Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Aktuálne recenzujem, "oprašujem" a revidujem po veľmi dlhej dobe svoju knižnicu.
Oblíbené literární žánry
Moje aktivity
Príbehy, ktoré naozaj radšej neprežiť. Každý príbeh vystupuje v knihe samostatne. Príbehy sa nespájajú a čitateľ očakáva nejaký spôsob prelínania dejov. Nestane sa to však a na pozadí nie je tušená pointa. Trochu hororové, trochu reálneho života a trochu naznačeného sci-fi. Táto zmes však bola namiešaná správne a aj keď pre niekoho to nemusí byť „tá pravá šálka kávy“, ja som si knihu užil. Možno nie je každá poviedka na rovnakej úrovni, každá je však osobitá a určite prekvapí svojím spracovaním. Naozaj veľmi ťažko čítala jedna spoveď muža, ktorý je sprvoti veľmi jednoduchej povahy, avšak s dobrým srdcom. Príbeh sa nečíta ťažko v zmysle problematického lúskania sa cez vety a slová, ale opis osobných situácii v jeho denníku je emotívny. Je tak realistický, že čitateľ tieto vyhrotené momenty prežíva s ním. Rozvod ho pripraví o všetko a on, s vidinou cieľovej stanice života zisťuje, že nemá už čo stratiť. Autor v tejto pasáži podal podľa mojej mienky skvelý výkon. Súbor poviedok je výborné osvieženie a niekedy trochu nereálne príbehy, môžu mať s realitou veľa spoločné.
Joël Dicker podáva vo svojom ďalšom románe pravdu o zmiznutí Stephanie Mailerovej. Mladá novinárka príde na malú a nenápadnú stopu zločinu starého dvadsať rokov. Ten bol však úspešne vyriešený k spokojnosti verejnosti a polície. Konfrontácia s bývalým vyšetrovateľom a zdanlivá nezrovnalosť však spustí reťazec udalostí, ktoré nikto nečaká a v mestečku sa začínajú na povrch vyplavovať hriechy minulosti. Bolo obvinenie pravdivé a naozaj povedali svedkovia v tomto starom prípade všetko? Potemkinovské mestečko Orphea ukazuje potupne svoju pravú tvár. Tento titul je naozaj plný zvratov a prekvapení. Takých, ktoré sa nedajú vopred predpovedať a čitateľa naozaj prekvapia. Je to ako grécke divadlo, keď je všetko nejasné a na scénu príde postava, ktorá radikálne zmení dejovú líniu príbehu. Na škodu to naozaj nie je a do poslednej strany nie zrejmé ako príbeh skončí. Čitateľ sa nenudí a jednotlivé kapitoly retrospektívne ponúkajú obrazy, ktoré sa udiali s dvadsaťročným odstupom. Znovu otvorené vyšetrovanie prinesie v knihe napätie až samého záveru knihy. Aj keď som mal pocit, že celý dej detektívky je lepší ako ukončený záver románu, knihu odporúčam.
Syridlo je kúsok žalúdka. Bez kúska žalúdka by nebolo syra. A vymyslel ho starodávny človek, divoch, ktorý sa v ich nárečí volá Omo Servadzo.
Aj toto je príbeh o dvoch priateľoch z talianskych Álp. Osem hôr, je aj románom o nevypovedaných a zložitých vzťahoch medzi otcami a synmi. Rozprávač príbehu je malý prišelec s otcom a matkou unikajúcimi do prírody pred mestským životom v paralele s tuhým životom takmer nevzdelaného chlapca-horala a jeho mĺkvej rodiny. Ich osudy sú však preťaté už v momente nedokončeného chlapčenstva. Tvrdá a krásna príroda talianskych Álp, zmierená samota horských ľudí od zvyšku sveta, priateľstvo poznačené kladným aj negatívnym vplyvom svojich otcov, je hlavnou líniou tejto príjemnej knižky.
La pezza je červený smrek, smrekovec – la brenga, borovica limbová - l’arula, vysoké bralo kde sa dá ukryť pred dažďom je barma, Ale on dostal meno berio – skala. A to mu ostalo už navždy. Skala, ktorá sa snaží odolať nepriazni osudu a života.
Je to kniha s krásnym príbehom. Nie je to beh na dlhú trať, ale na takmer dvestopäťdesiatich stranách ponúkne v tieni zdanlivého pokoja obraz sveta, ktorý nemajú možnosť všetci navštíviť.
Dvojica autorov sa rozhodla spracovať Bowieho osud, trochu iným spôsobom. Na takmer stosedemdesiatich stranách ponúkne osobitý príbeh multiumelca, ktorý ovplyvnil generácie hudobných fanúšikov. Mnoho tvárí Ziggyho Stardusta, vzostupy a pády, melanchólie aj životné drámy, formovali tohto speváka do ikony, ktorá sa nebude tak skoro opakovať. Tento životopis nie je o fotografiách a len holých faktoch. Ilustrácie dopĺňajú už tak bohatý a farebný život Bowieho. Kníh, článkov a biografií rôzneho druhu už bolo napísaných celkom dosť. Táto je však unikátna svojím spracovaním a prístupom. Trochu rozprávka, trochu komiks, nadhľad aj realita...jednoducho taký ilustrovaný sen.
Preto je táto knižka dobre situovaná nie len pre životopisných nadšencov, ale aj pre ľudí z mladšej generácie, ktorí si chcú urobiť obraz o pánovi glam rocku.
Po prečítaní som mal pocit, že nadčasový interpret je tu s nami stále a len sa schoval niekam za roh. A každú chvíľku vykukne a vyprodukuje nejaký nový song. Nech teda žije Ziggy Stardust, majster excesu, afektu aj vynikajúcej hudby.
Román prekvapí možno inou variáciou kolonizácie planét. Dôvodom pre ľudstvo tak neuskutočniteľným, ktorý však nie je dôvodom vyspelej pozemskej techniky. Sú alebo skôr boli na Venuši ľudia či bytosti? Aj zadná strana obálky knihy hovorí, že výprava k druhej planéte sa začne, keď padne otázka malého chlapca, ‘Kto postavil toto?’. Ale ako to býva, nie je všetko tak ako sa javí. Záhadná Towsendova choroba, neschopnosť spať či théta žiarenie je len malý výpočet prekážok, s ktorými sa musí druhá stála venerická kozmická stanica vysporiadať. Nie je to na škodu, kniha má tak spád a relatívne logický sled udalostí s vedeckým vysvetlením skutkového stavu.
Pri čítaní som sa nemohol ubrániť dojmu, ako keby som niektoré pasáže videl vo filmoch. Snáď je to len môj názor a pri literárnej tvorbe sme nevedomky trochu ovplyvnení tým, čo sme niekde videli. V tejto knihe to však nie je citeľné a originálny pohľad na možnosť (či nemožnosť) osídlenia iného kozmického telesa. A tu sa to naozaj špecifickým spôsobom dozviete prečo.
Toto sci-fi sa mi naozaj páčilo a fanúšikom tohto žánru ho určite odporúčam.
Táto kniha nie je románom. Rozhovor s pánom Veneziom je biografickou výpoveďou a svedectvom preživšieho člena sonderkomanda. Tí boli so železnou pravidelnosťou každý kvartál sami splynovaní a nahradení ďalším židovským sonderkomandom. Šťastie v nešťastí mal však pamätník nacistických hrôz Shlomo Venezia. Trochu Grék a trochu Talian, ale k jeho smole, židovského vyznania. História je v tomto smere zdokumentovaná a životy ľudí podobných osudov z koncentračných táborov sú spísané v mnohých knihách. Každý príbeh je osobitý a unikátny. Aj tento je jedinečný. Málo sa vie o ľuďoch zo sonderkomanda, o ich plánovanej vzbure a o poslednom turnuse pred pochodom smrti. Bol však jeden z posledných, ktorý vydržal do konca a mohol podať informácie o genocíde, pekelnej práci „v sprchách“ a v krematóriu. Prežil, lebo posledné striedanie ho obišlo. Po skončení vojny uzatvorený do seba nikdy nehovoril kým v skutočnosti bol a čo vykonával. Až po desiatkach rokoch vydal svoju spoveď. Či by kniha mala byť povinným čítaním pre ľudí, ktorí neveria? Skôr áno, avšak názor si musí urobiť bez nútenia každý sám. Fakty však neklamú. Bola to hrôza a je v éteri hmatateľná aj dnes pri čítaní tejto knihy. Určite ju odporúčam, lebo zanechá v čitateľovom ponímaní svetonázoru hlbokú brázdu.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Agentka Dominika Jegorovová je späť. Kniha voľne nadväzuje na Rudú volavku a akcia sa rozbehne hneď na prvých stranách. Kapitánka Jegorovová, alias kódové meno DIVA, je hodená do víru špionážnych hier Kremľa a americkej CIA. Studená vojna neskončila a mocenské záujmy obidvoch strán majú rozdielnu príchuť. „Siloviky“ si už brúsia zuby, aby si odhryzli kúsok koláča z mamutieho obchodu z iránskym molochom. Dvojitá agentka však musí niečo urobiť, aby všetkému zabránila. Zaľúbená do „Najta“ Nasha je pripravená pre spravodlivú vec obetovať takmer všetko. Niečo, tak ako vždy, sa začne kaziť v neprospech naplánovanej operácie a mŕtvoly sa začnú kopiť. Iránska, americká či ruská služba majú na riešenie iný meter. Povinnosť a obeta, majú v spoločnosti čo si ctí humánne zásady, ďaleko od zrady. Nič však nie je nemožné, len nájsť správne páky na zaradenie rýchlostného stupňa k vykonaniu potupy, krádeže, vraždy či zverbovania záujmovej osoby. Spôsob aj dôvod sa už nájdu. Krtko v jednej agentúre si už vyhrabal svoju dieru a nájsť ho v chodbičkách úskokov nebude jednoduché. Sibírski vlci aj americké pumy, chcú dostať svoju korisť. Dymová clona lží je však hustá s mizivým levelom úspechu na jej rozplynutie.
Postavy knihy sa objavujú nenútene a vstupujú do deja, akoby tam mali svoje miesto a nesmú tam skrátka chýbať. Pozitívne aj negatívne. A plukovník Zjuganov? Toho budete nenávidieť už len pri jeho opise a nie je na škodu, že si zaslúžil toľko miesta na stránkach Paláca zrady.
Čitateľovi je temný a drsný svet špionáže ponúknutý originálnym spôsobom. A aj keď milovníkmi špionážneho žánru, s načítaným množstvom spy titulov, je záverečná pasáž knihy predikovateľná, pri jej čítaní sa určite nebudete nudiť.
Výborný špionážny román, ktorý na viac než päťsto stranách ponúka akciu, detektívku, napätie, sex a tak trochu nadreálne videnie hlavnej hrdinky. Možno to nie je na „päť z piatich“, ale štyri si určite zaslúži. Tento román som si vychutnal a po Rudej volavke, je to skvelé pokračovanie.
Bezmenný čašník v reštaurácii s menom. The Hills je podnik na úrovni. Je to tradícia s konzervatívnym prístupom personálu k svojim hosťom. Alebo zákazníkom, kupujúcim, či objednávajúcim? Konvencia stolovania, spôsobu obsluhy a výberu kvalitných jedál nevybočujú z určenej dráhy nastolenej už zosnulým zakladateľom.
Stereotypné tiene všednosti zamestnancov však narúšajú drobnosti zmien a pochybných vybočení stálych návštevníkov. Hlavná postava, čašník bez mena, je plne sústredený a oddaný svojej práci. Aj keď je doba moderná a svet vo víre pokroku, nostalgia a zašlosť podniku je všadeprítomná. V stenách, obrazoch, výbave, oblečení a vo vzduchu cítiť, že kozmpolitný ráz známej reštaurácie v centre Osla je predurčený rozplynúť sa do stratena.
Atmosféra knihy je však úžasná a opisný jazyk vyšperkovaný. Vtipné situácie sú dotiahnuté do parodickej krajnosti. Zakopnutia konzumentov a servisu nenechá skostnatený personál pokojným.
Hlbšie myšlienky s filozofickým odkazom naozaj netreba v knihe hľadať. Mozaika opisov reštauračného zariadenia a vývinu udalostí je svieža a pre niekoho, bude tým správnym siahnutím po dobrom čítaní.
Smrť bývalého Boschovho mentora na dôchodku prináša so sebou otázniky. Zanechaný vyšetrovací spis u vdovy je len začiatkom kolobehu udalostí, ktoré prinesú množstvo zvratov. Aj keď penzista Harry Bosch, pôsobí ako stály rezervista v San Fernande, spis zobraný bývalým kolegom z oddelenia vrážd ho nahlodá a nenechá ľahostajným. Tušenie nedotiahnutej kauzy v ňom opäť zapáli temný plameň, ktorý preskočí aj na jeho bývalú kolegyňu Renée Ballardovú. Ako to však s týmto spisom v skutočnosti je? Snaha zamiesť zločin pod koberec alebo ho zosnulý detektív chcel vyšetriť na vlastnú päsť? Dve otázky, ktoré budú rozhodujúce pri ďalšom pátraní. Niekoľko rokov otvorený prípad a nik už nemá oň záujem. Aktuálne slúžiaci kriminalisti z LAPD však majú ako vždy plné ruky práce z úplne inými prípadmi. Dve cesty vyšetrovania sa chcú stretnúť, ale ktorá je tá správna netuší ani samotný Bosch.
Ako každá Connellyovka, aj pri tejto je pre stáleho fanúšika použitá očakávaná šablóna príbehu. Postupne je však tento dojem potlačený do ústrania a z gradujúceho deja sa vykľuje zaujímavé krimi. Je to už 33-ia kniha od tohto amerického spisovateľa a pre verného fanúšika aura Harryho Boscha vôbec nestráca na intenzite. Kniha vás drží pekne v napätí a na začiatku sa nedá ani omylom predpokladať, ako to dopadne na konci. Je to opäť prekvapenie, na ktoré sa čitateľ môže tešiť.
O sedemnástom novembri 1939, o prepade a zatvorení vysokoškolských internátov, bolo toho napísané veľa. Autentické príbehy českých študentov z koncentračného tábora Saschsenhausen, sú napísané inak. Skutočnosti v knihe sú podávané z prvej ruky a bývalí väzni z tohto lágru boli v čase sumarizovania svedectiev stále živí. Výpovede neboli pozbierané náhlivo, ale s rešpektom, úctou, trpezlivo a bez časového tlaku Autor fakty overoval niekoľkokrát u ostatných žijúcich pamätníkov. Tí, ani sami niekedy nevedeli, čo sa deje na jednom konci tábora, ale s overenými faktami to autor verifikoval lepšie ako samotní väzni.
Kniha je doplnená dobovými kresbami väzňov. Ich túžby, predsavzatia, básne aj piesne sú zhmotnené. V listoch, prepašovaných spevníkoch a zbierkach. Slang ako achcén, šlichta, štrafkompanie, rolvágen je tu na dennom poriadku a najjednoduchšie skratky ako RU a Z-Station sú tie najdesivejšie.
Josef Čapek a Antonín Zápotocký na jednom mieste. Obidvaja väzni, jeden však musel tvoriť v lágri s vyhliadkou na smrť, druhý ako povojnový prezident, podpísal niekoľko rozsudkov smrti. Aj toto bola realita.
Pri čítaní mate pocit, že ste na tom strašnom mieste spolu s nimi. Prežívate to peklo, útrapy, každodennú smrť a vcítite sa do ich osudov. Kniha ako taká, svoj účel splnila dokonale. Zanechá stopu a premýšľate o nej. V Sachsenhausene zomreli českí aj slovenskí študenti, Poliaci, nemeckí politickí väzni, neprispôsobiví nemeckí vojaci, židia, ruskí zajatci. Aj s tými poslednými tam bolo zaobchádzané najhoršie. Kto pozná okolnosti vybavenia tábora Mauthausen a jeho miestnosti na „meranie a váženie väzňov“ v lekárskej izbe, si vie ľahko domyslieť ich osud.
Historická pravda nie je prekrútená ani doplnená. Je až príliš skutočná napísaná bez príkras. A nie je v tomto prípade zneužitá na nejaký konkrétny politický cieľ. Je jednoducho autentická. Dozviete sa, kto bol Nemec Harry Naujoks vo väzenskej samospráve a aký bol jeho podiel v protiklade so Železným Gustavom. O týchto pravdách treba hovoriť, nesmú sa zabudnúť a dopustiť, aby sa niečo podobné opakovalo.
Jozef Leikert napísal memento, ktoré nám bude pripomínať, čoho sú ľudské bytosti schopné urobiť jeden druhému.
