Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Táto kniha u mňa dosť dlho čakala na svoj čas. Ale keď jej čas už prišiel, stálo to zato.
Po jej vydaní som registrovala pozitívne recenzie s tým, že je to veľmi dojímavý príbeh. Akosi dlho som nechcela byť dojatá. Ono nakoniec ma to až tak nerozcítilo, ako som sa bála. Možno je to aj tým, že sa hlavné postavy objavili aj v knihe Takmer dokonalá a tam už boli v inom štádiu, čiže som vedela, ako to s nimi dopadne.
Je potrebné uznať, že ten začiatok… skôr by som sa dogrcala z tých scén. Bolo to naozaj ťažko zvládnuteľné. Klobúk dole toto napísať.
Ako dej plynul, mala som čoraz väčšiu zlosť na hlavnú postavu a mena “Baška” som mala dosť. Snažila som sa ju chápať resp. jej konanie/premýšľanie v danom veku. Avšak až v dospelosti sa mi už viac pozdávala.
Na druhej strane, úplne ma dostalo, koľko známych postáv z iných autorkyných kníh sa tam stretlo. Mám veľmi rada takéto prepojenia, lebo je to ako stretnúť starých známych.
#milujemriesverse
Autorka v knihe riešila jeden závažný problém, ktorý som úplne zle odhadla. A práve preto, že to nebolo také prvoplánové a predvídateľné sa mi (okrem iného) táto kniha páčila.
Surovosť, drsnosť, krutý osud, realita, systém, násilie, obeta, ale aj druhá šanca, viera, nádej a láska tvoria tento príbeh, ktorý bol zakončený parádnym epilógom.
Kniha ma zaujala svojou obálkou a celkovým humbukom okolo. Avšak od kúpy po prečítanie prešiel určitý čas. To však nevadí, lebo načasovanie je niekedy naozaj dôležité. Teraz mi táto kniha veľmi dobre padla, takže aj moje celkové dojmy a pocity sú z nej len pozitívne.
Nebudem klamať, mala som trocha strach, že mi nesadne “humor”. Ale celá kniha je tak nenútene vtipná. Prirodzená. Postavy (aj tie zvieracie) boli vynikajúce. To, aké bláznivé mená mali Kamine zvieratá len podčiarklo jej žiarivú osobnosť. Kamila s Róbertom boli rovnako skvelí. To, ako boli odlišní, ako sa navzájom ovplyvňovali, ako vedeli pohnúť svetom toho druhého. Krásne.
Čítanie som si veľmi užívala. Dej plynul ani neviem ako. Vtipných situácii tam bolo habadej, ale autorka zakomponovala aj zopár vážnejších tém. Najmä z oblasti rodičovstva.
Každopádne, už sa teším, kedy sa s Kamilou a Róbertom (snáď aj zvieratkami :D) ešte stretneme, lebo…
…#milujemriesverse !
Vi som vnímala len ako autorku romantiky. Asi všetkých prekvapil tento počin a aj keď som od nej čítala len jednu romantickú knihu, bola som zvedavá aj na tento triler.
Podľa mňa sa jej to podarilo.
Napriek tomu, že ma hlavná ženská postava miestami iritovala a zároveň som tušila, kým je sledovateľ sledovaný, zostala som veľmi prekvapená sledom/zvratom udalostí, ktoré sa na konci knihy udiali. Epilóg a posledné riadky ma dostali. Asi tým som z tej knihy paf.
Bolo to napínavé, psychologické, tajomné, temné…možno aj trochu predvídateľné. Autorka dávala indície, ktoré po správnej dedukcii ukázali na záujmovú osobu. Avšak pár momentov prekvapenia vedeli dodať knihe na dynamike a zaujímavosti.
Ak by autorka opäť napísala nejaký triler, asi by som skôr siahla po ňom než po romantike.
Zelený kocúr nám priniesol aj tretiu časť série Cottonwood Cove - príbeh ďalšieho z detí Reynoldsových. Hlavné slovo mala Brinkley, ktorá túžila po kariére športovej novinárky. Zakomponovanie tejto profesie sa mi páčilo a zapôsobilo to na mňa originálne.
Opäť rodinné konverzácie boli top čítanie. Opäť sa musím opakovať, ale rodinu, súrodencov Reynoldsových zbožňujem.
Tento príbeh nebol výnimkou, aj keď som z neho nespadla na zadok. Bola to veľmi príjemná oddychovka, ktorá neriešila globálne problémy a ani extrémne srdcové záležitosti. Bolo trocha drámy, ale úplne to stačilo. Romantika ako lusk, po ktorej siahnete, keď chcete vypnúť.
Spomínala som, že to bolo vtipné? Pre tento humor zbožňujem túto sériu. A to, ako sa v každej knihe stretávame s rovnakými postavami sa mi veľmi páči. Všetkých mám rada a v tejto časti ma úplne najviac bavilo, ako mužské osadenstvo chcelo fandiť Hendrixovi, no…nemohli.
Aj keď nechýbala predvídateľnosť, stále ma vedeli prekvapiť niektoré momenty.
Ďalšia časť ma už čaká na poličke a radšej ani nechcem myslieť na to, že sa čoskoro budeme musieť rozlúčiť s rodinou Reynoldsových.
Fifty- Fifty je piatou časťou zo série “Eddie Flynn”. Mňa len mrzí, že s Eddiem sa stretávam až v tejto piatej knihe, no ako som pozerala, do slovenčiny bola preložená len táto a štvrtá časť- úspešná kniha Trinásť.
Fifty-Fifty bol vynikajúci triler, ktorý ma zo začiatku až tak nebral nakoľko nebolo ťažké tipnúť si, ktorá z dvoch sestier bola vrah. Neskôr ma autor patrične zmiatol až som si vravela, že táto to byť nemôže. To by bolo príliš okaté. Ktorá to nakoniec bola sa dozviete na konci.
V tejto knihe sa mi páčilo napätie, ktoré autor vniesol do deja aj prostredníctvom striedania pohľadov viacerých postáv. Ďalším lákadlom pre mňa bola postava Eddieho, ako právnika, ktorý bol podvodník. V knihách, filmoch či seriáloch ma fascinuje právny systém v USA. Ich súdne pojednávania, porota a všetko s tým súvisiace. Počas čítania máte pocit, že je to len o tom, kto lepšie “predá” príbeh niekoľko člennej porote, ktorá má rozhodnúť o vine či nevine. K tomu len, videli ste film 12 rozzúrených mužov (12 Angry Men)? Perfektný.
Autor je vraj právnik takže niekoho môže nudiť či rušiť v deji viac opisov zo zákulisia pojednávania, ale aj tak si myslím, že to bolo podané veľmi zaujímavo. Nenechajte sa odradiť a choďte zistiť, ktorá sestra si zabila otca.
Opäť mi nedá sa hneď v úvode trocha porozplývať nad vizuálom knihy. Pútavá obálka s krásnou oriezkou sú už vo Venupress štandardom. Zároveň autorke gratulujem k debutu.
Pred knihou som mala rešpekt z hľadiska jej hrúbky. Vyše 500 strán dá zabrať, ale na moje prekvapenie bolo čítanie celkom svižné.
Autorka napísala pútavý príbeh so zaujímavou zápletkou z prostredia mafie a postavami, ktoré buď milujete alebo nenávidíte. Dej je z pohľadu dvoch hlavných hrdinov - Maxa a Olivie, obohatený aj o spomienky z minulosti. Niektoré scény boli naozaj drsné. Ako aj Antonov charakter. Pfuj naňho! Autorka postavám nič nedarovala. V rozsiahlych kapitolách boli do hĺbky opísané city, pocity a emócie hlavných hrdinov, takže príbeh určite precítite. Nechýbala ani akcia a stupňujúce sa napätie.
Aj keď nie som fanúšik dlhých kapitol a rozsiahlych myšlienkových pochodov, kniha si našla a určite ešte nájde svojich čitateľov. Napriek tomu príbeh Maxa a Olivie skončil mierne otvorene takže som zvedavá na ďalší vývoj udalostí.
Rodina z domu tieňov je voľným pokračovaním knihy Rodina v podkroví, ktorú som bohužiaľ nečítala. Možno by sa mi viac páčila alebo by ma viac zaujala, ak by som čítala aj tu prvú časť.
Bola to druhá kniha od autorky (a aj posledná), ktorú som si prečítala. Príbeh mal veľmi zdĺhavý začiatok. Nič sa tam poriadne nedialo. Neskôr už prišlo aj na napätie, tajomno, ale nič z čoho by som bola “vau”. Celý dej bol taký nemastný - neslaný. A postavy tiež hrôza. Nikto, koho by ste zbožňovali alebo nenávideli. Žiadne emócie. Vyšetrovanie vrážd tiež skončilo…no pokojne si to prečítajte. Možno vám viac sadne.
Do čítania som sa nútila a to nikdy neveští nič dobré.
Táto kniha bude/je asi mojim knižným sklamaním pre rok 2025.
Po dlhšej dobe som mala chuť na nejaký dobrý psychotriler. V knižnici som si vypožičala dve knihy od tejto autorky, lebo sa mi zdali povedomé. Že som ich už zazrela aj na bookstagrame…A záver? Mala som ísť radšej do Freidy. Do niečoho viac psycho.
Kto je vrahom bolo v tejto knihe celkom zrejme. Ale potom sa zamýšľate či je to naozaj tak alebo vás chce autorka zmiasť. Odhalila by vraha tak skoro? Je vhodné ukázať na vraha niekde v polovici knihy? Je to potom ešte napínavé čítanie? V tomto prípade to celkom sadlo. Autorka sa stále snažila malým detailom ukázať na niekoho iného. Úplné osvietenie prišlo na úplne posledných stranách s tým “odpálilo ma” efektom. Vrah sa nezmenil, ale všetky tie odhalenia okolo mali niečo do seba.
Čítanie to bolo v celku pútavé. Postavy si ma síce nijak zvlášť nezískali, ale kniha má niečo z toho napätia, ktoré si triler vyžaduje.
Knižná novinka z vydavateľstva Venupress vás zavedie do sveta hudby a šoubiznisu s vianočným pozadím. Opäť raz je vhodné spomenúť, akú krásnu obálku a oriezku dostala kniha Vianočný duet.
Začnem jedným negatívom. Je naozaj škoda, že kniha nemá viac strán. Príbeh Mišky a Reného sa mi páčil. Aj keď som to zo začiatku tak necítila. Mišu som mala za mrchu a Reného za decko. Postupne som pochopila, a autorka to teda veľmi dobre a s citom opísala, príčiny ich správania. Nefunkčná, ale slávna rodina. Úspech len vďaka menu? A popôrodná depka.
Postavy mali čo robiť, aby našli samých seba. V materstve sa ľahko môže stať, že sa stratíte. Stratíte svoje ‘ja’.
A pri slávnom mene? Musíte makať 100x viac a ťažšie, aby bol úspech váš a nie mena. V konečnom dôsledku, aj tak si budú všetci myslieť, že je to vďaka tatkovi.
Osobne sa ma kniha dotkla témou popôrodnej depresie. Nie v rozsahu, ako knižnej Mišky, ale mesiac-dva pozerať na dieťa a necítiť tú neskonalú lásku na prvý pohľad…pochybnosti či budem vedieť byť matkou a hlavne dobrou…Takže som potom veľmi súcitila s knižnou Miškou a som rada, že autorka išla do tejto témy aj vo vianočnej, stále oddychovej, romantickej knihe.
René rovnako vyzrel v citoch a najmä našiel sa. Nebolo to už len o slávnom otcovi. Dokázať niečo sám je niekedy viac než samotný výsledok, ktorý nemusí byť dokonalý.
Vianočný duet sa čítal rýchlo aj vďaka pravidelnému striedaniu pohľadov a krátkym kapitolám. Plus prostredie a zákulisie hudobného priemyslu, samotného nahrávania, vydávania, skladania piesní je veľmi zaujímavé.
Verte mi, z tejto knihy idú silné emócie, ale aj krásna vianočná atmosféra.
Tip na darček ako vyšitý.
Buď iba môj je už štvrtá kniha zo série Môj.
Pred začatím čítania som mala výčitky, že som si nestihla prečítať predošlé časti. Bála som sa, že budem trocha mimo deja. Avšak na moje prekvapenie, milé aj nemilé, nebolo tam veľa interakcii s ostatnými chalanmi. Aj som sa na nich tešila, aj som bola rada, že mi neunikajú súvislosti.
Každopádne, páčilo sa mi spracovanie trópu “od priateľstva k láske.” Bolo to priateľstvo od útleho detstva a prelínanie minulosti s prítomnosťou nám poskytlo pohľad na city a ich zrodenie. Aj vďaka tomu mi to prišlo uveriteľné.
Čakala som však väčšiu drámu s otcom. Začalo to dobre až som mala strach z pokračovania, ale nakoniec…
Ako v minulosti, tak aj v prítomnosti bolo striedanie pohľadov, ktoré mám veľmi rada, lebo tak sa dostaneme do hlavy obom postavám.
Páčila sa mi jedna vec, ktorú nechcem spoilovať. Väčšinou, keď sú v takom stave, tak do toho nejdú. Tu s tým problém nebol a práve to sa mi páčilo!
Každopádne, bolo to príjemné čítanie a možno raz, keď bude aj posledná časť, dám si jeden veľký re-reading.
