Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
- páčilo sa mi :
- ako to už u autorky býva zvykom, postavy majú hĺbku, prežili alebo prežívajú niečo čo ich formuje a sú uveriteľné
- partia dlhoročných kamáratov, ktorí sa navzájom podporujú
- kopa vtipných ale aj vážnych scén
- myšlienky, pri ktorých som sa sama zamyslela nad sebou a svojím životom
- vyobrazenie toho ako nás formuje prostredie v ktorom vyrastáme, naši rodičia a ich vzťah k sebe a k životu
- všetky emócie som prežívala spolu s postavamy
- Wyn a Harriet a že sa celý príbeh netočil len okolo ich lásky, ale riešilo sa aj veľa kamarátsva a sebapoznania
- nepáčilo sa mi :
- ja som spokojná so všetkým aj keď u mňa Šťastné miesto nezafungovalo tak ako Letná stávka
- niekomu môžu vadiť dve časové línie, ktoré sa striedajú skoro každou kapitolou
.
Ak hľadáte príbehy, ktorých dej sa odohráva primárne cez leto v dovolenkovom prostredí ale autorka sa v nich venuje aj ťažším témam, rozoberá postavy kúsok po kúsku a vy ich doslova cítite tak Emily Henry bude tá správna voľba.
Zaujímavý nápad na príbeh. Aj keď som niekedy nevedela, čo sa deje alebo čo sa udialo, musela som čítať ďalej.
Trocha mi vadilo ako sa postavy rozprávali samé so sebou. A bolo ťažšie zvyknúť si na štýl akým je kniha napísaná.
Myslím si však, že ďalšie časti budú mať čo ponúknuť aj napriek trocha rozpačitému začiatku.
Za mňa najlepšia časť (zatiaľ, ešte môže prekvapiť záver). Keďže som si nedávala rereading predošlých častí bola som na začiatku trošička stratená ale rýchlo som sa zorientovala. Bolo to ako vrátiť sa medzi starých známych, ani som nevedela ako mi tento svet chýba kým som nezačala čítať. Množstvo postáv a partička, ktorá sa tvorí nenechala na mne nitku suchú. Nemala som čas nudiť sa, musela som nad príbehom premýšľať aj keď som nečítala. V tejto časti sa autorka viac venuje politike a kráľovským otázkam. Na scénu vstupuje kráľovná Bravia a snaží sa poriadne zamiešať karty. Vzťah Katji a Argosa naberá na vážnosti, Katja objavuje nové schopnosti, tvoria sa nové spojenectvá. Možno sa už opakujem ale toto je tak premyslený fantasy príbeh, že dovi. Všetko má svoje miesto, všetko čo sa udeje má význam. Posledné kapitoly som doslova zhltla a len som čumela na stránky čo sa to tam deje. Milo ma prekvapilo aj striedanie pohľadov, v tejto časti ich bolo viac a naozaj spestrili už aj tak pestré čítanie.
Za mňa veľké odporúčanie, nie je o čom.
Určite jedna z top kníh tohto roka. YA pri ktorom som sa niekoľko krát zamyslela nie len nad samotmým príbehom ale aj nad myšlienkami. Veľmi dobre spracované témy ako sociálne mediá a digitalizácia všeobecne, sebapoškodzovanie, rodinné vzťahy. Myslím si, že kniha má čo ponúknuť všetkým čitateľom, nie len mladším ročníkom. Veľmi som si zamilovala Artura, úplné zlatíčko, tak isto som si obľúbila Soňu a chápala som ju. S Miou to však bolo tažšie, ale len do určitého momentu. Soňa s Arturom boli vtipné duo a nasmiala som sa s nimi, Mia a jej mama ma zasa niekoľko krát priviedli skoro k slzám. No a keď mi pekne všetko do seba zapadlo bola som najspokojnešia na svete, vydarený záver, plný nádeje a nových začiatkov.
Bolo to dokonalé, určite odporúčam.
Takže bojovníčka Nevaeh mali sme sa spolu ako na horskej dráhe.
Nevaeh bola miestami neskutočne rozpoltená postava, zdalo sa mi, že prehliada všetky jednoduchšie riešenia a rovno berie to najťažšie, ďalší raz som vôbec nevedela načo bola 12 rokov v kasárňach, inokedy mala viac šťastia ako rozumu, a naopak. Zo začiatku ma nebavilo čítať o bojovníkoch a ich výcviku.
Čakala som trocha viac informácií k samotnému svetu v ktorom som sa ocitla.
Neskôr (cca 16kapitola) som sa však začítala a zaujímalo ma kto sa dostane na hrad a ako bude všetko pokračovať.
Autorka začala tiež postupne odkrývať aj zaujímavosti zo sveta a k Nevaeh sa pridali ďalšie postavy. To už som bola ponorená do príbehu a čítanie ma bavilo. Ku koncu knihy som ale zasa upadlo do nejakej ničoty a ani nebezpečná cesta plná nástrah nevedela udržať moju pozornoť.
Presne na tejto ceste sa mi zdalo že hl. hrdinka má oveľa viac šťastia ako rozumu. Keď si však odmyslím Nevaeh s jej zmýšľaním a pozriem sa čisto len na fantasy svet, som spokojná.
Krajiny ako Welmyr, Jarlan a ďalšie, každá chce získať Nástroje moci pre seba, cesta k nim je však nebezpečná a Jazdci smrti, ktorým patria ešte nebezpečnejší.
Škoda, že na samotný svet nebol v prvej časti väčší dôraz.
Ako som písala vyššie - nový fantasy svet ma zaujal, jediné s čím som bojovala je hl. hrdinka. Snáď v ďalšej časti trošička prehodnotí svoj postoj.
Ak by som vám mala odporučiť jednu jedinú knihu ktorú musíte čítať na jeseň je to jednoznačne táto. Mika Mesačná, Jamie Kelly, Nikdedom, čarodejnice, kopa lásky, nádeje a túžby. Krásne napísané, obľúbila som si skoro všetky postavy (Iana nie ) , zápletke tiež nič nechýbalo. Mágia pridala celému príbehu aj romantickej linke ten správny šmrnc. Je dosť možné, že keby v príbehu mágia nebola tak je to len ďalšia kniha, ktorú si prečítate a časom zabudnete. Ale takto ? Takto si určite spomeniete na Miku a Jamieho pri zbieraní byliniek alebo na tri malé čarodejnice, ktoré sa učia udržať svoju mágiu na uzde.
Lyra unesená pozemšťanka, Shade neriatov syn, Vanille princezná Valakrie. Čo môžu mať títo traja spoločné to som chcela vedieť hneď od začiatku. Najskôr som si veľmi užívala Lyru a spoznávanie nového sveta. Neskôr som si maximálne uživala Shadea a jeho misiu. Potom zasa Lyru lebo Vairen, a Shadea lebo vedecké oddelenie. Jediný koho kapitoly ma veľmi nebavili bola Vanille, aj keď teda po epilógu bude v ďalšej časti určite dôležitý aj jej pohľad. Čítanie tejto časti bolo zaujímavé, napínavé, naozaj pútavý vstup do nového sveta. Bavilo ma čítať o rôznych vymoženostiach, problémoch a experimentoch v inej galaxii a nie raz som sa zamyslela či nebola autorka na výlete . Pri čítaní som mala pocit, že má každý nejaké postranné úmysly. Je to prepracovaný svet, ktorý mi, myslím, prinesie ešte veľa zaujímavého a verím, že v ďalšej časti bude ešte viac akcie. Samozrejme očakávam aj nejaké odpovede na niektoré moje otázky.
Nečítam veľmi scifi, neviem kedy sa pustím do pokračovania ale určite ho chcem čítať. A ak vy holdujete tomuto žánru Anarchorance nevynechajte.
Diablo nebol v konečnom dôsledku vôbec zlý, či už ako samotná kniha alebo postava. Mateo ma veľmi bavil a chcela som sa o ňom dozvedieť viac, troška ma mrzí, že to tak nebolo. Vivian bola taká nijaká, typická ženská postava, nevinná, vie čo chce až kým nespozná jeho. Vzťah Matea a Vivian mal za mňa naozaj rýchly spád a všetko sa dialo tak odrazu. Niektoré scény boli len tak pozliepané do kopy a občas nedávali zmysel. Mateo mal svojský spôsob prejavovania akýchkoľvek citov a keďže Vivian nič také nepoznala imponovalo jej to. Mne sa najviac páčil keď bol vtipný, úprimný a priamy, a hlavne keď bol Mateom a nie Diablom. Posledné kapitoly boli napínavé, možné bolo všetko. Jarad by si zaslúžil jeden kopanec do rici (aj niekde inde) lebo mi celý čas žral nervy a myslela som si, že jeho postava bude mať väčší zmysel, takto je to len had. Ak sa vám páčili knihy ako Moja vina, prípadne Krásna katastrofa bude sa vám páčiť aj Diablo.
Ja ani neviem čo mám napísať, lebo čo si budeme dobré to bolo, veľmi. Premyslené od začiatku po koniec. Postavy, ktoré si zapamätáte, pri ktorých nebudete vedieť či im veriť alebo nie. Striedanie pohľadov a na konci všetko pekne do seba zapadne. Postupné odhaľovanie informácií, ktoré vás núti čítať ďalej.
Zjednodušene - wau, toto musíte čítať, za mňa veľké odporúčanie a určite si nenechám ujsť ďalšiu autorkinu tvorbu.
Dvaja psychopati na slobode.
Žiadna emócia pri čítaní nič, proste nič.
Keď sa Zade a Adeline stretli vždy to bolo to isté, ako cez kopirák, naozaj ma otravovalo stále čítať o tom ako od strachu tečie a ako jej zviera hrdlo. 500 krát dookola. Posledné štyri kapitoly vo mne vyvolali to čo, som čakala od začiatku. Napätie, stach. Adeline, najblbšia postava akú som v knihe stretla, o čom svedčí aj jej počin v poslednej kapitole. Zade ma bavil oveľa viac keď s ňou nebol. Pri nej bol ako vyšinutý, asi si týmto spôsobom filtroval všetky traumy z práce. Jeho "práca" ma bavila ako jediná z celej knihy, aj keď sa teda sám nominoval záchrancom a robil si podľa seba, ale tí nechutní sráči si to zaslúžili. Nebyť takého konca tak si myslím, že dvojku málokto číta. Ja sama pravdepodobne zabudnem o čom to bolo kým vyjde pokračovanie.
