Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Citam 90% slovenskych autorov. Nie som bloger, ziaden profi-insta-book-lover, ani odborny recenzent. Mam nazor a pocity, ktore zverejnujem. Som citatel smrtelnik, takmer neznama osoba v kniznom svete.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Za dlhe obdobie kniha, ktora ma extremne silny pribeh. Davno ma kniha tak nezasiahla, plakala som. Pribeh je doslovne emocionalna naloz. Sila od zaciatku. Citila som hnev, zufalstvo, bezmocnost, bolest. Zrkadlo spolocnosti. Pouzite vety z filmu boli mile spestrenie. Do citania som isla bez ocakavania, existujuce recenzie som ignorovala. Tu boli opodstatnene, zrevana a so soplom na rukavoch, mozem potvrdit uzas. Citatalsky zazitok a knihu radim k top 2025. Bez zavahania odporucam viac nemam co dodat.
Moja prva a zaroven posledna kniha z Madeiry. Mna pribeh nebavil, myslienky mi ubiehali kade-tade. Opakovane opisy krasnej flory, ako z floristeckej revue, nenadchla ma ani primorska strava, ci prisluchajuca vrava. V pribehu su zaujimave temy. Otec ako jediny rodic, tu so mnou zapletka pohla. Povrchnost, zmena, ktorou presla Filipa bola vyborna. Otiliin utek pred problemom, viac som bola naklonena jej kvalitnemu upratovaniu ako realitam. Spolunazivanie, rodina, priatelstvo. Neudialo sa nic co by som neocakavala. Autorka napisala v pribehu aj velmi silne vety, a pri tych som privrela knihu a nechala sa unasat myslienkami a uvahami. Presne tieto vydatne myslienky a spomenute problemy ovplyvnili moj celkovy dojem z knihy. Som oficialne jedina, minimalne prva, ktorej nesadol tento styl. Presto vsetko sa nenechaj mojim nazorom odradit.
Tuto knihu som si uzila, mam za to, ze najlepsia hokejova a to aj v spolocnosti TH. Su knihy kde by som vedela dat xy "keby", tu na jedno malilinke privretie oka ziadne. Pribeh sa mi pacil, velmi pekna myslienka, kde sa snubia protiklady. Na jednej strane bohatstvo, na druhej chudoba, laska bezpodmienecna oproti podmienecna, uprimnost, falos. Nasilie a jeho vsetky formy najdes na chudobnom predmesti, rovnako na kopcoch kde stoja mohutne vily, zial smutna realita. Mohla by som este pokracovat, ale skor poviem, precitaj si tento pribeh lasky, sportu, priatelstva, rodinneho zazemia. Autorkin pribeh vo mne zanechal stopu ako Connor svojou kroculou na lade, ci Penelope v ludskych ci zvieracich srdciach.
Neviem, ale mna na tejto NYT bestselerofke nic neohurilo. Boli myslienky, ktore sa mi pacili, aj casti textu, ktore som citala so zaujmom. Prevazne to bolo opacne. Vzdelana osoba zijuca prazdny, nicim nenaplnajuci zivot sa po istych udalostiach rozhodne pre samovrazdu. Zvrat, staci si vybrat spravne miesto a prezijes, 6 dni staci. Nevesta, bohate rozmaznane decko, videla som v nej Pysnu princeznu. Cestovny vankusik a Vysoky drdol boli fajn kym nedostali skutocne meno. Gary dobre vyzerajuci doktor, vdovec, otec, zenich v jednej osobe. A zopar dalsich Jimov a inych postav. V pribehu bolo viacero spomenutia hodnych tem, neplodnost, strata rodica, partnera, rodicovstvo, detstvo, ale tak ako ked rychlik prejde cez mesto kde nestoji. Osveta dusevneho zdravia a toto mi prislo ako jej parodia. Kazdy oceni nieco ine, takze precitaj si drahe, do bodky naplanovane svadobne stretko bez svadby.
Po dlhsom case som siahla po knihe od autorky. Mojim velkym sklamanim z Diabla som si vytvorila blok. Obava z opakovanie ma brzdila v zacitani sa. Nastalo uvolnenie. Nechala som sa unasat prijemnym citanim, podlaha som pribehu plneho umenia. Postavy, prostredie, vztahy vsetko bolo akurat ani opisy neotravovali. Autorka opat vsadila na istotu, vztahy, laska, rodina, kariera. Vztah s Lupitou bol taky kjut. Kniha sa cita lahko, dala by sa zvladnut na jeden krat, ak by netrebalo pracovat. Netvrdim, ze ma co to v deji neprekvapilo a to je super. Opat dobre citanie, na ktore som bolo zvyknuta pri prvych knihach, odstranilo blok a isto siahnem po dalsich. Predsadky su pekne farebne, ton v tone s pribehom. Pesnicky na zaciatku kapitol mi tiez zvacsa ulahodili. Velmi pohodove citanie.
Tretia cast severskej sagy bola jazda na husenkovej drahe. Pribeh Estrid a Kola bol pisany vravou, inym, zaujimavym stylom ako predchadzajuce pribehy. Vztah s Ulfom sa mi pacil, ako aj samotna pointa pribehu, zapletky boli tiez velmi dobre. Zacitala som sa hned, po chvilke sa dej motal dookola, potom sa rozprudil, nasledne som sa stratila v daakej zlej/zbytocnej odbocke. Trochu som stagnovala s citanim, opadol zaujem. Citala som bez porozumenia, stratila som sa v dave novych postav. Opakovanie myslienok nepridalo na ich hodnote. Nastastie som nasla spravny smer a ku koncu to odsypalo, asi az moc. Celkovu tendenciu by som prirovnala k odporovej gume. Napnes a tahas, potom vystreli a nahrnie sa na kopu. Zaver? Mam daaky schyzofrenicky pocit, vela keby. Ak by som nevedela, ze je v procese pisania dalsi pribeh, v knihe je to evidentne. Mozno dalsia cast mi sadne, ze mi odpali dekel, tejto sa to nepodarilo.
Priznavam sa, ze do citania zaverecnej casti *Nelam mi" som sla so strachom, uctou a pokorou. Na zaciatku som pocitila odstup od predchadzujucich dielov, kto, s kym, kde, preco a pod. Pribeh o priatelstvach, laskach, vztahoch, vyhrach, prehrach. O zivote. Autorka opat tym svojskym sposobom, "ogrcal depresivny jednorozec*, uzasne napisala viacere zivotne pribehy plne extrementov. Silne myslienky su samozrejmost. Ked som sa zorientovala v bludisku osudov starych znamych, som vhupla do deja/ov. Tieto stretnutia na autorkinych knihach milujem najviac. Moja srdcovka Sona, Thomas potesili moju dusu. Koniec s casovym odstupom bol uzasny a to s malym Adamkom, ze uplne. Radost z cudzej radosti je sladsia, taka stavnatejsia, dakujem za nich.
A co z mojho pohladu mierne ubralo z dokonaleho zazitku: suhrn vela postav. Asi v ziadnej knihe som nestretla taky pretlak knihomolov. V prvych kapitolach mi zvonilo v usiach, dusa sem dusa tam. A tak trochu mi chyba zaverecna obalka v ciernom prevedeni.
Aj ked ide o koniec serie, verim v opatovne stretnutia.
Knihu som si kupila uplnou nahodou. Nebola to moja prva kniha od autorky a urcite siahnem aj po dalsich. Pribeh rozpravaju viacere osoby zo svojho pohladu. Opat sa potvrdilo, ze svet je maly. Nie vsetky druhy lasky nas zivia a posuvaju. Pribeh chorej lasky, majetnickosti, rasovych predsudkov. Postradala som aspon mini pohlad matky, ako pani Colombova, vsetci o nej rozpravaju, nikto ju nikdy nevidel. Zaroven trochu rozvinut koniec, ktory sa mi zdal byt useknuty. Male vysvetlenie, z coho pramenilo otcove spravenie by bolo tiez vhodne. Uplna ironia z moje strany, privitala by som daaku kapitolu naviac, co ja zvacsa odporucam ubrat. Myslienka a pribeh ma i tak zaujal, cital sa rychlo, nelahko sa odkladal. Nie som cielovka, ale dobru YA si rada precitam. Za mna ano, odporucam.
Docitala som dalsie pokracovanie. Zaciatok ma pohltil, dostavil sa wau efekt. Myslela som si, tato cast bude najlepsia. Potom prislo to co v predchadzajucich a wau efekt splasol. Stratila som sa v Bermudskom trojuholniku zbytocnych omacok, nezazivne dlheho sexu a velkej nudy v podani myslienok hlavnych postav. Ja som opat preskakovala slova, riadky a sem tam aj odstavec. Podchvilou som odkladala knihu a ked som sa vratila k citaniu mala som amneziu. Ak by bolo o 150 - 200 stran menej bolo by to jedno fantasticke citanie. Knihy su pisane cez sablonu, sportovec, zena, problemi, laska, stastny koniec. Ani tu autorka nezabudla vpiect vazne temy, co pribehu dodalo hodnotu. Rodina verzus kariera, adopcia, osamely rodic. Kto bol spokojny s predchdzajucimi dvoma knihami tuto bude zboznovat. Ak si fanusik americkych pribehov nechapem, ze tento este nemas.
Upozornenie! Moj nazor je pre vyrovnane osobnosti s otvorenou myslou. Pseudofaninky MR, knizne supy a pod. nepokracovat v citani! Pokracovanie na vlastnu zodpovednost, uzit neurol, lexaurin alebo nieco ine zo skupiny benzodiazepinov.
Tesila som sa na pokracovanie ako chudobne dieta na darcek. Isla som do citania s tym, ze kniha od Michaly je istota. Presiel uz daaky ten vikend od docitania. Rozdychavala som sklamanie. Ako ked v Miselinskej restauracii dostanes stare suchare. Bez pravidiel som citala az ked bolo pokracovanie v tlaci, nemala som dovod citat anotacie na webe.
Nepacilo sa mi, ze velka cast sa venuje Adamovi a Julii. Vedela som, ze ich tam stretnem. Ja som ocakavala pokracovanie Ericha a Lesii, ktori boli akosi v tomto pribehu v uzadi. Z toho prameni moja frustracia. Nakoniec som pocitala pomer kapitol. Pri druhom unose som sa zlakla, ze autorke dosli napady!? Emocia medzi Lesiou a Juliou boli dobre napisane. Opat sa raz potvrdilo, za vsetkym hladaj zenu, Nora, ta bola tak dokonalo realna. Adam je Adam, co dodat. No a Erich ten dufam vyhladal dobreho psycholaga, ak nie dam mu kontakt na svojho. Ak by som hodnotila *pokracovanie* Bez pravidiel ani tie hviezdy tam nedam, nemozem inak.
