Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Kniha sa mi čítala trochu pomalšie ako napríklad sága o Gotrekovi alebo príbehy o trpaslíkoch v rámci Warhammeru. Napriek tomu je príbeh skvelou cestou "do hlubin skavenovy duše". Skaveni sa tu prezentujú presne tak, ako sme mali tú česť ich vidieť v príbehoch o Gotrekovi a Felixovi (často sa v texte vyskytnú aj explicitné narážky na tieto dve postavy). Odporúčam.
Aj v tomto príbehu sa dočkáme poriadnej dávky napätia, putovania, súbojov a beštií. Objavia sa aj postavy z minulých dielov, čo naozaj poteší. Hlavne Snorri Nosohryz je čerešničkou na torte. A práve trpasličí element je v príbehu, aspoň čo sa mňa týka, stále motorom pre vtip a humor.
Riemann podáva síce zjednodušujúcu, ale jasnú a prehľadnú klasifikáciu typov ľudskej osoby a z toho plynúceho strachu. Najviac asi zaujme schizoidná a depresívna osobnosť, ktorá sa prejavuje vo vzťahu k samému sebe či ostatným. Na oboch týchto typoch je možné badať posun v rámci reflektovania ľudskej osamelosti, keď v dnešnej dobe sa človek oveľa viac bojí osamelosti (podobne ako depresívna osobnosť) než v minulosti (schizoidná osobnosť svoju osamelosť vyhľadáva).
"Nositel zášti" je ojedinelá kniha svojho druhu. Nie preto, že by o trpaslíkoch iné knihy neboli. Sú, hoci ich je stále málo. Táto kniha má však význam preto, lebo sa na trpaslíkov pozerá aj inak, ako len cez prizmu bojov a vojen. Trpasličí svet sa pred nami otvára v širších kultúrnych a sociálnych perspektívach, a preto túto knihu považujem za majstrovský kúsok.
Excelentné! Long vie dokonale priklincovať čitateľa k stoličke (alebo k inému podkladu, na ktorom práve čitateľ sedí). Najslabší diel série? Nie! Mrzák? Ani náhodou! Takéto niečo môže napísať len niekto, kto sa stále drží predsudkov, že King by to napísal lepšie. Long napísal už tretiu knihu v poradí a ja som sa stále nedopracoval k tomu, že by príbeh trpel nejakou deformáciou, vadou či zmrzačením.
Thoreauov pokus žiť pri jazere Walden nie je o úplnej osamelosti a izolácii! Ak niekto čaká od tohto autora, filozofa a predstaviteľa transcendentalizmu nejaké "akčné a dynamické know-how prežitia v lesoch v štýle Bear Grylls", tak je skrátka pri nesprávnej knihe. Thoreauov literárny pokus je jeho autobiografiou, ktorú napísal v dobe, v ktorej sa začína rozvíjať to, čoho sme svedkami dnes my - technická, priemyselná, konzumná a davová spoločnosť. Thoreau chce žiť zdravo a, čo je dôležité, ekonomicky samostatne. To je totiž základom slobody človeka (tým je aktuálny hlavne v dnešnej dobe). Thoreau nie je mizantrop, ako sa možno hovorí o Rousseauovi a Schopenhauerovi, ale rád sa stretáva s ľuďmi, no napriek tomu tiahne k samote. Odporúčam.
Kniha krátka rozsahom, no ohromná odkazom. Ak niekto hľadá zmysel života, tak v tejto knihe sa manifestuje jeden z možných spôsobov, ako dať životu zmysel. Hoci som na jednom mieste s Elzeárdom Bouffierom nesúhlasil, keď tvrdil, že les sám od seba nevyrastie, tak kniha by mala byť zaradená medzi povinnú literatúru na školách. Odporúčam.
Osobne sa mi tento diel zdal dosť slabý. Lokalita Ulthuanu a Albionu ma veľmi nenadchla. Postavy obklopujúce Gotreka a Felixa za veľa nestoja. Samotný elf Teclis mi je nesympatický. Niekto môže tvrdiť opak, no pre mňa to bolo dlhé a pomalé čítanie. Predchádzajúce diely a nadchádzajúce Longove (8. a 9. diel) sa čítajú oveľa lepšie (toť subjektívny názor).
Šiesty diel stále ponúka dostatok temného prostredia, zaujímavého protivníka, neistotu ohľadne spojencov, no na veľa miestach dochádza k retardácii deja Kriegerovými mono-dia-lógmi. To však neznamená, že kniha nestojí za prečítanie. Stojí, a čitateľ sa ocitne spolu s Trolobijcom a jeho Pamätníkom v ponurej Sylvánii, kde vlci dávajú dobrú noc. Samotný boj s upírom je delikatesa.
O čosi slabšie než prvý, tretí a štvrtý diel, ale stále lepšie než druhý. Akcie je tu dosť, samotná lokalizácia na severe v studenom Kisleve poteší, o nepriateľov tu nie je núdza, no niečo tomu chýba. Určite poteší dejová línia mapujúca zradu v samotnom Praag. Stále odporúčam.
