Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Povedala by som, že táto séria je závislosť, nedá sa prestať čítať diel za dielom. Títo chlapci, mladí muži, sú tak rozkošní, srdeční a dobrí. Veľmi si užívam tieto komixy.
Pekný príbeh o mladých ľuďoch, ktorý je konečne o náklonnosti a citoch a nie len o fyzickom vzplanutí. Komixy nečítam ale tento ma zaujal a určite si prečítam aj ďalšie diely, pretože ma zaujíma ako to s hlavnými hrdinami pokračuje.
Moja prvá “Kingovka” a musím povedať, že sa mi veľmi páčila. Hoci som od začiatku vedela ako sa to asi skončí, čítanie som si užila od začiatku do konca. Veľmi mi sedí autorov štýl písania, ktorý aj po desaťročiach dokáže stále zaujať čitateľa súčasnej tvorby.
Určite siahnem aj po jeho dalších knihách.
Ako veľmi sa mi páčil prvý diel série s vyšetrovateľom Washingtonom Poeom, Bábkové divadlo, tak veľmi ma sklamalo pokračovanie, Čierne leto.
Tím vyšetrovateľov bol dobrý, i keď v prvom diely pôsobil zaujímavejšie. Prípad, zápletka a rozuzlenie bolo na dobrú detektívku príliš slabé.
Spomínaná séria má už viac dielov a ak budú preložené do slovenčiny asi im dám šancu a dúfam, že sa kvalitou vyrovnajú prvému dielu.
V momente, keď som dočítala Príbeh služobníčky som siahla po knihe Svedectvá. Príbeh služobníčky odpovedá na mnoho otázok, nezodpovedaných pri pozeraní rovnomenného seriálu, ale na konci príbehu vytvára aj otázky nové, na ktoré, ako sľubujú recenzie, odpovedá práve kniha Svedectvá.
Svedectvá; 15 rokov po tom, ako sa za Offred zatvorili dvere dodávky sa vraciame do Gileádu. Príbeh rozprávajú 3 ženy, Teta, gileádske dievča a dievča z Kanady. Všetky 3 zdieľajú s čitateľom značnú časť svojho života a postupne opisujú Gileád zo svoje perspektívy. Prostredníctvom ich svedectiev dokážeme nahliadnuť do fungovania Gileádu. Dozvedáme sa ako vznikli pôvodné Tety, ako pripravujú nové Tety, ako vznikajú posvätné zväzky – manželstvá ale i mnoho iného zo zákulisia Gileádu.
Kniha Svedectvá mi zodpovedala mnohé otázky, ale ako aj Príbeh služobníčky, končí otvorene, akoby bez bodky na konci vety. Dozvieme sa niekedy, či príbeh hlavných hrdiniek pokračoval a ako skončil? Ja dúfam, že áno.
Pri sériách sa mi zväčša najviac páči prvý diel. Tu by sa dalo ale povedať, že sa mi páčili oba diely rovnako ale z rozdielnych dôvodov. Knihy boli napísané s veľkým časovým rozostupom. Svedectvá ponúkajú modernejší jazyk a väčšiu akciu, takže ak ste čítali Príbeh služobníčky a téma vás zaujala ale štýl písania vás nudil, určite si prečítajte Svedectvá, ktoré ponúkajú omnoho väčšiu akciu z Gileádu. Odporúčam všetkým nadšencom dystopie. Na záver len dodám, že oproti Príbehu služobníčky, ktorý som čítala asi mesiac a nie vždy ma kniha lákala do ďalšieho čítania, Svedectvá som zvládla za 4 dni, čo je u mňa nevídaná rýchlosť.
K čítaniu tejto knihy som sa odhodlávala niekoľko krát a až 4. pokus bol úspešný. Na Príbeh služobníčky potrebuje človek asi správnu náladu.
Každopádne, knihu som si prečítala po pozretí 4 sérii rovnomenného seriálu a dostala som od nej presne to, čo som potrebovala; viac ako od seriálu a zároveň menej.
Príbeh služobníčky je spoveď June/Freodvej, ktorá opisuje zmenu režimu na území niekdajšej USA. Opisuje svoje všedné dni, klasický život služobníčky. Pri čítaní knihy, som na rozdiel od seriálu cítila spolupatričnosť s June a dokázala som pochopiť jej činy.
Odporúčam všetkým milovníkom dystopie. Kniha je veľmi nadčasová a kebyže si ju prečítam v roku, kedy vyšla, asi by som bola prekvapená jej necenzurovaním silných tém.
Knihy od Aleny Mornštajnovej mám rada, pretože sú také iné, svojské. Nečakám žiadne happy end-y, čakám skutočný život, taký, čo sa s osudmi ľudí nemazná.
Nevedela som čo mám čakať od Listopádu, keďže ide o fikciu, resp. alternatívnu minulosť, a hoci sa dané udalosti neudiali tak, ako sú opísané v tejto knihe, mohli sa stať ... a to mrazí.
Priznám sa, že moje očakávania boli väčšie a ostali nenaplnené. Oproti predošlým knihám autorky som mala pocit, že sa hlavným postavám venuje menej a opisy sú dlhšie. Koniec knihy však uspokojil moje chúťky a celkovo knihu hodnotím pozitívne. Taktiež sa mi páčilo ako autorka opísala vývoj Československa po roku 1989 a som rada, že som to nemusela zažiť na vlastnej koži, či už ako tá, ktorá je s režimom nespokojná a musí žiť v neslobode alebo tá, čo slepo verí súdruhom a ani netuší, čo to sloboda je.
Táto kniha by Vás mohla zaujať ak ste fanúšikmi dystópie alebo samotnej autorky. Ak ste s pani Mornštajnovou začali len teraz, určite siahnite aj po Hane, Slepej mape a vrelo odporúčam môjho favorita, Hotýlek.
Skvelá Mornštajnovka. Taká, ktorá má všetko potrebné, ba dokonca, i niečo navyše (dávku humoru a dôvtipu). Trojgeneračný príbeh jednej rodiny a ľudí okolo nej, zasadenie do skutočných historických udalostí Československa, čím vytvára dojem, že daný príbeh sa naozaj mohol stať a trpké osudy ľudí, ktoré sú skvelé aj bez šťastných koncov.
Pri Alene Mornštajnovej som si zvykla na ženské hrdinky stíhané neľahkým osudom, avšak v Hotýlku sa autorka zameriava skôr na mužské pokolenie rodu Mánesovcov. Rozpovedá príbeh deda Leopolda, syna Václava a vnuka Václava, ktorí aj po znárodnení súkromného majetku, Hotýlku, ostávajú na blízku a keď Hotýlek nevlastnia, aspoň ho spravujú, pretože dedo Leopold sa naučí chodiť aj v „komunistických topánkach“ a neskôr sa aj vnuk Václav naučí ako ohnúť chrbát a dostať sa do strany.
Povedala by som, že Hotýlek je, aspoň pre mňa, cr?me de la cr?me z autorkinej tvorby. Myslím si, že práve „efekt motýlích krídel“ dodáva tejto knihe niečo špeciálne a i nepatrný čin jednej postavy dokáže niekedy až fatálne zmeniť osud inej postavy. Ak sa Vám kniha páčila odporúčam aj ostatné knihy od pani Mornštajnovej, ale aj ďalšie súčasné české autorky, ktoré sa vyznačujú určitou dávkou trpkosti osudu vo svojich príbehoch, menovite Jakuba Katalpa (Zuzanin dech) a Petra Dvořáková (Vrány).
Moje nároky na dobrú detektívku sú vysoké. Musí obsahovať drsné vraždy, dej musí gradovať a koniec musí byť grandiózny a prekvapivý, ale hlavne, musí mať zaujímavého a originálneho vyšetrovateľa. Bábkové divadlo od pána Cravena má všetko.
Vraždy sú nechutné a drsné, i keď si viem predstaviť, že by ich autor opísal detailnejšie. Dej graduje a aj po odhalení vraha neprestáva gradovať. Koniec je taktiež super a prináša niekoľko otázok, na ktoré odpovede dostaneme možno v ďalších dieloch série, ktoré určite prečítam tiež. Čerešnička na torte, rebel vyšetrovateľ, ktorý koná na vlastnú päsť a nepočúva nadriadených.
Ak ste fanúšikmi Jo Nesbo alebo Chris Carter určite siahnite aj po sérii s vyšetrovateľom Washington Poe, neoľutujete.
Nebudem klamať, kniha ma prvotne zaujala krásnym obalom a druhotne lákavou anotáciou. Po otvorení si ma ale získala zaujímavým štýlom písania. Až po čase si človek uvedomí, že hoci sa v knihe nachádza priama reč, chýbajú úvodzovky. Nielen absencia úvodzoviek ale celkovo štýl akým autorka píše je lákavý a celkom čitateľa pohltí.
Kniha Zuzanin dech je rozdelená do 3 celkov; detstvo, dospievanie a dospelosť. V detstve sa zoznamujeme s prostredím a so Zuzaninou rodinou, ktorá je hlavnou postavou. Autorka sa útržkovito zmieňuje o tom, čo sa stane v budúcnosti, ale tento vývoj udalostí môže čitateľ očakávať, keďže Zuzana je Židovka a príbeh sa odohráva v prvej polovici 20. storočia v Česku. Počas dospievania sa vyvíjajú a kryštalizujú vzťahy medzi Zuzanou a jej kamarátmi, Janom a Hanušom. Dospelosť, ktorá u Zuzany prichádza veľmi skoro, prežíva hlavná postava v koncentračnom tábore. Rozhodne sa ale prežiť a nevzdáva sa bez boja.
Zuzanin dech by som odporučila čitateľom, ktorí vyhľadávajú zaujímavé a nie tuctové knihy. Ľuďom, ktorí nevidia krásu literatúry len v šťastných koncoch ale aj v trpkých a nevyspytateľných osudoch.
