Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Aktuálne recenzujem, "oprašujem" a revidujem po veľmi dlhej dobe svoju knižnicu.
Oblíbené literární žánry
Moje odznaky
Moje aktivity
Čo má spoločné svrbenie a lístok vo vrecku s otázkou „Si ty ja?“ Dve záležitosti, ktoré si odporujú. Ale nie je to tak. Je to pekná kniha pre deti s osobitými ilustráciami. O tom ako nájsť seba a o nachádzaní priateľov minulých aj budúcich. A keď dieťa túto knihu nepochopí, pochopí ju neskôr lebo aj po viacerých prečítaniach sa v nej objaví niečo nové. A aj na to sme tu my, dospelí. Aby sme s trpezlivosťou deťom vysvetlili, ako to naozaj chodí vo svete.
Číst víc
Janko Hraško či Palček? Áno. Podobností v iných rozprávkach je dosť. Avšak tento titul je picture-book. Načo veľa slov, keď text podtrhnutý ilustráciou povie dostatočne všetko. Alebo naopak, ilustrácia podtrhnutá textom? Podobný príbeh pozná veľa čitateľov. Tento je však iný. Vizuálne výrazný, rozvité kresby s použitím minima farieb. Napriek tomu aj s malým množstvom farieb sa dá urobiť skvelá ilustrácia. A tá dodá tón knižke a vytvorí náladu, ktorá je svojím spôsobom originálna. Zdá sa, že je kniha krátka čo do počtu strán. Má však svoju atmosféru a status, ktorý je svojský. Mňa však potešila a po čase si ju opäť vytiahnem, prečítam sebe či môjmu synovi.
Číst víc
Na začiatku bolo svetlo. Teda v tomto prípade si treba zobrať baterku a presvietiť prvú dvojstranu za obálkou. Papierový panelák pod žiarou, niečo odhalí.
Knižný príbeh však odhaľuje viac. Dvaja súrodenci, žijúci na periférii mesta, konfrontovaní s jeho veľkosťou, anonymitou a podmienenou samotou. Mama, ktorá odchádza deň čo deň za prácou sa vracia skôr nad ránom. Avšak v knihe nie je dôvod hľadať podtón. Súrodenci bez otca sú však v dotyku s realitou potreby zabezpečenia rodiny len obetou svojej matky. A keď je mama v práci, deti robia nezbedníctva. Strojovňa výťahu sa javí ako dobrý nápad na rozloženie hlavnej základne na vykonanie nejakej neplechy. Zistia však, že vo svojom bunkri nebudú sami. A keď sa na scéne objaví tajomný cudzinec, začne by všetko inak.
Pred spaním som môjmu synovi prečítal jeden príbeh. Niekedy aj dva, nakoľko zvedavosť zvíťazila a chcel vedieť ako dej pokračuje. benefitom, je to že aj malý čitateľ sa pýta „prečo, ako a začo.“ Hľadať slová na pomenovanie stavu nie je vždy ľahká úloha pre rodiča. Má to však svoje plus a pútavý príbeh len rozvil hlad po odpovediach u dieťaťa. A to nie len zo sveta prírody, ale aj zo sveta dospelých.
Ani ja som sa, ako dospelý čitateľ nenudil. Dej ma od začiatku zaujal a s poučnými prvkami mal pridanú hodnotu. A či boli niektoré pasáže akoby „nezakončené“?
A možno je to na niečo dobré, že v knihe bolo zopár vecí nezakončených na sto percent.
Lebo, čo je na konci sveta a za ním? Úplný koniec a či ešte niečo viac?
Nad touto knihou som najprv váhal, či si ju zaobstarať. Urobil som to až na druhý pokus, keď sa vypredalo prvé vydanie. Možno som urobil dobre a nechal svoje rozhodnutie trochu odležať. Na druhý pokus som si ju odnášal domov. Čo môžem očakávať o komiksovej biografie? Vyplní moje miesta nevedomosti o živote dvoch známych umelcov? Naučený na knižky viac Satinského ako Lasicu, som musel odkrojiť zo svojich dohadov o vtipných textoch z pera „môjho milého Slováka.“ Tak som myšlienkovo odložil „Expedície“, Gundžovníky, Listy Oľge aj Čučoriedkáreň“.
Tento titul bol počin vydavateľstvo Monokel, spracovať istú etapu pôsobenia osobností L+S od 1968 až 1972. Aj pre mňa to bola trochu historická medzera. Nehol som vtedy na svete, ale už som spadám do kategórie „občanov“, ktorí zažili režim aj humor obidvoch protagonistov a herecké osobnosti, ktoré sa pohybovali v ich okolí.
Takmer každý pozná dvojicu L+S, z humorných scénok, filmov či televíznych šou. Aj keď možno posledná generácia nie až tak úplne. Kto si však našiel cestu k ich scénkam, divadelným záznamom či jednoducho k ich humoru a pôsobeniu na československej scéne, ten ocení komiks o ich začiatkoch.
A naozaj čítal sa mi ľahko. Všetky dobové reálie sú spracované výborne. Aj po textovej aj po grafickej stránke. Čitateľ si rozšíri obzor o tom ako to naozaj bolo. Ani aj som nevedel všetko o peripetiách tejto dvojice. teraz už však viem a neľutujem. Veľa nechýbalo a koniec účinkovania L+S v rokoch „bratskej pomoci“ by bolo smutnou správou. Opak sa však stal pravdou. Vďaka osudu, dobrej konštelácii hviezd a najmä úsiliu osobností z ich okolia sú tu. Neboli. Ale stále sú a ostanú.
A to sa stalo správou radostnou.
Táto prepožičaná knižka na dobu neurčitú patrila medzi tituly, ktoré som skoro odložil Ad acta, bez pocitu znovuotvorenia. Hoci v tej dobe téma bola aktuálna, nemal som pocit, že sa do nej chcem s vervou pustiť. Avšak realita dnešných dní, má primäla, túto knižku čítať. Už z názvu knihy je zrejmé, ako to všetko dopadne. Mladý a neskúsený dánsky fotograf, sa vyberie zdokumentovať ľudí, ktorí trpia vojnovým konfliktom. Súhrou okolností sa stane „adeptom“ na rukojemníka s vidinou vysokého výkupného pre islamský štát. Stáva sa z neho väzeň, za ktorého keď nebudú zložené peniaze, stane sa väzňom popraveným. Ako som spomínal, vieme ako kniha dopadne. Unikátne je skôr spôsob, akým sa postavila rodina k jeho záchrane a vyslobodeniu. Naozaj vieme, čo všetko by sme urobili pre oslobodenie svojho syna? A keď to nemierte nikomu povedať a vo veľa veciach konať na vlastnú päsť, je to o to horšie. Nikomu sa nezdôveriť a dusiť v sebe najhoršiu obavu, smútok, hnev a ostatné negatívne pocity má na psychiku príbuzných zdrvujúci účinok. Daniel prostredníctvom autorky, popisuje naozaj všetko, čo zažil v trinásť mesačnom väzení v Rakke. Mučenie, priateľstvo medzi väzňami, ale aj brutalitu väzniteľov. Na pozadí sa odvíja príbeh popraveného Jamesa Foleyho, ktorý bohužiaľ vykúpený nebol a všetci vieme ako skončilo jeho trápenie. Čo však predchádzalo tomu, aby sa Danielova nočná mora, „čarovným“ prútikom zmenila na realitu všedného dňa? Zázrak bol vykúpený množstvom sĺz a neskutočného snaženia jeho rodiny a prostredníkov, ktorí boli v úzkom kontakte s džihádistami. Daniel prišiel v jednom momente takmer o všetko. Dánsky demokratický štát mu bol razom vzdialený. A až teraz si uvedomil, aká je tá istota slobody prchavá. Odrazu zmizla európska realita, spokojnosť, konzum a ostatné vymožeností sociálnej istoty vlastnej domoviny. Teraz je to len o prežití.
Cenný v tejto knihe je opis udalostí, ale aj úsilie všetkých zúčastnených a snaha podtrhnúť, aby sa situácia vo vyhrotenom vojnovom konflikte viac nezopakovala.
Titul, ktorý bol napísaný v 60-tych rokoch, sa výborne číta aj teraz. Je svieži a dobre padne aj do tejto doby. Aj keď názov hotel, nemá tendenciu predznamenať niečo výnimočné, opak je pravdou. Román sa od prvých strán číta dobre. Autor perfektne vykreslil fungovanie hotelu, aj charaktery jednotlivých postáv, že som sa do nich takmer dokonale vžil. Zápletka sama o sebe ani zápletkou nie je. Vinie sa jej tieň akoby na pozadí knihy. Postavy, ktoré však prichádzajú do deja, vytvárajú mozaiku kvalitne spracovaného románu. Kto je hlavný hrdina či hlavná postava? Jedna vystupuje a vyčnieva. Ale mal som pocit, že hlavných postáv akoby tam bolo viac. Každý mal váhu a ťažisko na vytvorenom príbehu. Preto ani nikomu nefandíte, skôr prijímate osobitú atmosféru južanského hotela. Až po dvoch tretinách sa veci vykryštalizujú a dobrý pocit knižnej súdržnosti s predstavenými postavami sa dostaví a už neodznie. Preto sa mi kniha tak dobre čítala. Po jej prečítaní ani jej názov nevyznie stereotypne a ostane po nej príjemný pocit.
Číst víc
Na túto knižku som na trafil len náhodou z jednej malej poznámky na okraji. V podstate by som sa o nej nedozvedel a kombinácia neskutočného hudobného talentu, prežitie niekoľkých koncentračných táborov a nezlomnej vôli prežiť ma okamžite oslovila. Od mladého dievčaťa, ktoré žije svoj detský sen až po perzekúcie a jej vrhnutie do terezínskej a oviečimskej mašinérie. Jedna skupina príbehov začína od začiatku vojny až do jej konca. Druhá skupina príbehov je od konca vojny cez je profesný a súkromný život. Línie sa plynule striedajú a pomaly napredujú, každá vo svojej dobe. Otvára sa nám svet o ktorom už možno bolo napísané dosť, avšak aj tento príbeh je osobitý. Láska k hudbe jej pomohla prekonať aj tie najťažšie životné prekážky. Aj v časoch ťažkého komunizmu sa nej stala dáma, ktorá majstrovsky ovládala takmer zabudnutý nastroj.
Nie je to len o neochvejnej túžbe žiť, ale aj o hľadaní samej seba, nájdení svojej lásky a vysporiadaní sa s ťaživou minulosťou. Čitateľovi odkrýva aj pomyselné dvierka sveta vážnej hudby. Obštrukcie umeleckého života v čase totality, úspechy, ponižovanie, ocenenia aj frustrácie. Aj maličkosti, ktoré znamenajú nádej v lepšie časy, a to nie len počas vojny. Držal som jej palce na každej stránke knižky. Dožila sa vysokého veku a aj keď odišla, môžem povedať, že zanechala hlbokú stopu v kultúrnej, spoločenskej aj vlasteneckej obci. Aj ako svedok vojnových čias, nezapadne jej svedectvo prachom. o to viac, že je aktuálne aj teraz.
Je smutné, že napriek tomu čo sa udialo v minulom storočí sa ľudia neponaučili a majú krátku pamäť na to, ako málo stačí k tomu, aby sa vznietilo zlo vojnového konfliktu. Ako ľahko sa nájde „nepříteľ“ na ktorého treba zvaliť všetky viny a ukojiť svoje frustrácie. Páči sa mi ako povedala pani Zuzana, že keby mohla tak vymíti zo sveta závisť a nenávisť. Ani v dnešnej dobe by sme nemali zabúdať na to, aby sme boli humanisti. Nebáli sa pomáhať, byť nápomocní, súcitiť, ale aj byť odvážny, tolerantní, stáť za pravdou, dobrom a nebáť sa vyjadriť svoj názor. Aj toto je jedna tvár slobody.
Jej anjel strážny naozaj prekročil kvótu sto zázrakov a toho, čím bola Zuzana Ružičková príkladom je obdivuhodné. Jej príbeh má čo povedať aj súčasníkom už len preto, aby sa nevrátila hrôza z doby minulej a my neostali bez tváre.
Ako som sa naučil utekať.
To je názov prvého príbehu detskej knižky od Mareka Vadasa a Daniely Olejníkovej. Titul som zadovážil omnoho skôr a myslel som pri tom na budúcnosť. V čase kúpy, keby som ju prečítal môjmu malému synovi, nepochopil by ju. Teraz je však školák a objavuje okolitý svet tak, ako sme ho v detstve našimi zvedavými očami a ušami objavovali aj my. Kniha sa vypredala a musela byť urobená dotlač. A aj tá dotlač zmizla z pultov kníhkupectiev. Teraz som však po rokoch tento malý klenot vytiahol z mojej knižnice a podujal som sa knižný príbeh po večeroch prečítať môjmu dieťaťu. Útek však nie je len útekom. Je to aj beh, zmiznutie, zdupkanie, vyhnutie sa zlým situáciám, ukrytie sa pred nebezpečenstvom. Je to ja o postavení sa strachu, o hľadaní milovaného človeka, putovaní, súdržnosti, priateľstve, otcovskej láske a nádeji. A nádej je to čo poháňa hlavného hrdinu dopredu. Od začiatku až do konca mu držíme palce, či to dobre dopadne. Na knihe sa mi veľmi páči to, že osloví aj dospelého čitateľa a aj dieťa. A to hneď dvoma smermi. Už po prvých troch príbehoch je zrejmé, že dej osloví dospelého svojou osobitou atmosférou. Takou, že nechce hneď povedať dieťaťu prečo je to vo svete tak, ako to naozaj je. Dospelý čitateľ je konfrontovaný denne so skutočnými udalosťami vo svete, ktorý nie je úplne ružový. Dieťa má však svoju líniu príbehu a nenadarmo z neho vyplývajú otázky, na ktoré musí dospelák reagovať a odpovedať. A v tom vidím veľký klad tejto knihy. A aj u mňa vyvolala emóciu. Aj radosť, či smútok a zovretie na hrudi, čo podtrhla aj posledná ilustrácia pri strome. Je úžasné ako sa dá len niekoľkými farbami a kresbou vyvolať silný dojem z príbehu. Symbióza príbehu a ilustrácie je môj dôvod pomyselnej poklony Daniele Olejníkovej, za jej originálne kresby ku knihe. Myslím si, že kniha má u mňa miesto a nebudem sa otáľať po nej siahnuť aj v budúcnosti.
Daniel Silva aj vo svojom poslednom románe využíva udalosti posledných rokov, nevynímajúc aj tú poslednú, pandemickú. U niekoho to možno vyvolá zmiešané pocity z deja, v mojom prípade to však nie je na škodu. Áno, svet sa opäť rozkýval. Ako sme zvyknutý, kolotoč udalostí sa roztočí veľmi svižne už po niekoľkých stranách. Na jednej strane vražda odporcu jednej z najsilnejšej krajiny východného bloku a na druhej. Silva je aktuálnym témam blízko. Až mrazivo blízko a dotýka sa ich bez škrupúľ a s odhodlaním. Nebojí sa odkrývať aj to čo je nevyslovené a ukazuje, že jeho knižný zámer nie je len jeho fikcia. Pranie peňazí, nadnárodné bohatstvo a ukážka potreby moci na uskutočnenie politických cieľov a osobnej pomsty. To všetko v tomto titule, nevynímajúc napätie, v knižke nájdete.
Kniha sa mi čítala ľahko až oddychovo. ale asi preto , lebo som zvyknutý na Silvov štýl. nemohol som sa však zbaviť dojmu, že budem vedieť čo asi bude nasledovať. Do hry vstupuje opäť starý známy tým Inštitútu, ktorý je pravou rukou Gabriela Allona. Autor dá v knihe pocítiť, že ani Allon nie je nezraniteľný. Podpisujú sa na ňom roky služby a hlavný hrdina je vo svojich činoch pred horizontom udalosti. A to čo bolo naznačené v predchádzajúcich románoch, sa pravdepodobne stane nevyhnuteľným. Autorovi možno nedochádza dych, ale náznak novej hlavnej postavy v budúcich tituloch tu je. Kto to však bude? Necháme sa možno prekvapiť. Postavu Gabriela mám rád, ale vo vzduchu visí otázka, či to ešte zvládne a či zvládne budúce výzvy spravodajskej práce. Aj keby ako postava skončil, bude mi za ním trochu smutno. Možno jeho nástupca (ak nejaký bude), ma milo prekvapí a ja ostanem naďalej verný tomuto žánru z polarizovaného prostredia vzkriesenej studenej vojny.
Viola Stern Fisherová. Zomrela. Bohužiaľ. Každý ľudský život sa raz skončí. Niekomu príliš skoro a niekomu až po vyše deväťdesiatich rokoch s odkazom, ktorý vás núti zamyslieť sa nad zlom. Aj jej svedectvo prispieva do mozaiky hrôz vojny. A núti nás zamyslieť na životom, pudom prežitia ale aj nad láskou a najvyššou obetou.
Táto knižka sa mi nečítala ľahko. Dokonca, keď som si ju kúpil odložil som ju. Ale tak aby som ju videl a mal ju na očiach. Nechcelo sa mi do nej pustiť a ležala v mojej knižnici asi tri roky. Asi to bolo to tým , že som bol presýtený touto témou a trendovú vlnu vydávania týchto knižiek som nedokázal postihnúť. Možno to bolo aj osobnými skúsenosťami staršej generácie mojej rodiny s lágrami a nechceli rozprávať o týchto veciach až do svojej smrti, pričom niektoré svedectvá odišli s nimi, lebo neboli nikdy vypovedané. A to ani pred svojou rodinou. Keď som mal nedávno rozhovor s jedným rovesníkom, oponoval mi, že načo učiť deti o vojne a čo sa tam dialo a že to je v dnešnej dobe pre nich iba strata času. Povedal som mu len jedno, že preto je dôležité sa o týchto veciach učiť a prečítať si podobné knihy, aby sa nič viac niečo podobné neopakovalo. V našom rozhovore to vyznelo ako klišé použité v médiách, ale je to tak. A po prečítaní tejto knihy nebudete chcieť, aby sa to zopakovalo.
Blízkosť vojnového konfliktu v súčasnosti a neurčitosť krehkého mieru, dáva opäť povstať otázkam, či sa niečo podobné nemôže prihodiť. či sa znova neotvorí otázka o nadradenosti jedného národa na d druhým. Málokto si chce niečo také predstaviť avšak iskra lokálneho konfliktu, či vzostup okrajových politických strán by mohol byť predzvesťou niečoho podobného. Keď som si ako mladý chalan na prelome milénia povedal, že je to len päťdesiatpäť rokov od skončenia vojny, len päťdesiatpäť obehov Zeme okolo Slnka zdalo sa mi to tak blízko a tak nedávno. Teraz je to o dvadsať rokov viac. Ale vôbec sa mi to nezdá o nič vzdialenejšie ako vtedy. Je to možno aj tým , že zomierajú poslední účastníci tejto vojny a svedkovia holokaustu. Alebo tým, že od konca vojny sa stále dejú lokálne vojny a genocídy. Naprieč celým svetom od Ázie, Afriky jednej aj druhej Ameriky a v neposlednom rade Európy.
Knihu odporúčam a aj keď je prečítaná s odstupom času od jej vydania, je pre mňa jedna z mnohých v prvej skupine kníh, ktorá bude mať u mňa miesto.
