Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Milujem knihy. Otvárajú nám v živote svety, ktoré by sme inak nepoznali... bookstagram @books.coffee.cake
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Knihy sú láska. Knihy sú krása. Knihy sú mágia. Knihy sú bránou do tisícok rôznych svetov, ktoré by sme bez nich vôbec nepoznali. My všetci, ktorí ich milujeme, to dobre poznáme. No čo ak sa v nich ukrýva niečo viac? Čo ak majú dušu? Čo ak si mimo našich pohľadov žijú svoj vlastný život? Čo ak sa dokonca dokážu premeniť na ničivé hrozby... Táto kniha, to je skutočná knižná mágia. A mňa svet velkniznic a grimoarov, ukryvajucich storočné magické tajomstvá, absolútne nadchol. Elisabeth je mi ako hlavná hrdinka veľmi srdcu blízka,
hlavne vďaka jej schopnosti doslova načúvať duši velkniznic. A ten krásny, nežný vzťah, ktorý mali s Nathanielom... Ich pomaly sa prebúdzajúca láska a dôvera sa mi k atmosfére pribehu dokonale hodila. No pre mňa tu bol kľúčovou postavou Silas. Démon, ktorý sám seba považoval za zlo, ale bol ním naozaj? Aj na jeho charaktere sa dá vidieť, že nie všetko je vždy také, ako sa nám javí na prvý pohľad. No nech je ako chce, jedna pravda v tomto príbehu je istá. Knihy sú tým najväčším pokladom a bohatstvom, aký ľudstvo dokázalo vytvoriť. A to nie je len fikcia, ale čistá realita. Knihy sú darom, ktorý patrí nám všetkým. A nech sa deje čokoľvek, musíme si ho chrániť. A nikdy nikomu nedovolit, aby nám to potešenie, múdrosť a mágiu, ktoré prinášajú, vzal...
Po prečítaní prvej časti som sa na pokračovanie fenomenálnej dracej ságy, ktorá už stihla poblaznit celý svet, veľmi tešila. Nebudem tajiť, že som mala veľké očakávania. A ani to, že som dostala, čo som chcela. Od prvej až po poslednú stranu... Všetky ma pohltili rovnako ako dračí oheň. Hlavné postavy si prešli pekným vývojom - od dracej adolescentky Andarny počínajúc. A vzťah Violet a Xadena tiež dostal svoje. Vlastne oni obaja podľa mňa v tejto časti dosť vyzreli. Nielen k sebe navzájom,ale predovšetkým vo svojom vnútri. Tá ich láska a sila, ktorú z nej čerpajú... Hoci občas to bola miestami trnista cesta. A tuším ešte aj bude... Ale najviac ma nadchlo, že nám autorka dala moznost viac nahliadnuť do sveta dracej mágie,ktorý vytvorila, a odhaliť niektoré jeho tajomstvá... Ale ten koniec... Posledné kapitoly som predychavala infarktove stavy a na konci som kričala (myslím to doslova), pretože ešte nemám pokračovanie! A ak to ešte neviete, tak Onyx Storm vychádza v januári budúceho roka. A ja len dúfam, že sa rýchlo dočkáme slovenského vydania. Ktoré bude minimálne také krásne a dychberuce, ako Železný Plameň...
Tak táto kniha prevalcovala úplne všetko, čo sa v knižnom svete prevalcovat dalo. Vážne som sa ešte nestretla s tým, aby nejaká kniha mala takéto silné promo a odozvu u čitateľov. A som si istá, že na jednej strane to knihe môže veľmi pomôcť a na druhej nenapravitelne ublížiť... Vidím to aj v recenziách, ktoré som tu čítala (od zboznovania k nenavisti),či dokonca v rozhodnutí niektorých po nej ani nesiahnut len preto, že je absolútne všade...
Ja som si povedala, že si ju jednoducho prečítam a spravím si vlastný názor.
Tu je...
Co by ste povedali na to, keby vás niekto hodil do rozburenej, hlbokej vody, absolútne nepripravenych, bez toho, aby vás naučil plávať, či bez záchranného kolesa, a potom sa len prizeral, či to zvládnete, alebo sa utopite? Čo by ste cítili k takému človeku? Navyše, ak je to niekto, kto by vám mal.byť blizky? Lebo presne to urobila Violet jej vlastná matka. Z čírej sebeckosti a egoizmu. To sa inak nazvať nedá... No to našťastie ani jej vlastná matka netušila, čo sa v malej a naoko krehkej Zurivke skrýva... Ja som si Violet úplne zamilovala. Pretože viem, ako sa vo svojom krehkom tele cítila... No aj ona je dôkazom toho, že skutočná sila a odhodlanie pramenia zo sily ducha a mysle - a tej mala viac ako dosť. A veľmi mi lahodil vzťah draci - jazdci. Dracia múdrosť, nadhľad a mágia- tu by sme všetci občas potrebovali, však? A čo sa týka Xadena, tak toho si beriem rovno domov a nepustím... Violet v tom od začiatku bola až po uši, ale to, ako sa vyvíjal jeho vzťah k nej od pomstim sa cez teba až po milujem ta a viac ta nepustím, to nemalo chybu... A áno, autorka zvolila drsnejši jazyk aj štýl vyjadrovania, na čo som si sama chvíľu zvykala. No hodí sa k prostrediu, kde sa príbeh odohráva. Dracia akadémia predsa nie je pre slabé povahy, však? A keď som nakoniec prečítala poslednú stranu a zatvorila knihu, mala som v hlave len jediné slovo.
Wow.
Táto kniha si celé to šialenstvo okolo veru zaslúži.A navyše ten dizajn... Ja som prvé slovenské vydanie s oriezkou nestihla,a teraz som rada. Tušila som totiž, že vydavateľstvo pri príležitosti vydania druhej časti čosi vymysli a nesklamali ma... A teraz sa idem rovno pustiť do tej druhej časti. Pretože mám kopu otázok, na ktoré chcem odpovede. A fakt som zvedavá, čo bude ďalej...
Harry a jeho carodejnicky svet,plný mágie a kúziel,to je moja veľká láska. Takže bolo jasné, že táto kniha si nájde čestné miesto v mojej knižnici.A trúfam si tvrdiť, že si zaslúži nájsť si ho aj v tej vašej. Nielen preto, že jej vizuál a spracovanie sú absolútne nádherné. Fotografia ani nemá dostatočnú silu,aby tú krásu zachytila. A vlastne sa niet čo diviť. V tých farbách a grafike je ukrytá práca celého tímu ilustrátorov a je to vidieť. A tiež to, že autorka si okrem obsahu aj na vizáži svojich kníh jednoducho dáva záležať... A apropo, obsah... Áno. Práve tu totižto nájdete všetko, čo o Harryho carodejnickom svete potrebujete vedieť. Pekne na jednom mieste a encyklopedicky zoradené. Okrem faktov, ktoré vám už budú známe,ak ste čítali potterovsku ságu,a krásnych citátov z kníh, je tu aj celá kopa ďalších zaujímavých informácií, o ktorých ste možno ani netušili. A - už sa budem opakovať - tie ilustrované mapky! Nad ktorými môžete stráviť celé hodiny a študovať ich. Od Rokfortu cez Šikmu uličku až po Ministerstvo mágie... No proste táto vzácnosť nesmie chýbať v žiadnej domácnosti, kde sa nachádza nejaký Harryho fanúšik. A tiež jednoducho všade tam, kde žijú milovníci a zberatelia krásnych a výnimočných kníh. Lebo toto je skrz naskrz zberatelsky kúsok. O tom sa nedá pochybovať...
Stále si pamätám, ako ma príbeh Jany Eyrovej zasiahol rovno do srdca, keď som ho prvýkrát čítala. A sú to teda už roky... No ten pocit vo mne ostal. Možno preto, že Janin príbeh mi v mnohom pripomína ten môj... A teraz, pri opätovnom čítaní, son si opäť uvedomila, že bez tejto knihy by tento môj malý knižný kútik jednoducho nebol kompletný... Ved je to krásny, ľudský a dojímavý príbeh jednej odvážnej, ušľachtilej mladej ženy, ktorá sa nedá zlomiť nepriazňou osudu ani odvrhnutim tých, ktorí jej mai byť najbližší, a statočne bojuje za svoje šťastie a miesto v živote. Naviac táto kniha je plná takých nádherných, nadcasovych postrehov a myšlienok, až sa mi nechce veriť, že ich mala odvahu napísať jedna rovnako výnimočná mladá žena v prvej polovici devätnásteho storočia. A som naozaj pevne presvedčená že do postavy Jany Eyrovej ukryla veľkú časť zo seba. Právom jej patrí miesto medzi klenotmi svetovej beletrie, ktoré by sme mali poznať všetci. A som si istá, že vždy aj bude...
Maggie a Ralph. Zakázaná láska dvoch ludi, ktorým bráni v ich šťastí jediná, no zato neodstranitelna prekážka. Jeho knazska sutana... Alebo predsa? Pre mňa je tento príbeh dôkazom toho, ako si my ľudia dokážeme sami šliapať po šťastí, ktoré sa nám ponúka na striebornom podnose a ktoré máme rovno pod nosom. Iba preto, aby sme sa hnali za čímsi, o čom nakoniec zistíme, že je len nedosiahnutelnou chimerou... Maggie a Ralph sú jedným z najkrajších párov v histórii svetovej literatúry. Ale toto nie je príbeh so šťastným koncom. Hoci si za to do veľkej miery môžu sami - a predovšetkým Ralph. Lenže presne tak to už v živote chodí. Pretože za chyby sa platí a všetky naše rozhodnutia nesú následky.... To, čo na tejto knihe - okrem hlavných hrdinov - najviac milujem, sú autorkine nádherné, poetické opisy drsnej austrálskej prírody a zároveň realistický, neprikrasleny obraz života v nej, ktorý sa jej podarilo vykresliť. A rovnako aj pohľad na cirkev a Boha, v ktorom síce cítiť úprimnú vieru, no zároveň aj jej nedokonalosť a omyly, na ktoré sa autorka vôbec nebojí poukázať. A zároveň nám pripomína krehkosť a pominutelnost života a všetkého, čo v ňom máme. Lebo nič nie je trvalé. Preto by sme si mali vážiť každú maličkosť, ktorá nám je dopriata. Lebo nikdy nevieme, kedy príde koniec. A mať na pamäti, že práve tí najvzácnejšie veci v živote bývajú vykupene najväčšou bolesťou...
Ak máte radi Divergenciu, tak táto zbierka poviedok je pre vás! Ako už názov naznačuje, je venovaná Tobiasovi. Prezradí vám, ako sa dostal do Neohrozenosti a aj to, ktorá postava stála za zrodom tejto knižnej série. Odporúčam...
Toto nie je len jedna z najúspešnejších knižných sérii v histórii. Toto je kult. A povinné čítanie pre všetkých milovníkov dystopickej fantasy. Ja sa s tým plne stotožňujem a chápem. A jednoducho si ju sem musím odložiť... V knihách ma najviac dokážu upútať práve postavy,ktoré sa neboja pozrieť rovno do očí svojej vlastnej podstate. A idú si za ňou. Navzdory osudu,navzdory rodine a jej očakávaniam, navzdory systému, ktorý sa ich snaží spútat. A neváhajú proti nemu bojovať. Hlavne, keď je ten systém skrz naskrz prehnity a viac ubližuje ako pomáha... Tris Priorova taká je. A ja som v nej našla veľa zo seba. V tom pocite, že nikam nezapadá, v jej vzťahu k rodičom I frakcií, z ktorej pochádza, dokonca I v láske k Tobiasovi alias Štvorke... A navyše téma, ktorá sa tu rieši hlavne v poslednej časti, a tou sú špekulatívne manipulácie s ľudskými genmi a ich dôsledky, sa ma bytostne dotýka. Ja sama som sa narodila so vzácnou genetickou mutáciou (Turnerov syndrom) a o skatulkovani a odsudzovani ľudí kvôli niečomu,čo si sami nevybrali a za čo nemôžu, si myslím svoje. Táto séria má v sebe vážne posolstvo, ku ktorému by sme mali byť všetci vnímavi,pretože nemáme právo hrať sa na bohov. Jednoducho preto, lebo nimi nie sme. A jediné čo ma na týchto knihách mrzí, je ten koniec... Hoci chápem autorkin zámer... No aj tak... Prečo, ach preco som musela poslednú časť dočítať v slzách?...
Hovorí sa, že keď po niečom veľmi túžite, celý vesmír sa spojí, aby vám to splnil. A ja som vždy vedela, že túto knihu si raz chcem a musím prečítať. Čo na tom, že to od jej vydania trvalo pätnásť rokov. To čakanie stálo za to...
Stephenie Meyer sa vo svojich knihách oveľa viac zameriava na citový svet a vnútorné prežívanie svojich postáv, než na akciu a zvraty. Hoci ani o tie nie je v jej knihách núdza. To, ako dokáže čitateľa vtiahnuť rovno do hlavy knižnej postavy a držať ho tam, až kým neprečíta poslednú bodku na poslednej strane, predviedla už v Twilight sage. A inak to nie je ani tu.
Lenže toto, vážení, toto je iná káva...
Dychberuci dystopicky scifi thriller, ktorý vás chytí a nepusti, kým ho nedocitate, hoci kniha tenká rozhodne nie je. A ktorý vás donúti neustále sa zamýšľať. Nad zmyslom života aj celej ľudskej existencie... Invázia z vesmíru, kde tajomné paraziticke Duše kradnú živé ľudské telá, nastahuju sa do nich a oberu ich o vlastnú identitu, pretože sú presvedčené, že ľudia sú natoľko násilnícke a nebezpečné tvory, že si nezaslúžia vlastnú planétu... Hm... Vari nemajú pravdu? A čo vlastne znamená byť človekom? ... Mňa si krásna Duša menom Pútnicka a jej hostitelia Melanie, ktorá sa odmieta vzdať svojho tela a vlastného ja, úplne získali. A podla mňa je hrozne nefer, že táto kniha popri Twilighte takmer upadla do zabudnutia. Je to príbeh o sile ľudskej vôle, o sile obety, o túžbe prežiť a o tom, že skutočnú lásku nájdeš často práve tam, kde ju najmenej čakáš. A ešte o tom, že na to, aby sme boli skutočne ľuďmi, vôbec nemusíme byť dokonalí. Lebo dokonalosť neexistuje. A úplne stačí keď budeme jednoducho ludski...
L. M Montgomeryova sa preslávila predovšetkým vďaka Anne zo Zeleneho domu. No je známe, že napísala aj niekoľko súborov poviedok o ľuďoch z jej milovaného ostrova. O ich látkach, žialoch, šťastí aj trápeniach. A toto sú jedny z nich.
No tieto sú iné.
Sú tak trochu temné, tajomné až mystické. Sú o viere v dobro, no rovnako aj o zle. Vyvolajú vám zimomriavky po celom tele a rovnako vám vykúzlia na tvári úsmev. Sú to príbehy, aké si kedysi dávno, keď ešte neexistoval internet ani televízia, rozprávali ľudia po večeroch pri horiacom kozube, aby im prešiel čas. Koľko z toho je autorkina fantázia a koľko jej skutočne porozprávali dobrí zhovorcivi susedia, môžeme len hádať. A mne celý čas bežalo hlavou, že áno. Čosi takéto by asi určite napísala aj Anna Shirleyova, keby bola skutočná....
