Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Som aktívnou čitateľkou predovšetkým kresťanskej beletrie. Je v nich viac ako príbeh, je v nich poslanie, ktoré mení samotného čitateľa. Obľubujem aj dobré krimi a knihy na rozvoj osobnosti. Preto by som rada o knihách, ktoré čítam debatovala aj s ostatnými, aby zakúsili zmenu, ktorú som pocítila aj ja.
IG a FB @idealofbooks
Oblíbené literární žánry
Moje aktivity
Téma druhej šance, ktorú v tomto príbehu Šanca autorka Karen Kingsburyová spracovala, je naozaj veľmi silná. Tak, ako nám už napovedá anotácia, hlavní hrdinovia si pochovali pod starý dub listy, ktoré si navzájom napísali. Dali si svoju poslednú „šancu“, kedy o 11 rokov listy vyberú a vzájomne si ich prečítajú. Lenže život za 11 rokov sa u každého rapídne zmenil. Dokážu akceptovať chyby, dôsledky a zlé rozhodnutia, ktoré sa za taký dlhý čas mohli stať? Taktiež sa do popredia dostávajú aj veľmi výrazné vnútorné konflikty. Sú veci a situácie, ktoré nemali v živote ani hlavní protagonisti ľahké. Straty, ublíženia, klamstvá, unáhlené rozhodnutia. Dokážu sa s tým vyrovnať? Karen nám však ukáže, čo prináša cesta ozdravenia, ak jej dáme šancu. Pretože šanca je, ale nie každý hrdina v príbehu ju dokáže využiť naplno...
Páčila sa mi hlboká viera, ktorú sme mohli u niektorých postáv vidieť a to, že nestrácali nádej ani vtedy, keď prešlo niekoľko rokov bez úplne odozvy. Duchovné posolstvo je v tejto knihe úplne jasné a veľmi cítiteľné. Pre mňa bola táto kniha takým balzamom pre dušu. Jemná, citlivá a veľmi príjemná. Taká je aj celá tvorba od Karen. Mne je veľmi srdcu blízka. Ďakujeme kumran.sk, že prinášate tieto knihy.
• "Odpustenie ťa upokojí. Ak niekomu odpustíš, oslobodíš samu seba. Vieš, zranení ľudia v skutočnosti zraňujú iných."
Po prečítaní tejto knihy s mojim dievčatami som si uvedomila, že niekedy stačí len malý somárik, tichá noc a anjelik, aby sme si uvedomili, čo robí Vianoce skutočnými.
V tomto jednoduchom príbehu, ako oslík s vianočným anjelikom putujú do Betlehema, nájdeme omnoho viac. Malý oslík sa ráno zobúdza bez svojej mamičky. Spozoruje však malého anjelika , ktorý mu sľubuje, že mu mamičku nájde. A tak sa spolu vo dvojici vydávajú na cestu, ktorá ich privádza spoznať najväčší zázrak všetkých čias. Počas tohto putovania stretávajú mnohých ľudí, ktorí sa k nim chcú pridať. Avšak vidíme tu aj príklad, kedy prechádzajú cez námestie, kde sa ľudia naháňajú za novodobým vnímaním Vianoc, a to naháňaním sa za darčekmi, jedlom a výzdobou. Skupinu smerujúcu do Betlehema si ani nevšimnú. To skutočné čaro im uniká. ~ Veľmi podnetné na diskusiu.
Nájde oslík svoju mamičku? Nájde omnoho viac. A naši malí čitatelia (niekedy aj tí veľkí) spolu s ním. V maštali v Betleheme objavia skutočný zmysel Štedrého dňa, ktorý sa opakuje každý rok. Stačí len otvoriť srdce.
Ak máte doma malé deti, pripravte sa na to, že sa k tejto knihe budete vracať. Nie preto, že by bola plná dynamiky. Práve naopak, je jednoduchá. Veľa slov sa v nej opakuje a práve v tom tkvie jej čaro. Deti milujú opakovať a dopĺňať. Ilustrácie sú nádherné, kde možno pozorovať veľa zaujímavých vecí. Moje vekové odporúčanie je od 3-7 rokov, ale pokojne aj pre nás dospelých.
Svetové listy od Félixa sú už štvrtou knihou v poradí zo série Stratený zajačik. Tí, ktorí ešte tohto zajačika nepoznáte, tak Félix nie je taký obyčajný plyšový mojkačik. Je to plyšiačik, ktorý sa raz vo svojom zajačom živote stratil na letisku a odvtedy je z neho veľký cestovateľ. Zo svojich potuliek svetom zakaždým posiela svojej majiteľke Sofii listy, kde opisuje svoje cesty a návštevy a niekedy pribalí aj nejakú milú drobnosť. Vďaka týmto listom malý čitateľ interaktívnou formou spoznáva známe a menej známe kúty sveta a dozvedá sa zaujímavé informácie z histórie, kultúry, zvykov iných končín.
Inak to nie je ani teraz, keď sa Félix ocitne vo svojom kufríku na budove berlínskeho parlamentu. Neskôr putuje do jednej transylvánskej dediny v Rumunsku. Navštívi aj krásne pamiatky v Indii a takmer spôsobí nehodu s Čínskym múrom. Preletí Tichým oceánom, zakotví v Mexiku a neskôr sa ocitne na Floride, tesne predtým, ako stihne Sofii zablahoželať k narodeninám.
Našu veľmi potešili okrem listov aj ďalšie drobnosti a najviac fotka, ktorú jej akože Félix zo svojich potuliek poslal.
Ak ešte žiadnu knihu o Félixovi nemáte, vôbec to nevadí. Dajú sa čítať postupne ako na seba nadväzujú, alebo samostatne. Deti ju čítajú naozaj dookola a milujú vyťahovať a opäť vkladať listy a drobnosti, ktoré v obálkach nájdu. A nebojte sa, aj niečo vydržia. O tom svedčí aj prvý diel, ktorý už máme nejaký ten rok doma a stále drží.
Zaujímavé. Toto som si povedala po dočítaní tohto príbehu. Dokonca som hľadala, či to nemá nejaké strany naviac, pretože som ostala šoknutá, že takto to skončiť nemôže. Ale skončilo. Príbeh a celkovo aj štýl autora ma preniesol do mojich vysokoškolských čias, kedy sme sa hĺbavo zamýšľali nad každou vetou, ktorú chcel autor svojim vyjadrením vypovedať. Ale týmto vás zaťažovať nechcem.
Nahliadla som do mysle hlavnej hrdinky - fyzičky, ktorá sa dostáva do napätých situácií. Nútia ju vraciať sa do spomienok, ktoré by nemali byť opäť odkrývané, naopak bolo by im lepšie v hlbokom spánku. Spoločne odkrývajú tajomstvo, ktoré spleťou udalostí dáva zmysel a zasádza do života hlavnej postavy veľkú ranu. Zaujímavosťou v tomto príbehu bolo pre mňa dozvedieť sa informácie o teórii strún. Ďakujem autorovi za toto zjednodušené vysvetlenie.
Štýl autora je drsný, ale veľmi zaujímavý. Vytvoril v mojej mysli dusivé a tmavé prostredie, ktoré ma držalo od začiatku až po koniec príbehu. Teda, koniec príbehu nás ešte len čaká. Príbeh plynie veľmi vlažne, kedy dialógy medzi postavami vytvoria dynamické prostredie a tak držia čitateľa v napätom príbehu. Keď sa zdá, že už prichádza konečné vyvrcholenie a napätie sa finálne vystupňuje, autor zasadí úder tým, že končí... ale bez konca. V hlave vám zostane zmes niečoho, čo si skladáte a vytvárate nejakú komplexnú líniu.
Autor sa nebojí dotýkať aj náročných tém. Dej príbehu zasadil do začiatku obdobia, kedy vypukla celosvetová pandémia koronavírusu. V jeho príbehu je cítiť, ako snaží pracovať s ľudskou osamelosťou, strachom, úzkosťami a tlakom spoločnosti aj práve v tomto náročnom období. Nenájdeme tu jemné charaktery, naopak cítiť surovosť, ktorá z postáv vyžaruje. To sa snaží vyvážiť odolnou a silnou ženskou hrdinkou, aj keď v začiatku príbehu toto úplne vyvracia.
Fóbia je príbeh, ktorý vás možno "neposadí na zadok", ale po jeho dočítaní budete nad ním určite premýšľať.
Som veľmi rada, že som sa v mojom obľúbenom vydavateľstve dočkala opäť aj trilleru. Colleen ako autorka ma očarila už v jej predchádzajúcej sérii Rockharborské mystérium, kde ukázala ako dobre vie zamiešať prvky napätia, záhad a romantiky. Inak to nebolo ani v tejto jej najnovšej knihe, aj keď by som to ohodnotila, že to bolo o niečo lepšie.
Autorka ponúkla zaujímavý pohľad, a to hľadanie príbuzných pomocou DNA testu, ktoré je v jej oblasti veľmi populárne. Popravde, počula som o takom niečom prvýkrát, azda aj preto, že to nepotrebujem. Práve tento test prezrádza hlavnej hrdinke, kde sa nachádza jej nevlastná sestra. Táto nová kapitola v živote ju dostáva aj do výrazného nebezpečenstva, ktoré začína obklopovať ju a ostatných naokolo.
Príbeh je napínavý do úplného konca, je popretkávaný zaujímavými zvratmi, napätím. Som rada, že som si užila aj niečo z romantiky, ktorá pôsobí nenútene a príbeh príjemne osvieži. Aj keď rozhodnutia hlavnej hrdinky a jej spôsob, ako si chce založiť rodinu, mi celkom po vôli neboli, vyvážila to však mužská strana. Hlavného hrdinu som si obľúbila od začiatku. A taktiež aj jeho odvahu vydať sa do vzťahu, ktorý nesie nezvyčajné tajomstvo.
To, že som si mohla prečítať #cleanbook triller mi pohladilo moju čitateľskú dušu. V súčasnosti je toho veľmi málo a preto som veľmi rada, že nachádzame aj autorky, ktoré vedia napínavo písať a pritom nepotrebujú žiadne brutálne scény. Veľmi oceňujem, že okrem hlavnej zápletky som tam našla mnoho odpustenia, premeny a druhých šancí. Verím, že sa od tejto autorky dočkáme aj ďalších kníh.
Skutočné príbehy, ktoré píše sám život, mám veľmi rada. Sú plné emócií, nádeje a viery. Inak to nebolo ani pri čítaní tohto príbehu, ktorý sa ma citovo dotkol.
Ten, kto podobný príbeh nezažil, alebo ho s niekým nezažil, možno nechápe tomu, ako sa človek cíti, keď snaha o dieťatko nejde štýlom "na moju mamu hodil otec trenky a bola tehotná". (táto veta v príbehu ma veľmi rozosmiala a zostala v hlave na dlho:-)). Práve autorka Veronika tomu dáva iný rozmer a ponúkla tak čitateľovi pohľad na to, čo môže žena počas tejto náročnej situácie pociťovať.
• Tak môžu ženy nájsť v tejto osobnej výpovedi kúsok seba a svojich myšlienok, ktoré im idú hlavou a ony sa možno za ne hanbia, pretože majú pocit, že sú negatívne a zlomyseľné. Takto pochopia, že je to niečo prirodzené a nemajú si čo vyčítať.
• Ja by som túto knihu odporučila nielen ženám, ktoré prežívajú podobnú náročnú cestu za vytúženým bábätkom. Odporučila by som ju hlavne aj nám ostatným, aby sme si uvedomili, že to, čo niektorí máme, nieje až taká samozrejmosť, ako by sa mohla na prvý pohľad zdať. Takto lepšie pochopíme situáciu, ktorá nieje závideniahodná, je ťažká a tým prestaneme nahliadať do iných domácnosti s otázkou: A oni prečo nemajú deti?
Oceňujem autorkinu snahu vložiť do diela aj nejaké poznatky o vitamínoch a ich účinkoch. Veľmi pozitívne hodnotím grafické spracovanie knihy spoločne s krásnymi ilustráciami.
Táto kniha ma ponorila do veľmi emotívneho obdobia. Do čias, kedy Európu v 14. storočí zasiahla epidémia moru - nazývaného aj ako ~ Čierna smrť. Autorka si vo svojom debutovom románe vybrala na spracovanie veľmi ťažké témy. Okrem čiernej smrti to bolo aj liečiteľstvo , ktoré vykonávali aj ženy a bolo veľmi nedocenené a častokrát označované aj ako bosoráctvo. Taktiež zasadila do deja aj historicky kontroverznejšie postavy ako pápeža Klementa VI. a kráľovnú Janu Neapolskú.
Celý príbeh je inšpirovaný pravdivými historickými udalosťami, a preto pôsobí oveľa dramatickejšie a emotívnejšie. Pre mňa to bola naozaj veľká emocionálna dráha, pretože autorka nás niekedy nešetrí a veci neprikrášľuje. Dozvedela som sa zaujímavé detaily ohľadom liečiteľstva v minulosti, používaním byliniek, vykonávaním prvých operácii, snahe liečiť a zachraňovať životy počas morovej epidémie.
Dej príbehu je od začiatku veľmi dynamický, kedy sa mladá liečiteľka Elea dostáva vďaka svojmu nadaniu až do pápežských komnát a stáva sa tak pomocníčkou osobného lekára samotného pápeža. Jej cesta za vysnívaným povolaním je plná nástrah a prekážok, pretkaná aj romantickými prvkami, ktoré som si veľmi užila. Autorka nádherne prepracovala sesterské puto krásou neskutočnej obety. Aj keď je celý príbeh mimoriadne dramatický kvôli hrôzam, ktoré sa v danom období udiali, záver bol veľmi emotívny a zároveň výborne uhladený.
Oceňujem záverečnú poznámku autorky, kde konkretizovala reálne historické udalosti, ktorými sa v príbehu inšpirovala.
Výborné to bolo! Toto som si povedala po napínavom prečítaní tohto príbehu naozaj ja ~ milovníčka romantiky. Príbeh ma strhol už po prvých stranách, pretože sa mi už vtedy začali prepájať rôzne teórie a snažila som sa už od úplného začiatku prísť na to, kto to bol. Ono to neznie ťažko, pretože výber podozrivých sa zužuje len na dve osoby. Ale ono to ťažké je. Tie dve podozrivé sú sestry, ktoré obviňujú jedna druhú a v podstate majú rovnaké motívy a dôvody, prečo by tu ich otec nemal byť.
Autor nám pomocou kapitol predkladá pohľady troch osôb, dva pohľady právnikov, kde každý zastupuje jednu sestru. Máme tu aj jeden pohľad "ona" - vrahyňa. Situácie, opisy a charaktery opisuje tak pútavo, že som si niekoľkokrát počas čítania povedala, že toto by bol skvelý film. Taktiež vie držať čitateľa v napätí. Jednoducho sa s ním hrá. Po malých čiastkach mu dáva nejaké návnady, na ktoré sa chytí. Povie si, určite to bola ona a zrazu príde zvrat a je opäť na začiatku. Jednu situáciu však autor spravil tak, aby si pozorný čitateľ uvedomil, kto je vrahom. Napriek tomu som si nebola vďaka ostatným špekuláciam istá až do samotného konca.
Aj keď moja citlivá čitateľská duša otvárala ústa pri rôznych praktikách vrahyne, musím celý príbeh zhodnotiť, že to bolo to najlepšie, čo som doteraz v tomto žánri čítala. Malo to logiku, bolo to výborne prepracované. Je naozaj poznať, že autor je vo svojej právnickej oblasti ako doma.
Kniha Momo nás oslovila svojim silným posolstvom, ktoré je veľmi aktuálne a dotýka sa nielen detí, ale aj dospelých.
Príbeh sleduje dievčatko Momo, ktoré nedisponuje niečím extra materiálnym, ale pomáha ľuďom naokolo. Ako? Momo má nezvyčajný a veľmi mimoriadny dar - skutočne počúva. V čase, kde sa dbá hlavne na to, aby sa čo najviac pracovalo, neplytvalo časom na nejaké rozhovory, prichádza niekto, kto tento čas "ukradne" počúvaním. Nezvyčajné aj na túto dobu. Často sa stretávam s tým, že sa zabúda aktívne počúvať, že mnohí to ani nevedia. Sú tak zahľadení do seba, že nedokážu počúvať niekoho iného. Rozhovor sa stáva monológom a ten druhý už stráca záujem o ďalšiu "konverzáciu" a radšej odchádza. A práve pre toho odchádzajúceho by bola liekom a darom práve Momo, ktorá by ho počúvala. A liečila.
Práve pri týchto knihách si uvedomujem, ako sú niekedy tieto príbehy dôležité aj pre nás dospelých. Možno dieťa týmto príbehom ihneď nepochopí, ale častým počúvaním si uvedomí ich zmysel a pomaly si ich vštepuje do svojho srdca. Nie vždy deti potrebujú dobrodružné a napínavé príbehy. Čítajme im aj tieto pomalé a hodnotné príbehy, ktoré v nich pomaly zanechávajú pozitívny vplyv, ktorý nie je vidieť hneď po prvom prečítaní, ale až po určitom čase.
Mám veľmi rada „nonfiction“ literatúru apráve Max Lucado patrí medzi mojich najobľúbenejších autorov vtomto žánri. Obdivujem, ako vie aktuálne prepájať state zpísma spolu snajaktuálnejšími situáciami, atak napomáha pochopiť základné životné pravdy. Inak to nebolo ani vtejto knihe - Ako sa rodí šťastie. Autor aj vtejto knihe podal hlboké duchovné pravdy apretransformoval ich na zrozumiteľné aláskavé slová, ktoré sa dotýkajú nášho srdca. Práve tieto slová zanechajú hlbokú pamäťovú stopu, zktorej môže človek čerpať aj ďalšie dni po prečítaní.
Vtejto knihe sa autor zamýšľa, atak my spolu sním, čo je šťastie, jeho podstata aako je pre nás vživote veľmi dôležité. Autor vybral veľmi aktuálnu tému, pretože nás doslova zahlcujú reklamy s návodmi na šťastie afyzickou či psychickou potrebou „byť šťastný“. Max tomu dáva úplne iný rozmer, pretože šťastie nevníma ako niečo povrchné arýchlo získané. Ide do hĺbky anahliada na šťastie, ktoré vzniká vo vnútri človeka. Teda nezískava sa iba vplyvom vonkajších stimulov nákupmi, cestovaním, jedlom čo prináša šťastie, ale iba to chvíľkové. Jednoducho povedané: šťastie nezávisí od toho čo vlastníme, koľko toho vlastníme, ale závisí od toho, aký vzťah máme kBohu, blížnym aksebe. Venuje sa aj veľmi aktuálnym témam, ako napríklad sociálne siete arôzny obrazy či útoky, ktoré možno oberajú ošťastné momenty.
„Sociálne siete posunuli závislosť našej generácie od obdivu na úplne novú úroveň. Úspech meriame „lajkmi“, „zdieľaniami“, „zdvihnutými palcami“, a „priateľmi“. Naša hodnota rastie apadá podľa počtu kliknutí apríspevkov na facebooku... Má zmysel zakladať svoju radosť na nepredvídateľných reakciách ahodnoteniach ľudí, ktorých možno ani nepoznáte?“
Ponúka pohľad na šťastie trochu inak ako bežní mentori. Poukazuje na to, že šťastie nezávisí od dokonalých okolností, ale dôležitý je postoj, aký vživote zaujmeme.
Tak ako som uautora zvyknutá, kniha je opäť prakticky zameraná. To znamená, že nám nepodsúva len nejaké poučky acitáty zpísma, ale vjednotlivých kapitolách nájdeme príklady zo života, kde možno nájdeme podobnosť aj vtom svojom. Autor okrem príbehov iných ľudí ponúka aj tie svoje, či ide do ďalekej histórie. Píše naozaj jednoducho, porozumie mu aj najbežnejší čitateľ, takže sa vôbec netreba báť, že ide onejakú psychologicky náročnú knihu plnú poučiek. Max nám napríklad nepodsúva hotové odpovede. To nie. Oto viac mi ako autor vyhovuje, pretože mi ukazuje cestu, akým smerom sa mám vybrať. Ako mám Sväté písmo praktizovať vo svojom živote, aby malo zmysel. Nefunguje ako mentor, ktorý nám teraz vymenuje tipy, ako byť šťastný. Nič neidealizuje, naopak ukazuje, aká je pravda. Taktiež poukazuje na existenciu ťažkostí, nezatvára pred nimi dvere, ale ukazuje nám cestu, ako aj v ťažkých časoch nájsť pokoj ašťastie.
Musím napísať, že ma oslovila celá kniha, alemimoriadne ma oslovila kapitola Nerozčuľujte sa nad maličkosťami. Je to otom, ako sa niekedy zbytočne ukrádame otie šťastne momenty len preto, že máme potrebu kritizovať arozčuľovať sa nad druhými.
„Nevenujeme naprávaniu druhých viac času, než by sme mali? Nie sme väčšími odborníkmi na chyby svojich priateľov než na svoje?“
Autor niekedy takýmito trefnými otázkami „zatne do živého“. Avďaka takej otázke si dokáže človek uvedomiť oveľa viac, ako doteraz vnímal. Nerozčuľujme sa nad maličkosťami ahlavne ani nad vecami, ktoré človek ovplyvniť nemôže. Vnímajme radšej krásu tohto sveta ato nám spraví úsmev na tvári. Obdivujme, čo nám Boh dal.
Kniha sa číta naozaj veľmi svižne, doslova vás pohltí avy chcete vedieť stále viac. Viem, že toto nie je kniha na jedno prečítanie. Pre mňa bude sprievodcom, ku ktorému sa môžem opakovane vracať ačerpať myšlienky, ktoré som si vyznačila averu nie je ich málo.
