Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Holly Bourne nepíše otrepane. Píše pútavo so zaujímavo podanými príbehmi.
Filmová téma, ktorá sa v knihe riešila, ju kráse obohatila - hlavná hrdinka píšuca prácu na tému typických a nepravdivých romantických scén ma pobavila :)
Hlavní hrdinovia mi boli sympatický, kniha bola celkom vtipná a v niekrých chvíľach aj vážna tak, ako si to situácie vyžadovali.
Autorka ma zase dostala tým, ako knihu ukončila - nečakala som to, proste na teké konce už nie som zvyknutá - čo z toho plynie? Že bol príbeh aj istým spôsobm nepredvídateľný :)
ÁNO! odpoveď na vašu otázku je rozhodne ÁNO. Túto knihu/sériu si chcete prečítať.
Ako by som asi zhrnula túto sériu? Nepadla som na riť, ALE je to môj domov. Milujem svet, ktorý Leigh Bardugo vymyslela. Pri niektorých knihách je proste len tak vytvorený nový svet, ale len pri niektorých knihách dokážete cítiť ako dýcha, ako sa prevaľuje a ako vás volá.
Áno, hlavná hrdinka mi to vážne nerobila ľahké, lebo som nevedela či ju mám uškrtiť, alebo nechať tak. Ku koncu to nebolo až také zlé a proste som si na ňu zvykla. Áno, tiež som nebola extra shiper hlavného páru (Alina a Mal), ale akceptovala som ho a Mala som ku koncu dokonca začala mať rada.
Nič to nemení na tom, že sú v knihe vytvorené užasné postavy - Darkling, Zoja, Genya, Tolja a Tamar, a... bubny prosím... Nikolai :)
Postava Temnana a.k.a. Darklinga - čo dodať. Darkling je nádherný, nebezpečný, pretože je príťažlivý, ale aj preto, lebo vzbudzuje súcit. Istým spôsobom je zlomený a čitatelia ho milujú aj napriek jeho hrozným skutkom. Jednoznačne sa stal jednou z najlepších postáv, ktoré mi skrížili cestu.
Ale tak takúto zápletku na koniec som nečakala, kniha mohla skončiť vážne otrepane, už som to aj očakávala, ale... ten koniec bol úplne úžasný! Po tele sa mi preháňali zimomriavky a ja som nechcela aby to skončilo! Kniha si udržiava rýchly spád a stránky mi vážne ubiehali pod rukami - a to majú všetky tri knihy okolo 400 strán. Proste to nevnímate, lebo... čítate a čítate a čítate.
Ale vážne, podľa mňa je grishaverse návykový :)
Takže, neotálajte a šup do toho! Podľa mňa nebudete ľutovať, lebo viete čo príde po Griši? Vrania šestka a Kráľovstvo podvodníkov - a to je teda už niečo!
All the places I have cried in public v slovenskom preklade Všetky moje slzy bola zo začiatku taká nevinná kniha s peknou obálkou. Prvých sto strán išlo pomaly, sledovali sme príbeh Amelie, ktorá sa akurát presťahovala do nového mesta. Najprv som si myslela, že sa bude kniha spájať len s témami vysporiadania sa s novou situáciou, novým mestom, že je hlavná hrdinka ,,tá nová“, ktorá si musí zvyknúť na nenávistné pohľady, nepríjemné pocity, predstavovanie sa novým ľuďom, ktorá sa okrem toho musela rozlúčiť so svojím priateľom a kamarátmi, ktorých zanechala v starom meste.
Prvá zápletka nastáva, keď si predsa len nájde pár kamarátov. Potom si jej pozornosť získa chlapec. Následne som bola uvrhnutá do sveta Ameliinho premýšľania, čo má spraviť, čo je správne, či je vôbec možné niekoho tak milovať, ako milovala nový objav jej záujmu. Lebo... táto láska ubližovala.
Príbeh sa zvrhol na témy mentálneho zneužívania – a bolo to napísané sakra dobre!
S hrdinkou som prežívala každú-jednu-myšlienku-pochybnosť-cit. Kniha je písaná retrospektívne - Amelie chodí a navštevuje miesta, kde všade plakala len kvôli jedinej osobe! Nevyhla som sa otázkam či je správne sa spoliehať na hlavu, srdce alebo intuíciu, či je normálne toľko plakať na verejnosti.
Nechcem nič nanucovať, ale táto kniha by mala byť povinné čítanie pre všetky mladé dievčatá, možno od toho veku 14+. Je to ťažká téma, ale treba ju vedieť a riešiť. Klady knihy sú jednoznačne perfektne zvládnutá téma, štýl písania, sympatické postavy, svižné tempo a ľahkosť čítania (teraz myslím to, že sa kniha rýchlo čítala, nie ľahkosť = téma). Zápory sú: pomalší rozbeh, chýbali mi tam opisy (či už postáv, alebo prostredia).
Nechápem, prečo som sa toľko vyhýbala tvorbe tejto autorky, lebo už tuším, že ona nepíše knihy s obyčajnými témami. Sú to contemporary knihy, ktoré vám niečo dajú – nie len motýliky v bruchu z pocitov blaženosti a lásky, ale aj krutú pravdu, zimomriavky a možno sa vám natisknú aj slzy do očí, ako mne.
Odporúčam!
Druhý diel tejto série sa mi páčil o trošilililinku viac, ako ten prvý. Zajatie búrky mi prišlo a o niečo viac intenzívnejšie, prišlo mi o málo viac komplikovanejšie - autorka sa pustila hlbšie do vôd politiky, temným a svetlým stránkam osobností ľudí, zároveň v nej vystupuje viac postáv (z ktorých som si veľa obľúbila). S hlavnou hrdinkou a Malom mám stále nezáživný vzťah, ale zamilovala som si Nikolaia a súrodencov Tamar a Tolja.
Prvá polovica knihy si ma rozhodne získala - akcia hneď od strany 20, zapáčila sa mi časť cestovania po mori, ktoré bolo pravdaže spojené s nečakanými spojenectvami a o to väčšími tajomstvami a mojou vytrženosťou. Potom prišiel stred a trištvrtina knihy, ktoré trochu spomalili, boli viac úvahové a ich zmysel som našla až na konci. Autorka totižto dosiahla pocit stupňovaného napätia, ktoré sa mnou na konci prehnalo ako búrka.
Bola som trochu smutná, že Temnan nemal toľko miesta, koľko som očakávala, ale dúfam, že sa to ešte zmení :)
Pri knihe som sa aj smiala, aj som niekedy tŕpla, niekedy som sa aj pozastavila nad nejakými pohnútkami (najčastejšie Alininými). Som však rada, že som knihu dočítala len pár dní pred tým, ako mi príde 3. diel, lebo by som asi zomrela od toho čakania na poslednú časť. Koniec bol pre mňa dosť otvorený. Knihu som si užívala, lebo ten svet fakt zbožňujem , čoraz viac sa mi páčia príbehy inšpirované Ruskom a v tejto knihe mi to jedinečne pasuje! Jednoznačne sa pripravte na dobrú knihu, ktorá vás zabaví a rovnako si pri nej oddýchnete.
Povedala by som, že som do čítania tejto knihy išla s úplne nulovými očakávaniami. A môžu za to práve mnohé recenzie, v ktorých som čítala, že sa táto hlavná trilógia zo sveta Griša proste nevyrovná dilógii Vrania šestka.
Áno, nevyrovná, ale Tieň kostí predstavuje príjemný začiatok. Nemôžem síce povedať, že by som bola prekvapená, dokonca, že Tieň kostí prešvihol moje očakávania... to nie, ale je to príjemná oddychová fantasy. Má potenciál, prvý diel zatiaľ pokladám za takú vstupnú bránu do tohto sveta. Kniha bola svižná, dalo by sa povedať, že sa v nej stále niečo dialo, čítala sa vážne ľahko a rýchlo, prečítala som ju za jeden deň. Z toho vyplývajú aj moje mínusy: rýchly dej, pre mňa málo opisov, chýbala mi hĺbka a aspoň nejaké emócie, ktoré by vo mne kniha mala vyvolať. Stále som sa cítila ako pozorovateľ za sklom a to aj napriek spôsobu písania v prvej osobe - proste som nebola začlenená do príbehu. Hlavná hrdinka mi zatiaľ prišla taká nijaká a postavy, ktoré som si obľúbila, boli práve záporáci. Kniha ma ale nenudila – neviem posúdiť, či je to tým, že som sa zase vrátila do sveta gríš (už som čítala Vraniu 6), alebo mám proste rada štýl písania tejto autorky... Vážne neviem. Aj tak by som asi radšej odporúčala si najprv prečítať túto hlavnú trilógiu a až potom sa vrhnúť na Vraniu 6 (tam máte zaručenú kvalitu – ako hovorím = autorka už bola vypísaná).
Istým spôsobom však túto sériu milujem už teraz, lebo vážne milujem svet gríš, ktorý autorka vytvorila.
3,75+/5
Cassandra Clare vytvorila vážne úžasný svet a čím ďalej sa v ňom prelínajú osudy viacerých tieňoloveckých rodov, tým je to zaujímavejšie. Po 4. a 5. časti som mala pocit, že som znovu padla niekam na začiatok, ale tento posledný diel bola ďalšia krásna bodka. Neverím a nechcem veriť, že som dočítala ďalšiu sériu, že sa musím rozlúčiť s ďalšími postavami, ktoré som si zamilovala.
Knihy C. Clare majú všetko - rodinnú a priateľskú atmosféru, sú vtipné so skvelými postavami, s akciou, temnotou, citmi a aj vynikajúcimi vzťahmi a.... úžasnými zápletkami. Séria Nástrojov smrteľníkov by sa mi páčila ešte o to viac, keby ju čítam pár rokov dozadu, v tejto sérii sa skrývala ešte taká nevinnosť aj napriek ťažším témam. Mám toho načítaného už vážne dosť (čo sa týka young adult), a tak bez pochýb môžem povedať, že to bola bomba, čo sa týkalo tých zápletiek, dosť veľa vecí som nevedela predpokladať, až ma niekedy zápletky iritovali kvôli tomu, že som bola čisto odkázaná na to, čo si autorka zmyslela.
Robila som veľkú chybu, keď som si tie tri roky dozadu hovorila, že si od CC asi nikdy nič neprečítam a teraz je to moja druhá obľúbená autorka...
Poviem vám len toto: čítajte knihy od CC!
Táto kniha nebolo nič nové. Stará dobrá Sarah J. Maas napísala ďalšiu skvelú knihu pre jej fanúšikov. Odvážim sa tvrdiť, že sa mi tento diel páčil o malilinko viac ako druhý diel tejto série (ktorý je pokladaný z najlepší). Ale Nesta a Cassian? Tu bola záruka riadnych emócií a s radosťou vám môžem povedať, že príbeh splnil moje očakávania.
Bolo citeľné ako je kniha zameraná hlavne na Nestu, dokonca aj Cass bol druhoradý. Začiatky boli temné, plné odvrávania, arogancie, cerenia zubov... Poviem vám, nevedela som sa rozhodnúť, či tú Nestu obdivovať alebo či jej mám jednu streliť na prebratie. Avšak tým, že je kniha písaná dosť... podrobne a pomaly – tým viac vynikla zmena charakteru hlavnej hrdinky. Charakterový posun bol doslova citeľný a bolo vidieť, ako do písania autorka vykričala svoje pocity.
Začiatok si napätie držal hlavne kvôli postavám, pretože to napätie zavládlo hlavne medzi nimi – je to hlavnou doménou príbehu, okrem zápletky psychického boja hlavnej hrdinky a čo sa týka akcie ako takej - tá sa tam objavovala skôr v malých zábleskoch a ako je u SJM už zvykom, koniec bol veľkým vyvrcholením.
Iskrám som sa nevyhla ani pri erotických scénach, ktorých tu je rozhodne nadostač. Po čase ma už omrzeli, mala som chuť ich preskakovať, ale zotrvala som a aspoň že tak, lebo aj v tejto oblasti potom nastal krásny zvrat. Čo sa týka chémie medzi postavami... tam nemám čo riešiť. 100%.
Malé čerešničky na torte: Dom vetra – prosím pekne, aj ja chcem bývať v takom dome! Feministická linka! Dámy a páni, dostali sme opozitum svätej trojice Rhys, Cass a Az, a tie tri ženy doslova milujem! Čo ma vedie aj k spomenutiu priateľskej dejovej linky a aj k boju, ktorý vedieme sami so sebou. Obe zvládnuté na výbornú. Ďalším plus bolo domácke prostredie – staré dobré postavy dostali tiež svoje výslnie (Rhys, Feyre, Az) a boli doplnené pár úžasnými novými postavami.
V polovici knihy sa začali diať poriadne veci, mágia a akcia. Už som sa aj začítala (dobre viem, že môže byť moja recenzia skreslená tým, že som knihu čítala ako moju úplne prvú fantasy knihu v angličtine). Potom som začala badať vzťahový posun medzi hlavnými postavami, objavila som skryté zákutia Rhysovho a Feyrinho charakteru, a potom prišla tá chvíľa, kedy sa zdalo byť všetko úžasné a už som cítila, že sa niečo pokašle. A tak aj bolo – ako som už hovorila – tie emócie postáv boli riadne. Rozporuplné, odvrávacie... A kapitola 50 bola tá najkrásnejšia.
Bolesti prehrmeli a poriadne sa to rozbehlo! Nastúpila ženská sila, politické rečičky, roztopilo sa mi srdce, potom mi zas zamrelo, potom som nevedela čo sa deje, potom to nabralo úžasné obrátky (ani by ma vo sne nenapadlo, že to autorka do knihy zapojí), potom som si hrýzla nechty a jasala od radosti a potom bol koniec!
Dobre viem, že kniha nebola úplne dokonalá, začiatok sa mi trochu vliekol, niekedy som sa zadrhávala pri čítaní, a zdalo sa mi, že je tých 700 strán veľa. Druhá polovica knihy ma pravdaže presvedčila, ale keď si všimnete, Sarah ma proste taký štýl písania – začiatky sa trochu pomalšie rozbiehajú.
A jediné, čo mi teraz zostáva povedať je... Už sa teším na Azrielovu knihu!
4,75/5
Mám menší pocit, že som znova padla akoby na začiatok, ako keby som začínala novú sériu a nie pokračovala v Nástrojoch smrteľníkov. A to tým, že sa to dosť pomaly rozbiehalo. Ale predsa len autorka napísala túto ,,druhú trilógiu" NS až po Pekelných strojoch (kt. boli mimochodom famózne!).
A potom to prišlo. Zamotávanie a nevysvetliteľné Jacovo správanie a ten koniec, to akože čo bolo! Cez druhú polovicu som sa cítila, ako keby som chodila po rozbitom skle a každú chvíľu očakávala bolesť, alebo, že sa niečo pokazí.
malo to svoj šmrnc, mágiu, akciu, ale stále mi tam niečo chýbalo. Tak dúfam, že posledné dva diely budú mrštnejšie a že ma očarujú viac ako tento diel :)
Tak toto bolo niečo! Predchádzajúce dva diely mi prišli slabé a tento diel sa konečne pohol niekam vyššie. Od začiatku to bolo akčné, záhadné, páčila sa mi aj zmena prostredia - Idris je nádherný! (teda aspoň v mojich predstavách) :)
A tie odhalenia :o (pravdaže som niečo z toho predpokladala, ale keď...Cassandra Clare tak dobre píše, že som aj tak mala výbuch emócií - doslova som niekedy nedýchala)
A nadpis recenzie hovorí sám za seba. Nikdy neviem, čo môžem od autorky očakávať a tak, ako je napätie v akčnej dejovej linke, tak aj medzi postavami. Stále nechápem, ako tie príbehy dokáže tak zamotať.
Vidno, že Nástroje smrteľníkov (prvé tri diely boli napísané ako prvé) sú jej začiatkami, lebo ja osobne som čítala skôr Pekelné stroje a tie boli trochu na vyššej latke.
Chronologicky môžete v čítaní začať Pekelnými strojmi, pokračovať Zlatým putom a potom skočiť na túto sériu Nástrojov smrteľníkov - aspoň si nič nevyspoilerujete :)
