Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Knihomoľka a mamina. Kniha je môj relax.
Oblíbené literární žánry
Moje aktivity
Milé, predvídateľné, také akurát na jednu dve hodinky. 3,5*
Námet dvoch spolubývajúcich, ktorý sa striedajú a absolútne nepoznajú, ma rozhodne zaujal.
Ich vzťah cez listy a odkazy sa mi veľmi páčil. Bolo to milé, úprimné a trošičku nostalgické.
Písali ste si s niekým listy? Alebo vymieňali odkazy cez dvere? Je to niečo úplne iné ako sms-ky, či četovanie a autorka to nádherne zachytila.
Okrem toho má dar opisovať miesta. Mám chuť nasadnúť do auta a ísť do Trenčína, pozrieť si všetky tie krásne výhľady. Možno si v lete s rodinou spravíme výlet ????.
Síce opis Lianinej práce ma nudil, bude to tým, že ma štatistiky a politika jednoducho nezaujímajú.
Čo mi prišlo slabšie boli ostatné vzťahy a postavy. Proste tam boli, urobili čo mali, koniec. Ničím ma nezaujali a tak trochu nechápem prečo bol z Lii každý chlap paf.
A bohužiaľ záverečné prekvapenie som uhádla asi niekde v polke. I keď párkrát som zvažovala iné možnosti, čím ďalej, tým viac mi to prišlo očividné. ????
Na záver len dodám, že ak máte radi krátke, a predsa komplexnejšie romantické oddychovky, ste na správnej adrese.
Tak toto sa mi pozdávalo oveľa viac! Dokonca som bola i prekvapená z konca.
DETEKTÍV Z MINULOSTI mal veľa krásnych posolstiev o sebavedomí, sebaláske, #bodypositivity , priateľstve, vzťahoch a hodnotách. Každý z nás má niečo, čo chce na sebe zmeniť, zvlášť ak ide o výzor.
Kebyže som Elizin príbeh vtedy čítala, zrejme by som sa prijala oveľa skôr ako mi to reálne trvalo. O to viac ho však odporúčam každému jednému dievčaťu a každej žene, nie len plus size dámam. Krása je v nás, len ju musíme nájsť. A všetkým z nás želám, aby pri nás stál rovnaký Edmond.
Spomienky s ním boli prekrásne, spoznala som lepšie Elu i jeho. Ibaže občas pôsobili ako jeho pohľady, čo ma málinko rušilo.
Páčilo sa mi, že Eliza postupne zmenila názor na terapie.
Často vzbudzujú zlý dojem a pritom ide o liečbu len v inej forme. Niekedy si myslím, že za to môže generačný rozdiel a nerozoznanie psychológa od psychiatra. Je mi smutno, keď niektorým stačí jedna zmienka o terapii a už vás majú za blázna. Bohužiaľ je to častý jav, ktorý tu autorka pekne vyvrátila.
To ma dostáva k Elinej diagnóze PTSD a následnym liečebným postupom, ktoré boli výborne spracované. Záverečný doslov k tejto téme si určite prečítajte dozviete sa čo - to i o autorke.
Ako som už spomínala, koniec ma prekvapil, v dobrom slova zmysle, no... neubránim sa pocitu, že konečné vysvetlenia boli krátke, rýchle a musela som si ich prečítať 2x lebo na prvý raz som ostala kompletne zmätená.
Posledná kniha z edície Zet, čo mi chýbala.
Mám pocit, že po takejto romantickej náloži budem mať ešte mesiac sladko až za ušami.
Každá časť bola lepšia než predošlá, čo jednoznačne svedčí o kvalite a vývoji autorky.
Jej najväčšie plus je podľa mňa ľahko rozpoznateľný štýl už po pár riadkoch. Stačí sa pozrieť na opisy miest, či práce hlavných postáv. Všetko je pútavo, do detailov opísané so špecifickou atmosférou, pretože autorka si robí podrobný výskum, navyše miesta, o ktorých píše, sama navštevuje.
V KRÁĽOVI Z ULICE sa tentokrát venovala klenotníctvu, zabŕdla do právničiny a súdnictva, dokonca sa sem dostalo aj troška ezoteriky, čo ja teda môžem .
Musím priznať, že to na mňa urobilo dojem. Určite ide o najoriginálnejšie spojenie všetkých prvkov od postáv, cez ich charaktery, prácu, vedľajšie postavy, až po prostredie a závažné témy, aké som kedy videla. Pád na dno, bezdomovectvo, rodinné vzťahy, lži... Neskutočne silné posolstvá.
Jediné, čo ma mrzí, je začiatok a to ako si hrdličky padli do oka. Naozaj nie som fanúšičkou #laskanaprvypohlad a necítila som medzi nimi tak veľa ako som mala. Ale to je len môj problém.
4,5* / 5*
Zas niečo iné, nové a zaujímavé . Minimálne tým, že forma rozprávania je audio nahrávka, klasický polobohovia tu nie sú, a hrdinami sú súrodenci.
Okrem toho som si užívala ako sa kultúra a symboly Egypta, v očiach pána Riordana, zachovali a pretavili do dnešných dní. Pre mňa, ako nadšenca tejto mytológie, ide o čerešničku na torte.
Knihe dávam 4* z 5*. Nechávam si zálohu pre ďalšie diely, pretože konečný wau efekt nebol taký silný, že by som mala nutkanie okamžite ich otvoriť.
Veľmi dobré pokračovanie. Páči sa mi tá inakosť medzi bohmi a vzťahom so smrteľníkmi a iste, páčia sa mi aj hlavné postavy.
Myslím, že táto séria si udržiava vyrovnané tempo. Bolo to fajn. Veľa vecí som uhádla ako skončia, mnoho vecí sa mi páčilo a celkovo asi nemám čo vytknúť, ale... Ja neviem, nechytilo ma to tak ako ostatné knihy od Riordana. Vždy to však bolo lepšie ako Magnus Chace.
Bolo to čtivé, zábavné i dojímavé. Mila s Leonom sa pekne dopĺňali, hoci zo začiatku som si ich spolu nevedela predstaviť. Asi preto ma najviac bavili časti , kde si vzájomne ukazovali svoju prácu, a nútili jeden druhého premýšľať. Predsa len s hackermi, či influencermi nie je veľa kníh a zrejme sa často nestretnú ani v reálnom živote. Taktiež sú s nimi spojené rôzne predsudky a názory.
O to viac som sa tešila z tejto témy, kvôli rozoberaniu sociálnych sietí, ich nástrahám a dopadom.
Rovnako sa mi páčil Milin podrezaný jazyk a štýl. Priznám sa, že mám podobný problém so "štekaním" vecí, ktoré tak nemyslím a potom sa musím ospravedlňovať. Geniálne ako to jej kamarátka vyriešila.
Leon bol zlatíčko. Jeho gestá voči Milici ma rozcítili a musím priznať, že záverečné kapitoly priniesli aj zopár sĺz.
Teším sa na ďalšie príbehy.
V podstate nemám čo vytknúť. Autorka rozumie tomu, o čom píše. Má ľahký a pútavý štýl, pekné opisy, zvládnutá hlavná postava aj jej dar a worldbuilding,ale na 5* to nie je.
Začiatok ma trocha nudil a ocenenila by som romantické, alebo aspoň sympatické, myšlienky o Westovi na začiatku, aby jej city neskôr vyzerali uveriteľnejšie. Stačili by malé detaily, pretože kým neprišla na Marigold, predstavovala som si ho, neviem prečo, ako tridsiatknika.
Záver bol akčný a hneď ma navnadil otvoriť Menovkyňu.
Svätca som ako postavu mala najradšej a vždy ma zaujímalo, ako sa stal tým kým je.
V tejto knihe ešte len začína, ťažko pracuje a má okolo seba málo ľudí, ktorým môže veriť. Má plán, no zvrtne sa vďaka istej pehatej Slanokrvčanke.
Zbožňujem! Spoznanie Isolde bolo čerešničkou na torte a okamžite som si ju zamilovala.
Neostalo však len pri nej, k slovu sa dostali ďalšie známe postavy.
Dej bol viac-menej ležérny, podobne ako predošlé knihy.
Čakala som, že práve tu bude cítiť nebezpečenstvo, dobrodružstvo, intrigy, čo sa aj stalo, no... mohlo byť toho viac. Aspoň trošku.
Na konci vo mne skôr prevládol pocit súdržnosti k moru, k priateľom, viere v prírodu a jej nadprirodzenej stránke, čo autorka zrejme chcela dosiahnuť, a keď som sa s tým zmierila, dej som si dokonale vychutnala.
Jediné čo ľutujem je, že si nepamätám viac podrobností z F. a M., možno by som našla ďalšie narážky ukryté v deji, ale aj tak som si čítanie užila a verím, že ak sa vám páčil predošlý príbeh, budete na tom rovnako.
Hlavne posledné časti a záverečné myšlienky vo mne vyvolali nostalgiu, smútok i nadšenie ako sa celý príbeh z Úžin preplieta a končí. (Áno, narážam na TÚ zmienku o ŇOM a TEJ veci ! Z nich som šla do kolien! Kto čítal vie...)
Podľa jednoduchého obsahu som čakala ľahšie čítanie, príjemnú akčnú oddychovku, predvídateľný dej, nič svetoborné...Vedle jak tá jedle!
Dostala som anjelsku hru o tróny.
Poviem vám, už dlho ma žiadna kniha tak neprekvapila. O to viac, že autorka je češka. Asi by som sa nemala čudovať, v poslednom čase sa domáce (sk aj cz) fantasy zlepšuje.
Zlatá Grai nie je dokonalá, no je masakrálne premyslená, akčná a drsná. Dokonca ani neviem koho môžem považovať za najväčšiu hrozbu, či najhoršieho záporáka, pretože každý hrá vlastnú hru.
Isarell s divožienkami mi neskutočne sadla. Bastiena zbožňujem, zdá sa jediný normálny - a to je čo povedať .
Najviac oceňujem krásne opísané súrodenecké vzťahy a fakt, že hoci je Isarell mocná, musela sa zlepšovať, padnúť na dno a znova vstať. Celú knihu trénovala, silnela, menila sa alebo utvrdzovala vo svojich názoroch, kým okolo zúrili intrigy, v ďalších ríšach zase prípravy na vojnu
Teší ma vierohodnosť postáv, politiky, náboženstva a každej maličkosti. Obrovská poklona, skladám každý klobúk čo mám doma - a že ich je dosť.
Preto ma mrzí a o to viac irituje minimálna štruktúra textu.
Veď uznajte 656 strán na 9 kapitol.
Tento svet má 3 ríše, každá s vlastným obyvateľstvom, mágiou a rozprávačom. Priam sa žiadalo urobiť viac kapitol, alebo aspoň obetovať 1 riadok a napísať meno rozprávača. Pretože okrem *** tu nebolo žiadne upozornenie na zmenu pohľadu alebo novej časti, takže všetko vyzeralo ako nekonečný nudný text.
Dokonca aj členenie na veľké bloky by pomohlo, aby som mala lepší prehľad.
Napr: Ríša svetla - 1.k Bastian, 2.k Isarell . Ríša tieňa - 3.k , 4k... atď. Človek by mal hneď lepší pocit, že sa niečo deje na samotnej stránke, nie len v deji.
Ďalší problém bolo množstvo mien a podobných názvov - sitti, sagge, sarrei, jorrei - a ich synonymá. Plietli sa mi, ani za polkou som si nebola istá kde čo patrí.
Okrem toho prvé dve kapitoly boli z minulosti, čo ani nebolo označené, obsahovali more informácií, ktoré som nemala šancu vstrebať.
Po dočítaní knihy som sa k nim chvalabohu vrátila a vtedy ma skoro zhodilo zo stoličky - minimálne som rozumela slovám, dôsledkom a hlavne - poznala som postavy. Oooch!!! Takýto cliffhanger hneď na začiatku? Akože čože? Úžasne premyslené! A zároveň škoda, že sa z toho neurobil prológ a epilóg. Z takého odhalenia na konci by každému vybuchol mozog.
