Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Elle Kennedy má dar písať štýlom, že sa to číta samé, no táto časť bola jedna veľká katastrofa.
Nerozumiem, prečo Ray bol až tak nechutne slizky vyobrazený, pri čom mi bolo fakt nepríjemne, keď som čítala s ním pasáže. Prečo sa to vyhrotilo až do takého... ani to pomenovať neviem. Normálne som mala chuť si savom vyčistiť pokožku zakaždým, ako sa ocitol v nejakej kapitole.
Tá prehnaná nechuť Tuckerov matky k Sabrine? Detto. Nerozumiem prečo sa správala ako posledná pani s veľkým P a samozrejme v posledných dvoch mini kapitolách sa všetko vyriešilo a stali sa najlepšími kamarátkami.
Podtrhnuté... z pôrodu mám ešte väčšiu traumu, no Rayove slizké slová to veľmi kvalitne dobiehajú.
Kulti(ho) som zhltla v priebehu krátkej doby. S Lukovovom som miestami bojovala. Chýbal mi v celej knižke akýsi zaujímavý príbeh. Nejaká vyhrotená zápletka. Počiatočný vzťah Lukova a Jasmine vyzeral veľmi nádejne, no neskôr sa zasekol na jednom bode a nijako ma už vlastne nezaujímalo, ako to dopadne, keďže bol koniec veľmi predvídateľný.
Na časti, ktoré som sa najviac tešila, boli vždy rodinné smsky, večere, návštevy. To boli časti, kedy sa človek pobavil, naozaj sa zasmial a vďaka tomu som dala i vyššie hodnotenie, ako by som dala nebyť nich. Malychin bol taktiež pomerne slabý, Lukov bola Zapatina druhá kniha. Kulti je tretia a tá bola fajn. Je cítiť, že sa autorka ešte len začala rozpisovať. Uvidíme, ako si poradí s Aaronom.
3,5/5
V tejto zbierke sa nachádza 6 poviedok, ktoré by som nazvala ako retellingom kultových rozprávok - Ariel, Luskáčik, Janko a Marienka...
Všetky poviedky sa viedli v temnom, pochmúrnom ošate ako písavali Bratia Grimmovci. V každej poviedke bolo veľmi jednoduché vyčítať, ktorou rozprávkou sa autorka inšpirovala.
Čítanie bolo ľahké, rýchle, z každej poviedky sa dala vyčítať hlúposť ľudí, ich sebectvo a to, ako na konci za svoje hlúpe rozhodnutia zaplatili.
Keď som siahla po tejto zbierke, predstavovala som si, že sa poviedky budú naozaj niesť v doplnení sveta Ravky, Novej Zeme, Kerchu a Fjerdy. Myslela som si, že si vymyslí svoje nové príbehy. Žiaľ, nestalo sa tak a úprimne ma to sklamalo, pretože autorka vie veľmi krásne písať, vymýšľať si originálne príbehy a tak tieto "retellingy" boli podľa mňa krok vedľa.
Dlho som premýšľala či siahnuť po tejto knihe. Počula som na ňu dosť zlých recenzií, ktoré ma odrádzali. No znovu sa mi potvrdilo pravidlo – 100 ľudí, 100 chutí.
Sarah vie perfektne vykresliť svet, človek si dokáže tie miesta, domy, lesy predstaviť, akoby boli naozaj reálne. Znovu som si vytvoril vzťah s postavami, ktoré si vymyslela a neviem sa dočkať, až začnem čítať druhú časť.
Čo ma na začiatku zarazilo bol fakt, že jej fantasy svet sa posunul o niekoľko desiatok rokov vpred voči Dvorom alebo Trónom. Dlho som si nevedela zvyknúť, že hlavná hrdinka má telefón, v meste jazdia autá a chodia na manikúru... Čakala som, že bude pokračovať v jej vlne „kráľovstiev a princezien,“ z doby x, kedy tieto veci ešte nepoznali... no ono to všetko tak dávalo zmysel nakoniec!
Posledných cca 250 strán som prečítala takmer jedným dychom, bol to kolotoč, ktorý mi dal zabrať. Tak ako som sa zasmiala, tak som si aj poplakala a na stránky takmer nevidela.
Ak sa na to pozrieme z nejakého tvrdého recenzijného pohľadu tak áno... príbeh bol obyčajný. Stalo sa niečo, hrdinka to zachránila, všetci žili šťastne až do smrti. Ale Maas má ten dar písania, kedy aj obyčajnú zápletku vie kvetnato opísať a donútiť čitateľa, aby pokračoval ďalšími a ďalšími stranami. Už sa veľmi teším na to, čo si pre nás pripravila v druhej časti.
Prvýkrát, kedy som sa nechala zlákať tiktokom a úžasnými recenziami a tak to aj dopadlo.
Nečítalo sa to zle, bolo to dobre napísané, no čo sa týka príbehu, tak celé zlé. Myslela som si, že autorky už nechali za sebou postavy, ktoré sú najúžasnejšie, najkrajšie, najlepšie, najbohatšie, najmúdrejšie a jednoducho naj naj naj vo všetkom, čo chytia do ruky. Je to pritiahnuté za vlasy a veľmi otravné.
Toxické správanie, ktoré vyobrazila nebolo absolútne "hot," bolo to skôr otravné a nepríjemné. Človek mal dojem, že číta množstvo malých príbehov, ktoré sa v nejakom bode stretli a záhadne vyriešili. Koniec bol odseknutý, prišiel z ničoho nič. Po poďakovaní a informácii o pripravovaní ďalšej časti sa zrazu objavila "extra kapitola" s príbehom, vysvetlením, dodatkom... niečoho, čo sa udialo v strede knihy. Jedna časť mi stačila, ani neskončila napínavo, že by som mala záujem nahliadnuť do druhej časti.
Oddychové čítanie, žiadna zložitá zápletka, ľahko predvídateľný dej.
Na vypnutie hlavy veľmi príjemné čítanie.
Som rada, že sa vydavateľstvo rozhodlo všetky 4 novely poskladať do jednej knižky, pretože zháňanie každej jednej mi dalo naozaj zabrať.
Čo sa týka deja, bolo skvelé nahliadnuť do príbehov, ktoré doplnili hlavnú knižnú sériu a človeku docvakli niektoré momenty. Nemyslím si, že je potrebné ju prečítať, že by človek nepochopil niektoré momenty, no určite to veľmi pomôže. Tak ako všetky knihy od Maas aj táto sa veľmi jednoducho čítala :)
Prvá, druhá kapitola bola pomalá, mala som dojem, že sa to bude dlho rozbiehať, no ako náhle sa to rozbehlo, hltala som slovo za slovom. Nemôžem sa dočkať druhej časti. Príbeh určite zaujal a veľmi ľahko sa čítal.
Nakoľko som uvidela hodnotenie 17+, bála som sa aby to nebolo vyslovene text za textom bez hlavy a päty. Našťastie som nemala pravdu a veľmi milo ma prekvapilo, o čom daný dej vlastne bol. Niektoré časti boli ľahko predvídateľné (ale tak ktorý čitateľ po x knihách si už nevie domyslieť, ako by to mohlo dopadnúť, pravda?) a niektoré ma vcelku milo prekvapili. Páčila sa mi zmena, ktorú som cítila z tejto (pre mňa) oddychovky.
Kniha sa ľahko a rýchlo čítala. Príbeh bol plný emócií ako radosti a smiechu, tak smútku a sĺz. Mala som však pocit, že mi v knižke niečo chýbalo a stále na to neviem prísť, čo by to malo byť. Avšak, obratom som si pozrela film, ktorý je perfektne spracovaný a zistila som, že mi pravdepodobne v deji nič nechýbalo a ide len o vnútorný pocit.
