin tragicko-romanticko-komediálny žáner veľmi podobá. Je to veľmi príjemná oddychovka, nakoľko hlavná hrdinka sa zaľúbi do chlapa, ktorého podozrieva, že je terorista, lebo všetky okolnosti tomu nasvedčujú. Nie raz som sa schuti pri čítaní zasmiala, takže ako také ľahké oddychové čítanie určite odporúčam :)
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
'Jeden z nás' nie je kniha o zlyhaní jednotlivca.
Je o zlyhaní celého štátneho systému.
O zlyhaní všetkých, ktorí v ten deň mohli niečo zvrátiť a neurobili to.
Nórsko, rok 2011. Krajina splnených snov. Zem kľudného života. Vysnívaný raj pre utečencov. Prečo? Štátny systém podporujúci multikultúrny rozmach. Politické strany sa delia na dva hroty, neexistuje nič medzi. Buď si ladený na multi kulti vlnu, alebo nie si. Nijaký stred. Politickú stranu volíš podľa svojho názoru na prisťahovalcov.
Anders Breivik. Inteligentný megamozog, a to tvrdím úplne bez irónie. Otcom opustený, okolím nepochopený. Pubertiak nahnevaný na nórsky politický systém. Voľné pracovné ponuky mu vyfúkli z rúk ne-nórski spoluobčania. Ne-nórska frajerka mu dala košom. Ne-nórsky kamarát sa stal v partii sprejerov populárnejší. Rokmi zlých skúseností znenávidel všetkých ne-nórov. Anders padol na dno. Opustil sa a na 5 rokov žil zavretý sám vo svojej izbe, s hrou World of Warcraft.
Až raz prišiel zlom - "Ak sa moje meno dostane do svetových médií, možno o mňa otec bude mať znova záujem." Anders konal v presvedčení, že otec na neho bude pyšný. Že otec, hrdý nórsky patriot, bude obdivovať syna za to, čo urobil pre vyslobodenie nórskeho územia od multi kulti prisťahovalcov. Anders nie je vražedný blázon. Nekonal v amoku. Nekonal pod vplyvom emócií. Nekonal nerozvážne. Svoj plán pripravoval roky. Svoju nadmernú inteligenciu a chuť zmeniť svet bohužiaľ využil tým najhorším možným spôsobom.
Bolo by na dlhé chvíle opísať, kde všade zlyhal štát. Kocúrkovo. Tak možno zhodnotiť celý počin polície a snahu prerušiť masaker. Keby polícia pracovala ako by mala, Breivika mohli mať ešte pred tým, ako zabil 69 detí. Štát nemal vypracovaný žiadny krízový plán na podobné atentáty. Lebo Nórsko. Lebo tu sa to nikdy nemôže stať. Breivik za spáchanie atentátu dostal 21 rokov vo väzení. Lebo v Nórsku je to maximálny možný trest. Dostal pohodlnú posteľ, notebook, playstation, najnovšie módne oblečenie. Lebo Nórsko. Lebo ich legislatíva priam zakazuje správať sa k trestancom inak ako k normálnym ľuďom. Breivik veľmi dobre vedel, že nech vykoná v Nórsku ČOKOĽVEK, prežije len pár rokov vo väzení, a potom sa spokojne vráti k bežnému životu.
Ja sa len pýtam, ako sa majú cítiť pozostalí obetí, keď Breivik v roku 2032 odkráča na slobodu s úsmevom?
Fitzek nikdy nesklame, jeho knihy sú tak úžasné, že kategória Psychotriler podľa mňa vznikla len pre neho :D nepredvídateľné, zvrátené, napínavé do posledných strán, všetky jeho knihy odporúčam a teším sa, že konečne začínajú viac vychádzať preklady jeho ďalších kníh.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Černobyľská modlitba nie je kniha o bežne dostupných informáciách. Neopisuje čas výbuchu, kto zmačkol tlačítko, čo udalosti predchádzalo, prečo tomu nezabránili. To sú všetko fakty, ktoré si viete vygoogliť.
Ale, čo sa už nikde nepíše, sú výpovede ľudí, ktorí to prežili. Pre ktorých výbuch elektrárne nie je len titulok v novinách, ale reálna spomienka v ich živote. Ako doktori museli do lekárskych správ ožiarených ľudí písať do kolónky radiácia: človek utrpel 5 röntgenov, namiesto reálnych 200. Ako inžinieri, fyzici a vedci mali zákaz zúčastňovať sa verejných diskusií po výbuchu, lebo podľa vlády sa pýtali veľmi nevhodné otázky na tú dobu. Ako sa z bezdomovca stal boháč, pretože pár dní po výbuchu vykradol ožiarené domy v Pripiati a všetko rozpredal nič netušiacim ľuďom na trhovisku v meste. Ako hasič, ktorý zo strechy reaktora odpratával roztavený grafit, daroval svoju hasičskú čiapku svojmu synovi, a ten do pár mesiacov umrel na rakovinu mozgu.
Tieto, a stovky ďalších príbehov, presne tie tvoria túto knihu. Veľmi ťažké, no veľmi reálne čítanie. Černobyľ pozná každý, ale prečítajte si aj o životoch normálnych ľudí, pre ktorých sa radiácia stala dennodenným spoločníkom, a ako sa s tým dokázali vysporiadať.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Kniha sa čítala úplne sama. Ani neviem ako a zrazu som behom jedného poobedia prečítala 200 strán. Čo teda naozaj milujem, sú krátke kapitoly. Dynamickosť čítania podporuje aj to, že v rozprávaní sa striedajú dve hlavné postavy.
Sem-tam mi to pár riadkami pripomínalo akúsi lacnú atrapu 50 odtieňov sivej :D Ale inak je príbeh napísaný pútavo a jednoducho. Architekt si postavil dom. Skvost modernej technológie. Perla v oblasti staviteľstva. Holý, bosý, nezariadený, celý interiér biely. Podnájomník si môže so sebou prisťahovať len to, čo maximálne nevyhnutne potrebuje k životu. Inak žiadne knihy, žiadny nábytok, žiadne oblečenie nazvyš. Inteligencia domu monitoruje všetko. Vaše potreby, náladu, psychiku, zvyky. Pokiaľ dodržiavate predom stanovené pravidlá, môžete vo vychýrenom dome bývať. Dokedy by ste vydržali žiť v dokonalosti, kým by vám to zlomilo zdravý rozum?
Pozn.: Inak vôbec neviem prečo som si počas celého čítania myslela, že to písala žena. Asi lebo je to "o tej predo mnou". Lebo je to písané tak žensky. Často som si povedala, že áno, presne toto by som spravila aj ja, presne v tomto by som sa vŕtala aj ja :D Až pri čítaní poďakovania na konci som zistila, že autor je vlastne muž. Dokonca vo mne poďakovanie zanechalo taký príjemný dojem, lebo v ňom autor vysvetlil, prečo vlastne napísal to čo napísal,a že to bolo inšpirované skúsenosťami z jeho života. Poďakovanie bolo pre mňa takým príjemným uzavretím tohto príbehu.
Pri toľkom množstve mnou prečítaných kníh som určite čítala nejaké lepšie, no rozhodne patrí medzi tie dobré.
Dej je trolilinku predvídateľný, možno práve to mi bránilo úplne si užiť knižku, ale ako ľahké napínavé čítanie určite odporúčam :)
Kniha sa čítala sama. Krátke kapitoly vás doslova nabádajú, že "ešte jednu, už iba jednu, už iba túto lebo chcem vedieť pokračovanie". :) Príbeh sa priam premieta pred očami, až by som si ho vedela predstaviť ako dobrý večerný film. Alebo som už taký podobný videla a preto mi prišiel dej taký predvídateľný? :D Neviem, ale čítanie fajn.
