Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Na túto knižnú sériu som čítala veľké ovácie a nadšené recenzie čitateľov. Bola som teda zvedavá, či je kniha naozaj taká dobrá, ako je aj úspešná.
Bohužiaľ, zatiaľ po prečítaní prvej knihy nemôžem zdieľať rovnaký názor (hodnotím iba prvú knihu, keďže celú sériu som ešte nečítala).
Asi som nemala mať žiadne očakávania, ale musím napísať, že prvých 200 strán som sa naozaj nudila.
(Kto prvú knihu miloval, nečítajte to)
Celeana ako postava mi nebola veľmi sympatická, ale zase nebolo to úplne to najhoršie spomedzi knižných hrdinov. Brala som ju trochu s rezervou. Čo mi ale vážne prekážalo bolo, ako z nej autorka urobila dojem krvilačnej chladnokrvnej vrahyne (sama Celeana si viackrát hovorila, že však ona je predsa niekto, jej sa musia báť!), ale napokon som v nej videla vyplašené dievča, v mnohých ohľadoch naivné, ktoré si vôbec nekryje chrbát. Naozaj tam bolo veľa momentov, ktoré nekorešpondovali s jej povesťou obozretnej, šikovnej a chladnokrvnej vrahyne. Scéna so šteniatkami to úplne zabila (áno, milujem zvieratká, ale toto bolo v kontexte celého príbehu príliš).
S Chaolom som mala tiež menší problém a áno, chápem, zvádzal morálne dilemy, ale tak akože k Celeane sa správal naozaj otrasne a tak mu aj treba, že to dopadlo tak, ako dopadlo!
Do cca 200tej strane sa dej točí v sklenom hrade a veľmi sa nikam neposúva. Trčíme na tom istom mieste, vedieme podobné dialógy (niekedy sú v hlavách hlavných postáv dookola tie isté), rieši sa oblečenie, kto ako vyzerá, občas na nervy lezúce doťahovanie postáv a čakáme. Dúfala som, že aspoň súboje budú detailnejšie opísané, ale oni boli mnohokrát odfláknute dvomi-tromi vetami. A tiež som dúfala, že súboje budú niečím výnimočné a špecifické (napríklad ako bolo v Hunger games), ale asi som chcela príliš. Aj fantasy prvkov tu bolo málo, už som si začínala myslieť, že okrem zmienke o vyničenej a potlačenej mágie sa nič iné neudeje.
No a po týchto stranách sa dej konečne rozhýbal. Načrtla sa záhada, prišlo napätie, sem tam akčná scéna.
Veľmi som si obľúbila Nehemiu a od nej mám do budúcna veľké očakávania. Tiež Dorian si ku koncu svoju reputáciu napravil, ale Chaol aj Celeana ma neohúrili.
Suma-sumarum - kniha je 200 strán nemastná-neslaná, ale záver to trochu napravil.
Ja len premýšľam, či ísť do ďalšej knihy.
Útlejšia kniha s počtom strán 230 je nabitá akciou, bitkami a svižnými dialógmi. Dej plynie veľmi rýchlo, nestíhate sa obzerať a sledujete, ako hlavní hrdinovia sekajú mečmi, ktorých čepele sa len tak kmitajú. Krv tečie potokom, náreky a smrť sú všadeprítomné a temnú krvavú atmosféru odľahčuje často sarkazmus, či vtipné poznámky v jednotlivých dialógoch. Príbeh veľmi krvavý a často aj ťažký (aspoň pre mňa) sa tak stal o čosi ľahším.
Celý dej sa točí okolo putovania dvoch hlavných hrdinoch – ostrieľaného rytiera Morenheima a mladého Randora, ktorí chcú pomstiť smrť drakov (jeden, pretože ho zaplatili a druhý pretože draci sú jeho zmyslom). U týchto hlavných protagonistov nehľadajte žiadnu dávku prílišnej empatie, či šľachetnosti. Ich motívy sú nám viac menej jasné od začiatku a nie sú v príbehu rozpracované do takej hĺbky, aby sme mohli dúfať v nejaké ich skryté nezištné ciele. Vieme, o čo im ide, avšak mňa bavilo sledovať všetky ostatné postavy, ktoré tu do deja vstupujú a svojou trochou prispeli a stali sa neoddeliteľnou súčasťou deja.
Randor, ako hlavná postava, bol celý príbeh veľmi nečitateľný, aj keď som vedela, čo robí a prečo to robí, bol ukrytý v tieni. Neskôr som si ale uvedomila, že on bol tou sprievodnou postavou, ktorá nás prevedie celým príbehom, no rozhodne nie je tou najdôležitejšou. Do deja zasahujú väčšou, či menšou mierou aj iní – malé dievčatko Flain meniace sa v... (neprezradím), odhodlaná kráľovná Chay, čarodejnícky veliteľ Bernard, kráľ Bevin, zverodejka Ailína a mnohí ďalší. Možno ich občas nepochopíte, inokedy budete s nimi zase súcitiť, ale nakoniec im všetky prešľapy odpustíte a budete im fandiť.
Záver finálneho boja a celkovo príbehu sa mi veľmi páčil.
A keď už mám niečo vytknúť, tak to, ako skončili Randor a Lorna – akosi mi to do toho celého nepasovalo a predstavovala som si ich, že zakotvia na inom mieste. Ach... a ešte, chýbala mi tam mapa. Ja a mapy vo fantasy sú ako káva a mlieko – jedno bez druhého nie.
A celkom si viem predstaviť, že by mohlo byť aj pokračovanie, ktoré by som si rada prečítala.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Fable je príbeh o pustenej hlavnej hrdinke, ktorú otec zanechal na ostrove samotnú.
Ja milujem takéto príbehy, kde sa hlavný hrdina potáca životom, schytáva od všetkých kopance, je odkázaný výlučne sám na seba, ale po pádoch aj tak vstáva a ide ďalej, pretože musí. Fable je jednou z nich. Mladá, sedemnásťročná, ale osud ju donútil dospieť predčasne. Jej pohnútky, myšlienkové pochody, motívy... tomu všetkému som rozumela a naozaj som sa s ňou zžila.
Kniha uvádza, že ide o dobrodružnú fantasy, takže tu mám prvú výhradu. To „fantasy“ na celej knihe sú iba dve veci. Vymyslený svet a jej schopnosť načúvať drahokamom. Pre mňa je to akosi málo, ale napriek tomu sa mi samotný príbeh páčil. Bol pútavý, stále tam bolo prítomné napätie, nútilo ma to čítať ďalej. Dobrodružstva tú bolo už pomenej. Teda, viem ich aj vyrátať **spoiler* - Fable, ako uteká z ostrova, búrka na mori a záver knihy, kde im zničia loď *koniec spoileru**.
Ja by som knihu popísala ako púť/útek mladého dievčaťa, ktoré sa nevzdáva a ide si za svojim aj za cenu straty života, keďže ten jej na ostrove za nič nestál. Má nádej, víziu, drží sa jej. A presne preto si ma príbeh získal.
Je tu zakomponovaná aj romantická linka, ktorá sa rozvíja až takmer v samotnom závere. Takého toho „ne/pozrel sa na mňa... ne/chce sa na mňa pozrieť...“ je to ako maku :D občas sa opakujú hrdinkine myšlienkové pochody (spomína na matku, staré časy, na otca a viackrát je to tá istá spomienka dookola), čo trochu naťahuje text.
Jedna jediná vec, ktorá mi ale dojem príbehu pokazila je, že od strany 240 nastáva zvrat v myslení hlavných hrdinov, avšak je nelogický. Dovtedy sa držali určitých pravidiel, no odrazu (**spoiler* keď Fable hlasovaním príjmu medzi seba ako oficiálneho člena posádky, čo by ale nemalo mať vplyv na ich zákony *koniec spoileru**) je všetko inak a popierajú zákony, ktoré ich vlastne držia pri živote. Zverujú sa jeden druhému s tajomstvami a pritom sa tvária, že je to ok. Alebo som to zle pochopila?
Ale... Opisy mora, cestovanie, prímorské mestá a ich atmosféra... Nosom som nasávala slanosť mora, ktorá z knihy sála každou stranou?? aj z tohto dôvodu sa na pokračovanie teším.
Čarovné, podmanivé, originálne... ohromné množstvo rôznych druhov čarovných bytostí v jednej knihe, záhada, napätie a dobrodružstvo. Vystupujú tu hlavní detskí hrdinovia Kendra a Seth, ktorých som si veľmi obľúbila. Ide o súrodencov, avšak každý z nich je iný. Kým Kendra je opatrná, poctivá a riadi sa heslom „trikrát meraj, raz strihaj“, Seth rieši všetko rýchlo, najskôr koná, potom premýšľa (aj keď sa tvári, že je to naopak :D), no má iba jedenásť rokov, takže mu to musíme odpustiť. Avšak vďaka tomu sa obaja dostávajú do rôznych zamotaných situácií a o akciu nie je núdza.
Kniha je naozaj rozprávková a tak počas čítania nečakáte, či niekto umrie. Veríte, že to dobre dopadne a s napätím listujete, čo sa bude diať na ďalšej strane, aj keď niektoré opisy mi prišli mierne strašidelné. Viackrát som si počas čítania povedala, že keď môj syn dosiahne patričný vek, knihu si spoločne prečítame.
Ja som ju zhltla na pár posedení, je písaná pútavo a jednoducho. Autor sa zbytočne nepiple vo veciach, ktoré by dej zdržovali, postupne sa zoznamujeme s hlavnými postavami, aj tými vedľajšími, a dostávajú sa nám pod kožu. Sú časti, kde je veľa opisov, ale bez nich by Čaroles bol iba Lesom. Nie sú to omáčky navyše. Dialógov je tu veľa a sú neraz aj vtipné. Bolo tu mnoho tajomstiev, na ktoré som ešte nedostala odpoveď, aj preto sa na druhú knihu veľmi teším no a nedá mi nespomenúť krásne ilustrácie vo vnútri knihy, ktoré ma očarili a neraz som na ne dlhšie zostala civieť.
Myslím, že je určená mladším čitateľom, ale u mňa sa zaradila medzi TOP knihy, keďže rozprávky milujem.
V podstate nemám voči knihe absolútne žiadne výhrady. Jej čítanie som si veľmi užila.
V knihe Dcéra zimy sa ponúka naozaj pekný príbeh dvoch sestier, ktoré chcú prelomiť kliatbu. Alebo aspoň jedna z nich to robí aktívne. Morena. Tá mi neuveriteľne povahovo sadla, občas som ju aj ľutovala, priala trošku šťastia a držala jej neustále palce. Vesna, naopak, nebola pre mňa to prave orechové a ako bohyňu života by som si ju predstavovala o trošku viacej pokornejšiu a rozumnejšiu. Ale o to asi samotnej autorke napokon ani nešlo, však? Snahu urobiť z nich obyčajné sestry a dievčatá jej naozaj vyšla. Až som si stále kládla otázku - Kedy sa z tej Moreny dočerta stala "Zubatá"? Ako postupoval príbeh, tak sa najmä Morena v mojich očiach veľmi menila (Vesna kdesi zaostávala na jednom bode, bohužiaľ). A všetko do seba pekne zapadlo.
Príbeh magický, ale aj trošku smutný, a keďže autorka sa inšpirovala slovanskou mytológiou, tak to je úplne že wau.
Jediné, čo mi tam vyslovene prekážalo, bolo, ako sa prelínala minulosť so súčasnosťou. Ťažko sa mi prepínala myseľ a dej, ktorý sa už rozbehol a potom... Šup, zmena doby! Pre iného čitateľa to ale, naopak, môže byť aj zaujímavé. ostatné drobné zádrhely a nejasnosti (typu zárezy v kôre na niekoľko x-storočnom strome...) dokážem prepáčiť, keďže si ma získala a vnímam ju ako celok dobrú.
Odporúčam všetkým milovníkom fantasy.
Slepý život je dômyselne premyslený temný fantasy svet, v ktorom ľudia nevidia realitu, ale iba to, čo im ostatné magické bytosti dovolia. Kniha je rozprávaná z pohľadu štyroch hlavných hrdinov, pričom každý z nich bojuje so svojimi vlastnými problémami a prebíja sa v tom naozaj nehostinnom svete.
Svet, kde dobro bojuje so zlom v snahe udržať rovnováhu. Svet, kde v každom z nás prebýva to dobré aj zlé.
Kniha nie je vhodná pre mladšie ročníky, keďže je tam viacej opisov násilia a týrania. Najmä zo začiatku sa aj mne zopárkrát prevrátil obsah žalúdka (mám veľmi silnú predstavivosť), časom sa to ale utriaslo.
Kniha je však skvelý zážitok! Rôzne magické bytosti, nádherne popísaný fantasy svet, intrigy, ťahy a protiťahy (to sa týka časti s čarodejníkom Druonom, ktorý je naozaj prešibaný starý lišiak a časom som vyčkávala najmä na jeho časti v knihe). Nečakajte však žiadnu romantiku, ani presladené časti s hlavnými hrdinami. le určite si ich obľúbite - bastard Zaeon, vtipno-ironická Soran (??), či Dariu (aj keď tá mňa osobne oslovila najmenej).
No a mapka knihy je úžasná.
Kniha mi príde miestami ako špionážna, potom možno sčasti ako horor, potom zase krásna fantasy nájdu si tu svoje viacerí.
Odporúčam všetkým milovníkom temnej a s ničím sa nemaznajúcej fantasy (18+) a teším sa na pokračovanie.
Keď som sa dopočula o knihe, ktorú NARAZ tvorilo päť autoriek, moja reakcia bola, že "Čooo?"????
Ja som sólista. Obdivujem knihy, pod ktoré sa podpíšu dvaja autori... Ale päť?
Myslím si, že "predávanie si štafety" v tomto prípade dopadlo výborne! Áno, boli tam najmä na začiatku jemné trenice, aspoň mne sa tak zdalo pri hlavných postavách a ich občasných mierne si odporujúcich reakciách. Neskôr sa to ale utriaslo a dej plynul, ani neviem ako. Už som nemala dojem, že to píše päť ľudí, ale jeden. Z tohto hľadiska bolo dielo zvládnuté na výbornú.
Knihu by som bežne prečítala maximálne do troch dní, keďže sa naozaj ľahko čítala, len z časových dôvodov sa mi to trochu natiahlo. Neboli tam zbytočne rozťahané opisy, ktoré by dynamiku príbehu rušili. Pretože dynamická a akčná táto kniha rozhodne bola. Stále nejaké zvraty, (takmer) každá kapitola skončila otvorene, že čitateľ musel listovať ďalej. Neboli tam časti, kde by sa nič nedialo. Mala som pocit, že sledujem akčný americký film.
Kniha bola čosi medzi akciou, detektívkou a krimi (?) s apokalyptickým nádychom.
Občas ma tam rušili nelogické momenty, ktoré by som ja ako hlavná hrdinka/hrdina riešila zrejme inak. Rosalie, doktorka-patologička, mi začala byť sympatická až kdesi v polovici knihy, no a v závere to už bola naozaj vyšperkovaná hrdinka, až mi prišlo ľúto, že nebola taká celú knihu. A napokon som s ňou aj veľmi súcitila...
Druhá hlavná postava Sebastiana bola pre mňa osobne nevýrazná. Pekný krásavec, dokonca vzdelaný a džentlmen (aspoň voči Rosalie), no akási iskra mu chýbala. Aspoň ja by som sa doňho nezaľúbila.
Záver knihy bol otvorený, takže otázka... Plánujú autorky aj spoločné pokračovanie?
Určite odporúčam všetkým, ktorí si chcú oddýchnuť, zabaviť sa a "pustiť" si knižný akčný film s romantickou linkou, keď im vypadne v dome elektrina.
Naozaj podarený projekt.
Túto knihu som doma musela mať. Rowlingovej HP mám všetkých prečítaných minimálne desať krát odpredu aj odzadu. O filmoch ani nehovorím a jej rukopis som výrazne cítila aj v tejto knihe.
No neviem, prečo som si myslela, že ide o zbierku poviedok lebo nejde.
Je to veľmi pekný príbeh, písaný z pohľadu rozprávača opisujúceho, čo sa v krajine Blahobytia stalo. Ja som tam našla veľa paralel a metafor, ktoré som si vedela spojiť s našim súčasným moderným životom. Najmä, ako môže masa ľudí relatívne rýchlo a ľahko naskočiť na podvod a klamstvo. Síce je príbeh podaný jednoduchým a detským spôsobom (preto sa extrémne rýchlo číta), verím, že v ňom nájdu svoje aj dospelí. Má naozaj veľa hlbších myšlienok.
Vek 7+ to rozhodne nie je. V príbehu je aj trochu krutosti (smrť každú chvíľu), no musím povedať, že v určitej kapitole mi vypadla malá slzička dojatia. Dala by som vekovú hranicu 10+, no je to na zvážení každého rodiča.
A detské ilustrácie od slovenských detí v knihe sú príjemným spestrením, niektoré naozaj milo-vtipné.
Kniha je príbehom Radany doslova hodenej do sveta démonov a démonológov. V určitý deň zistí, že nie je obyčajným dievčaťom... alebo si skôr iba potvrdí tušenie, ktoré v nej už dlhšie pretrváva. Tak sa začne pasovať so svetom, v ktorom sa príliš ľahko umiera a príliš ťažko získava moc. V tomto svete sú tou mocou spojenectvá s bytosťami z iných sfér – démonmi.
Dej je naozaj nabitý akciou. Od prvej kapitoly a jej prvej strany sa čosi deje. A čitateľ sa vážne nenudí. Spolu s Radanou som mala možnosť spoznať celkom iný svet, ktorý tu síce je, len ho nevidíme, pretože sme obyčajní ľudkovia. V mnohých pasážach knihy som takmer vlastnými ušami počula hrmot, ktorý prichádzal za bitky démon proti démonológovi (alebo aj démon proti démonovi...) a bytostne som si dokázala predstaviť pach síry, prachu a tras zeme pod nohami. Mnoho scén je plných bitiek, kde mi srdce búšilo ako o život. A tieto scény ma veľmi bavili.
Síce je Radana hlavná postava príbehu (aspoň myslím), oveľa viacej mi k srdcu prirástol Laredo. Radana bola dosť spurná a zbytočne tvrdohlavá. Zato Laredo mal charizmu. Postava, ktorá sa nejaví ani ako záporná, ani ako pozitívna. Akoby stále balansoval, kam chce patriť (alebo ako mu aktuálne vyhovuje), aj keď v mnohých jeho činoch to dal paradoxne jasne najavo. Jeho príbeh by som rada videla viac rozvinutý v ďalších knihách... no, uvidíme, či sa mi to splní, ale na pasáže s ním som prakticky čakala, škoda, že ich nebolo o trošku viacej.
Kniha sa veľmi rýchlo a dobre čítala. Adri píše pútavo, akčne, dokonca som si obohatila svoj slovník o pár nových slovíčok. Občas som ale mala pocit, že som do deja vhodená spolu s Radanou a neviem, kde je sever. Teda, Radana to, zdá sa, vedela, len ja ako čitateľ som si mnoho skutočností domýšľala počas rýchleho chodu deja. Takže by som uvítala, keby sa mi tento svet viacej polopatistickejšie vysvetlil. Nebolo to stále, ale občas som tápala.
Teším sa na pokračovanie a som veľmi zvedavá, ako to s Radanou, Matém, Laredom a celkovo spoločenstvom dopadne. Knihu odporúčam milovníkom YA fantastiky a celkovo tým, ktorí majú radi akciu a boje.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Hneď v úvode knihy je uvedené, že bola inšpirovaná skutočným životom ženy Zintkala Nuni – domorodej ženy, Indiánky. Počas čítania mi preto viackrát v mysli vyskočila zhrozená otázka – toto sa vážne stalo? Áno, nie som veľmi sčítaná, pokiaľ ide o indiánsku tému, ale mnohokrát popísané drastické (a aj krvavé) udalosti mi neraz vyrazili dych. Kniha ma donútila sa vážne zamyslieť a doslova mi vytĺcť z hlavy stereotypné a detinsky smiešne predstavy o živote Indiánov a o ich bojoch, ktoré som mala podchytené z rôznych filmov.
Sú tu dve dejové línie, jedna začína v r.1891 a prostredníctvom dievčatka a neskôr ženy Maggie, alias Zintkala Nuni, spoznávame život Indiánov taký, akým toho času naozaj bol – surový, tvrdý, ponižujúci. Maggie bola jediným bábätkom, ktoré prežilo incident pri Wounded Knee – vojnový útok na Indiánov. Keď som čítala kapitoly venované Maggie, cítila som stále veľké napätie čakajúc, ako to s ňou vlastne celé dopadne. Veľmi som jej držala palce a súcitila som s ňou, poháňala som ju vpred, priala jej aspoň o štipku viacej lásky a nehy, než aká sa jej dostala, aj keď by si ju zaslúžila celú fúru.
Občas som aj nadávala na svet, do ktorého sa narodila a ktorý jej uštedroval jednu ranu za druhou, nechcela som veriť, že by toto jeden človek ustál. Napriek tomu sa predierala drsným životom, pričom tým verne obhájila povesť o indiánskej krvi, ktorá nesie prívlastky ako – húževnatosť, hrdosť, nezlomnosť. Taká Maggie bola. Hrdinka, bojovníčka, aj keď súčasne neustále osamelé vtáča... až do konca.
Druhá dejová línia sa začína r.1996 a sledujeme tu dvoch mladých ľudí, ktorých náhoda (alebo aj nie tak celkom náhoda) spojí. Ava, megaúspešná v práci, tvrdá, emancipovaná, ktorá si myslí, že presne vie, čo od života chce a ide si za tým. Cestu jej skríži charizmatický Noah s indiánskym pôvodom (pracuje ako kurátor v jednej z rezervácií) a snaží sa ju presvedčiť, že Zintkala Nuni je jej prababka, čo samozrejme Ava odmieta (jej babka má úplne iné meno). Tak sa spoločne vydajú do sveta za pravdou.
Oba tieto časové línie sú prepletené, kapitoly sa striedajú a dopĺňajú a my tak napokon dostaneme celistvý príbeh. Musím sa priznať, že som často googlila, aby som si overila niektoré informácie, najmä pokiaľ ide o indiánsku históriu a obohatila som si tak svoje (ne)vedomosti. Pri čítaní niektorých pasáži mi ale bolo často ťažko na duši. Rozoberá sa tu veľa ťažkých tém, ktoré sú aktuálne aj v súčasnosti v r. 2022, aj keď možno nie priamo na Slovensku. Obrovská chudoba, bieda, znivočené rodiny, umierajúce deti a aj mladí rodičia, ktorí sa neraz išli zodrať, len aby zarobili cent navyše. Asi najhoršie pre mňa bolo odovzdávanie bábätiek a detí do iných rodín, aby im zabezpečili akú-takú budúcnosť a hlavne plnšie brucho vediac, že už možno svoje deti nikdy nebudú môcť držať v náručí. Veľmi emotívne popísané pocity vlastného absolútneho zlyhania a finančného aj sociálneho prepadu na samé dno, ktoré nenechajú ani jedno oko suché.
Smutné príbehy boli (našťastie) doplnené aj radosťou, zábleskami nádeje a viery v lepšie zajtrajšky. Bola to taká povestná slamka, ktorej som sa aj ja chytila, čo ma poháňalo v čítaní ďalej a neupadla som tak do ťažkej depresie :D
Netuším, nakoľko sú zmieňované udalosti z knihy reálne, ale myslím, že to vôbec nie je podstatné. Kniha vás nemôže nechať chladným, a naopak, možno si aspoň pripomeniete, ako mnohokrát veľa vo svojom živote máme, len si to neuvedomujeme, pokým to nestratíme.
V závere ešte jeden citát z knihy: „Kľúč k nášmu srdcu máme iba my a rovnako je len na nás, komu z neho spravíme kópiu.“
