Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Som študentka gymnázia, ktorá svoj voľný čas, okrem hudby a štúdia, trávi hlavne čítaním kníh, nehľadiac na to, aký to je žáner.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Príbeh od Veronicy Roth ma síce nedojal k slzám, ale skôr k strachu. Knihu som videla sfilmovanú, sktuočne je podľa mňa vidno, že film je natočený podľa knihy a nie kniha podľa filmu, keďže som si vedela zasadiť jednotlivé scény do deja. Osobne sa neviem rozhodnúť, či je lepšie najprv pozrieť film alebo knihu, ale najprv by som asi odporúčila knihu, budete si musieť totižťo vytvoriť vlastnú fantáziu, ktorú si potom porovnáte s filmom, len pozor, nezamilujte sa do Trisinho vedúceho, na toho mám zálusk už ja.
Príbeh je celkovo nie veľmi náročný pre diváka, ľahko sa číta, zápletky sú jednoduché a vôbec nie klišé. Dej sa odvíja pomerne rýchlo a pri každej zápletke sa trocha spomalí. Trocha mi ušiel koniec, keďže som čakala niečo enormne masívne a potom som prečítala koniec, otočila stranu a pozerala som, kde je zvyšok, ktorý tam samozrejme nebol, lebo... lebo. Autorka zrejme vedela, prečo knihu ukončuje tak ako ju ukončuje, ja to však zistím až pri čítaní zvyšných dvoch častí, ktoré ma už čakajú na stolíku vedľa notebooku. Najviac ma neštval obsah, ale vonkajší obal knihy, nenávidím mäkkú vázbu, robila by som za ňu protesty, a ešte aj za to, keď kniha nemá vlastnú záložku, pretože som žiadnu pri sebe nemala a toľko razy sa mi stalo, že sa mi kniha zaklapla, keďže som ju nechcela ohnúť a vytvoriť nejaké záhyby, že som hrešila na celý dom, pretože som musela listovať a hľadať o sto šesť.
Kniha je inak skvelo napísaná, až na pasáže s jej trénerom ku koncu, keďže na vás zrazu vybehne úplne iný žáner, než ten, ktorý čítate. Viem, že kniha je len 15+, avšak úprimne, trocha sexu a to, že by musela byť 18+ by mi moc nevadilo, docela mi to tam aj chýbalo.
Príbeh skúpej Tris, či Dreva ako ju niektorí nazývali, mi pripomína jednu nemenovanú krajinu. Frakcie, kde sa ľudia majú chovať podľa pravidiel a tajomstvo, ktoré ich zničí. Ďalej asi nemusím ani pokračovať.
O tejto knihe som čítala mnohé, ako ju dospelý nechápu a mladý k nej vzhliadajú. Ako jej ľudia nechápu a ako sa v nej ľudia vidia. Priznám sa, nepatrím medzi ľudí, ktorí jej pochopili, no ten hlbší význam a skryté zmysly som videla a uvedomila si ich.
V mnohých vetách je treba predstaviť si ľudí a nie zvieratá, či objekty. Potom sa ich význam zdá lepšie porozumiteľný.
Knihu som čítala nie dlho, no na to, aká je krátka tak zrejme aj áno. Vetu za vetou som sa snažila objaviť tajomstvá, ktoré skrýva a na niektoré som aj prišla.
Viem, že je písaná textom, ktorý je náročný a obrázkami, ktoré pochopia deti, no plakala som.
Nebola to moja šálka kávy, kde musím vety čítať aj niekoľko razy, ale som rada, že som ju mohla držať v rukách a dočítať dokonca.
Ak by sa ma dakto spýtal, či sa ju oplatí čítať, moja odpoveď by bola áno, no sama by som sa tejto úlohy znova nezhostila.
Ako napísal sám Eric Deschodt, privádza ľudí do rozpakov. Ani ja sama neviem, čo si o nej mám v skutočnosti myslieť. Hovorí o Zemi ako o nástroji ničenia a obdivuje iné, nepoznané planétky.
Celkový dojem je taký, že by ste si knihu mali prečítať i vy, neoľutujete, no zrejme vám bude trvať, než pochopíte, čo autor v skutočnosti myslel.
Priznám sa, že na toľkú chválu, čo som čítala o tejto knihy som bola docela sklamaná. Zo začiatku som dúfala, že sa tam objaví niečo nadrozmerné, čo zachytí moju pozornosť, no tom som získala až koncom príbehu, keď som konečne pochopila o čo ide. Zápletka mi príde od začiatku neobjasnená, ale ku koncu sa všetko pekne rozvíja a čitateľ už vie, prečo veci boli také, aké boli. Celá tá pointa, že do tohto príbehu zapojili čitateľov sa mi veľmi páči, ale knihu by som možno písala od samého začiatku trocha vážnejšie, pretože nádych som cítila skutočne až ku koncu.
Môj ty erotický Bože!
Pri tejto knihe zrejme nikomu nezostane spodné prádlo suché.
Táto kniha má všetko: napätie, erotika, mafia, drogy, alkohol, lásku, tajomstvá a mnoho ďalšieho, ktoré vás ponorí len väčšmi do deja.
celkovo neviem ani kde poriadne začať.
podľa recenzií z internetu som docela vedela do čoho idem. kniha plná sexu, taká bola recenzia mojej kamarátky, lenže zrejme by som po nej v kníhkupectve siahla aj vďaka krásnemu neonovému obalu, ktorý na mňa žmurkal z výlohy.
opisné časti ma vôbec nenudili, dlžkovo boli tak akurát, ani dlhé a ani moc krátke. scény nevhodné pre mládež, no, zrejme nie som jediná, ktorá sa pri nich nemohla sústrediť a "musela" ich čítať viackrát. To napätie medzi Habibim a Cassie mi trhalo nervy v tele, keď sa zo začiatku naťahovali a potom do toho aj tak spoločne spadli. Priznávam, Habibi ma tak naštval, keď porušil tú prekliatu dohodu, joj, nervy som mala väčšie než chlapy pri hokeji, keď sme prehrali na majstrovstvách.
a ten koniec?
to bolo akože čo, drahá autorka?
nie, teraz nehovorím o úplnom konci, ale o tom obrate, kde sa odhalili dve tváre Cassie. neviem, či to niekto čakal, lebo ja nie. zostala som úplne v pomykove, priam ma vyhodilo z kresla a musela som sa trocha prejsť, aby som ten zážitok rozdýchala.
teraz prejdime na úplný koniec.
uznávam, nie som fanúšikom otvorených koncov, takže tu by som možno autorke pridala hviezdičku a hodnotenie by bolo 6/5. bol bohovský. chvíľa napätia, že nakoniec zostanú dve cesty, potom náhle tajomná maska a potom? bum, skoro som sa obarila čajom.
ako posledné sa vyjadrím asi k tým posledným dvom stranám. Ako mám byť schopná čakať, než si zakúpim druhú časť? poprosím o vysvetlenie, pretože tie dve strany ma tak nabudili, že dnes večer asi ani nezaspím a budem premýšľať nad záhadným Candy.
k tejto knihe asi toľko, že nič. ja tu skutočne nemám čo strhnúť. samozrejme, sexuálne scény nebudem porovnávať s porno scenériou od Sarah J. Maas a jej sériou na Dvore, pretože to bol úplne iný kurací vývar, no aj tak ma prekvapila tá podrobnosť opisu (nie, žeby mi to samozrejme vadilo, *mrk)
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Ako to povedať, tak aby to nebolo na milion riadkov?, presne takéto slová ma napadli tesne po dočítaní tejto nádhernej dark romance. Ako už isto vieme, Baja Dolce je v tomto odborník, nik ma nepresvedčí, že nie je.
Prvou časťou Habibi vo mne zapálila oheň, ktorý len tak nezhorí a pri knihe Candy? Sakra, ak sa niečo chytím, tak to podpálim. Už sa nemôžem dočkať poslednej časti Monroe, pretože to budem isto musieť volať hasičov.
Drahá sladká Virginia, ani vo sne by ma nenapadlo, že ona sa stane hlavnou postavou pokračovania tejto sexi trilogie.
No, čo už. Stránky plné vášne, sexu, talianskych výrazov, z ktorých ma išlo poraziť a mnoho ďalšieho, toto je to, načo som sa tak nesmierne tešila, keď som išla z kníhkupectva domov. Vážne, veľmi som sa premáhala, aby som sa nezvalila do nejakej kaviarne a nezačala čítať už tam.
Nebudem sa však tváriť, že niektoré pasáže sa mi nepáčili. áno, nie som priam obľúbenec otvorených koncov a táto kniha má otvorený koniec, čo by som kľudne dokázala prehliadnuť. Ale posledná udalosť, ktorá sa stala? To bolo akože čo? K prílohe tejto knihy by mal byť inhalátor, pretože som mala problém s dychom a fakt som sa musela krotiť, aby ma susedia nepočuli nadávať.
Môj jediný, no menší, problém bol s prevratom na konci. Nehovorím, že je zlý, no proste sa mi to nepáčilo. Vážne sa celú knihu hnal za niečím, čo jej prezradil a pritom to vôbec nebolo tak?
Celkové zhodnotenie je také, že síce som túto knihu čítala už druhý raz, no stále ma vie prekvapiť a hlavne v určitých sférach pekne nabudiť. Nedoporučujem čítať z rána, nebudete môcť na ňu prestať myslieť.
Zo začiatku som vôbec nechápala pointu. Nevedela som, čo sa deje, čo to je za postavu. Vôbec mi to nedávalo logiku a to sa vlastne nezmenilo ani ku koncu príbehu, v skutočnosti to nechápem ani teraz.
Kniha je celkovo zvláštne písaná, za mňa by potrebovala hneď na začiatok oboznámenie so situáciou, v ktorej sa postavy nachádzajú, pretože som tomu neporozumela, a to som niektoré kapitoly čítala niekoľkokrát. Príbeh ľudí, ktorí sú vlastne roboti mi nedáva zmysel ako celý zvyšok príbehu. Doteraz ani len neviem, kto z nich bol robot a kto nie.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Príbeh som zo začiatku nebrala moc vážne, pretože sa mi už prvá zápletka nepáčila. Pre mňa je prvá zápletka najviac podstatná a pokiaľ je zlá, tak nejakým spôsobom ma neláka ju čítať ďalej. Neskutočne som sa premáhala, aby som pokračovala v čítaní, vôbec ma to nebavilo. Pri polke mi došli slová úplne a myšlienkovite som preskočila asi 50 strán, nič sa v nich neudialo.
Ku koncu, keď sa to už, ako tak, začalo zauzlovať som konečne pochopila, že Mel by som diagnostikovala over-thinking a hodila ju do koša, pretože mi pila nervy.
Celý koniec sa zakladá na tom, že ona si niečo myslela, no bolo to úplne inak, než si ona predstavila. Pointou je, že ženy sú v IT zbytočné a manažéri vlastne nechcú ju, ale jej projekt. To ma trocha zarazilo, zostala som naštvaná, no zároveň to je aj pravdou. Posledné stránky u mňa zavŕšili karmou voči tým, ktorí Mel ublížili počas príbehu. Celkovo je môj názor taký, že ak sa chcete zabaviť tak sa zabavíte na nenávidený chlapov, keď máte zlý deň. Druhý raz by som si túto knihu už teda neprečítala a zrejme pôjde úplne nazad poličky, aby som ju už nikdy nevidela, pretože by som ju od nervov asi podpálila
Táto tenučká kniha je vážne niečo. Zo začiatku som moc nechápala, čo sa vlastne deje. Dej sa mi zdal celkovo taký pohodlný, autor sa do ničoho nenáhlil a nechával plynúť dej pomalým tempom. Napriek tomuto sa mi "zaláskovanie" Petra a Ester zdalo príliš rýchle. áno, chápem, že ju zachránil pred smrťou, ale veď predsa len mi toto pripomína Stockholm syndróm, pretože Ester sa zaľúbila po pár dňoch. Ja osobne si to vysvetľujem tým, čím všetkým si musela prejsť a taktiež tým, že dni po jej záchrane trávila na pár metroch štvorcových.
Najviac ma však štvalo autorov štýl. Aký, s prepáčením, idiot píše dialóg tak, že priama reč už dávno skončila, ale postava stále rozpráva? Toto ma tak miatlo, že som musela niektoré strany čítať viackrát.
Na to, že kniha je tenučká, tak sa tých trinásť kapitol bolo skutočne dostačujúcich, neviem si predstaviť ako ďalej by dej pokračoval.
Jednu hviezdičku strhávam hlavne za tie dialógy, aj keď sa to zdá banálne, no strašne ma to štvalo, až som niekoľko razy knihu zatvorila a chcela ju dať naspäť do poličky.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Za mňa je kniha písaná pomerne dobre.
Spočiatku som sa premáhala, aby som ju vôbec čítala, pretože ma to po pár kapitolách prestalo baviť.
V knihe sa stretávame s dvoma časmi, s jedným z Elinho detstva a s druhým zo súčasnosti. Dej sa odohráva v roku 2017 v New Yorku a potom okolo roku 1980 v Heivide, Gotland.
Mne osobne sa najviac páčili scény z jej detstva, pretože tam bolo veľmi pekne vykreslený vzťah s matkou, ktorý nebol zrovna pozitívny. Marianne, Elinina matka, je alkoholička a silná fajčiarka, ktorá sa však vždy snažila nájsť svojim deťom jedlo do úst, napriek tomu, že boli chudobní.
Časti, ktoré sú v New Yorku, v súčasnosti, sa mi až tak moc nepáčili, pretože som pomerne veľa z nich neporozumela, moc sa mi nespájali dokopy s tým, čo niektoré postavy hovorili a celkovo to bolo trochu komplikované a celé zaviazané stuhami.
Príbeh celkovo poukazuje na to, ako sa z chudobného dievčatka, stáva známa osobnosť, ktorú spoznávajú na ulici, je to opísané až za polovicou knihy, čo je za mňa osobne pomerne neskoro, pretože ak by to bolo vysvetlené na začiatku, tak by sme príbeh mohli viac pochopiť.
Príbeh nie je označený ani na kapitoly, jediné časti ktoré sa dajú odlíšiť, sú tie časové, keď sa presúvame z Ameriky do Švédska. Sama sa priznám, že keď Ellen prišiel list od Fredrika, tak som si chvíľu myslela, že odchod jej manžela dopadne tak, že sa ku nemu nevráti, ale vráti sa k svojmu bývalému priateľovi z detstva, no všetko pekne vyeskalovalo.
Koniec príbehu je veľmi krásny, síce trochu komplikovaný, pretože nám hlavná postava vysvetľuje, čo sa stalo v detstve a prečo musela odísť zo svojho rodného ostrova, avšak všetko to je krásne zakončené a napriek tomu, že je koniec veľmi jednoduchý, tak je skutočne nádherný a neviem si predstaviť, že by bol napísaný.
Ja fakt nemám slov. Túto knihu som kúpila, pretože som čítala skvelé recenzie ako je tým, čo hľadám, ako je pôsobivá. Ani ň!
Už pri začiatku som sa ovládala, aby som ju nevrátila do police a teraz ľutujem, že som to nespravila. Zápletka sa mi vôbec nepáčila. Vraj čierny humor, kde? Počas tohto príbehu som sa ani raz nezasmiala, ani raz som sa neusmiala či zaplakala.
Dlhé opisné scény aj cez niekoľko strán som ku koncu preskakovala. Koniec mi prišiel úplne od veci, vôbec som ho nepochopila.
Možno sa niektorým páčia takéto príbehy, avšak môj šálok kávy to teda nie je.
