Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Medzi láskou a nenávisťou je tenká hranica, čo nám dokázala aj tretia časť série Hry s diablom. Hriešnu príťažlivosť som si fakt užila a prečítala som ho v priebehu pár hodín.
Je mi jasné, že Gemma svojou povahou nesadne každému, ale ja som si ju obľúbila. Bola cieľavedomá, pracovitá, inteligentná a pohodová, no bohužiaľ, v mužskej spoločnosti to často nestačilo. Ona sa s tým však nenechala odradiť a bola odhodlaná preraziť v mužskom svete a ukázať im, že ženy sú pre nich rovnocenné partnerky. Pri niektorých názoroch a činoch jej nadriadených sa mi vo vrecku otváral nožík. Čo sa týka emocionálnej stránky, tam si tak istá nebola a občas pôsobila ako ľadová kráľovná. Po tom všetkom, čím si prešla, som jej správaniu ale rozumela (hoci aj mňa miestami trochu hnevala).
Aj Ben bol úspešný právnik, no mal však takú pohodovú povahu a nežil len prácou. Užíval si byť stredobodom pozornosti a ľudia si ho rýchlo obľúbili. Bolo mi jasné, že niečo skrýva a nehovorí celú pravdu (ku koncu som mala chuť naňho nakričať, nech sa konečne ,,vymačkne"), ale inak to bol sympaťák.
Enemies to lovers patria k mojim obľúbeným a v tomto prípade sa táto romantická linka naozaj vydarila. Gemma a Ben si išli po krku, neustále sa podpichovali, robili si naschvály, súperili v práci, no bolo jasné, že ,,co se škádlíva, to se rádo míva". Bavilo ma sledovať, ako si k sebe hľadali cestu, ako sa Ben nenechal odradiť a postupne sa dostával Gemme pod kožou a ona sa pod jeho vplyvom otvárala a začínala si užívať aj iné veci než len prácu.
Druhý diel série Cottonwood Cove je tu a za seba môžem povedať, že sa mi páčil ešte o niečo viac než jednotka. Bol to príjemný romantický príbeh z prostredia malého mestečka, v ktorom nechýbal humor ani vážnejšie témy. Čítal sa v podstate sám a ja som si ho užila od prvej po poslednú stranu.
Georgia bola veľké zlatíčko, vyžarovala z nej pozitívna energia a veľká dobrota, všade, kde prišla, to rozžiarila a svojou priateľskou povahou si dokázala rýchlo získať ľudí vo svojom okolí. Občas bola ako neriadená strela a prekročila určité hranice, ale mne to nevadilo, práve naopak. Zamilovala som si aj jej veľkú a pomerne chaotickú rodinu (predovšetkým jej rozkošnú neterku), ktorá vždy stála pri sebe a s ktorou nikdy nebola núdza o zábavu.
Maddox síce na ľudí pôsobil ako prísny šéf, s ktorým je neradno sa zahrávať, ale pomerne rýchlo sme zistili, že pod jeho tvrdou maskou sa skrýva dobré srdce. Jeho príbeh ma chytil za srdce a dúfala som, že sa mu podarí napraviť rodinné vzťahy (teda aspoň niektoré, pretože istého člena jeho rodiny som si neobľúbila a ja neviem, či by som mu po tom všetkom dala druhú šancu).
Kancelárske prostredie, šéf a asistentka, slniečko a frfloš... to bola kombinácia, ktorá sa mi páčila. Maddox vo svojom živote potreboval presne niekoho takého, ako bola Georgia. Nebála sa ho (ako ostatní), vedela mu povedať svoje a svojou bezprostrednosťou sa mu dostávala čoraz viac pod kožu. Pri niektorých scénach som sa usmievala ako slniečko na hnoji. On jej zasa doprial priestor, aby sa mohla rozvíjať a ukázať, čo sa v nej skrýva. Nesnažil sa ju zmeniť a dokazoval jej, že je skvelá taká, aká je.
Autorka nám v krátkosti načrtla, na akú dvojicu sa môžeme tešiť v treťom pokračovaní a už teraz tento príbeh vyzerá naozaj sľubne. Snáď naň nebudeme musieť dlho čakať.
Po niekoľkomesačnej prestávke sme opäť dostali šancu vrátiť sa k našim starým známym, ktorých sme spoznali v autorkiných predchádzajúcich knihách Nelám mi srdce a Nelám mi krídla (a vlastne aj v jej niektorých ďalších knihách, keďže svoje príbehy a postavy vie pekne poprepájať). Priznám sa, že zo začiatku som mala hlavu ako melón, predsa len, prvé dve časti som čítala už pred nejakým časom, takže mi chvíľu trvalo, kým som si na niektoré veci pospomínala. Najdôležitejšie detaily sa mi však postupne vybavili, takže som sa plnou parou vrhla do deja.
Príbeh je vyrozprávaný z pohľadov viacerých postáv, ktoré sa striedajú, čo mne osobne nevadilo, ani som nemala problém vnímať, kto čo ,,hovorí". Vďaka tomu som naopak mala pocit, ako by sme v jednej knihe dostali hneď niekoľko samostatných príbehov. Autorka sa zamerala na osudy niekoľkých mladých ľudí, ktorí riešia rôzne problémy, nesú si na pleciach ťarchu, bojujú s démonmi, hľadajú sa, túžia po láske, priateľoch, rodine, objatí...
Musím povedať, že doteraz som z Thomasa nebola taká unesená ako iné čitateľky. V určitom momente ma naštval a ja som mu to nejak nevedela odpustiť. Avšak, Thomas, ktorého sme stretli v tejto časti, si získal moje sympatie a prirástol mi k srdcu. Škoda, že sme tu nemali aj nejaké kapitoly z jeho pohľadu.
Adam, Andrein mladší brat, bol predtým na zabitie. Aj teraz boli chvíle, kedy by som ho (ako sestra) najradšej roztrhala v zuboch, no zároveň ma jeho postava dosť bavila. Občas bol ešte k tomu aj taký rozkošný, takže som nad jeho občasnými neplechami dokázala prižmúriť oko. Celkovo mám pocit, že Andreina linka bola z celého príbehu najucelenejšia (tým myslím, že sme dostali všetky potrebné odpovede a viac-menej sa jej príbeh uzatvoril).
Príbehy Viktora, Dafné a Fredyho podľa mňa ešte úplne uzatvorené nie sú a viem si predstaviť, že autorka by sa k nim ešte mohla vrátiť a dopriať im (aj nám) ešte jeden príbeh, prípadne ich nejak zakomponovať do úplne nových kníh (už sme sa presvedčili, že toto je jej parketa). Epilógy nám síce priniesli nejaké odpovede, ale mne to nestačilo. Rozumiem, že niektoré veci boli takto napísané naschvál, aby to zostalo na čitateľovej predstavivosti, no ja mám radšej, keď dostaneme konkrétne odpovede, pretože potom mám nutkanie neustále sa sama seba pýtať ,,čo ak..", vytvárať si rôzne predstavy a nemám ,,dušu na mieste".
Musím pochváliť aj grafické spracovanie knihy, od obálky cez oriezku po grafiku vo vnútri knihy. Je to veľká kráska, ktorá poteší nejedno (čitateľské) oko.
Celkovo sériu ,,Nelám mi" hodnotím kladne. Nie je to síce úplne jednoduché čítanie, keďže autorka tu riešila viacero závažných tém a svoje dospievajúce postavy vôbec nešetrila, ale dokázala sem ,,prepašovať" aj dávku humor a romantiky.
Musím povedať, že už dlho som sa nebála pustiť do nejakej knihy tak ako do tejto. Nielen, že Bez pravidiel malo otvorený koniec, ale Miška mala na Pravidlá hry niekoľko narážok, podľa ktorých som očakávala, že nie všetko skončí tak, ako by som chcela (naozaj som mala v hlave niekoľko ,,hororových" scenárov, ktoré si pre nás mohla pripraviť). Ako to nakoniec dopadlo?
Zo začiatku sa príbeh niesol v duchu, ktorý nastolila jednotka... a zrazu bum, z erotického románu sme prešli do kriminálky, v ktorej nás Miška absolútne nešetrila. Boli tu momenty, kedy mi pri čítaní tiekli slzy a bolelo ma pri srdci, inokedy som zasa mala chuť nadávať a vyhodiť knihu von oknom. Ešte nejaký čas po dočítaní som nevedela, čo so sebou a musela som na knihu myslieť. Bola kniha napísaná skvelo? Áno! (Aj keď mám trochu problém použiť slovo ,,skvelý/úžasný" v spojitosti s témami, ktoré sa tu riešili). Mala som z niektorých vecí rozporuplné pocity? Tiež áno!
Keď Miška po prvýkrát povedala, že v príbehu sa objavia aj Adam s Júliou, potešila som sa, keďže sú to moji obľúbenci. Počas čítania som to však niekoľkokrát ,,oľutovala" a priala by som si, aby im Miška dala ,,pokoj" (vo všeobecnosti nemám veľmi rada, keď vyjde ďalší príbeh o postavách, ktoré už dostali svoj ,,šťastný koniec", pretože mi je jasné, že sa musí niečo pokaziť). Zároveň ale rozumiem, prečo si Miška vybrala práve ich.
Myslela som si, že budú vedľajšími postavami, no v skutočnosti by som povedala, že Pravidlá hry boli skôr pokračovaním ich príbehu, nie príbehu Lesie a Ericha. Erich ma v istom momente sklamal a s tým sa u mňa stratilo aj určité čaro ich vzťahu, ktoré som v jednotke zbožňovala (bolo mi to ľúto, ale jednoducho som si nevedela pomôcť). Zato Júlia a Adam mi len opätovne potvrdili, prečo ich tak milujem.
Lesia a Júlia boli z podobného cesta, obe mali podrezaný jazyk, bláznivú povahu, špecifický zmysel pre humor a ako ukázali, aj obrovskú vnútornú silu. V ťažkých časoch si boli veľkou oporou a vytvorilo sa medzi nimi hlboké puto.
Mne osobne prechod od erotického románu k povedzme kriminálke nevadil, mám rada spojenie romantiky a určitých akčných scén. Viaceré momenty boli drsné, kruté, surové, bolestivé, jednoducho emočne nabité a ja som Mišku neznášala za to, že nám to robí. Zároveň sem dokázala zakomponovať aj svoj povestný humor a tým určité situácie odľahčiť. Hoci by som si priala, aby sa určité veci nestali alebo sa stali inak, Miške sa nedá uprieť, že nám dopriala ďalšie kvalitné čítanie.
Máme tu ďalšiu knihu od Vi Keeland a ja môžem opäť raz konštatovať, že autorka ma nesklamala. Nečakaný zvrat začal ako klasická enemies to lovers romantika plná humoru a iskrenia, no v druhej polovici sa Vi rozhodla, že dá pekne zabrať našim emóciám. Je to príbeh o nepredvídateľnosti života, užívaní si každej chvíle, ktorá nám je dopriata, o neľahkých rozhodnutiach, rodine a o láske, ktorá sa často objaví, keď ju najmenej čakáme. Autorka sem zaradilo niekoľko vážnych tém, no napriek tomu sa mi kniha čítala ľahko a zhltla som ju za pár hodín.
Nora sa nám predstavila ako energická mladá žena, ktorá sa nebála vyskúšať nové veci a chvíľu neobsadela na mieste. Bola tak správne drzá a svojou povahou si ma získala. Zároveň bolo okolo nej niečo tajomné a ja som celý čas mala pocit, že nám niečo nehovorí. Vadilo mi na nej len to, že niekedy Beckovi zbytočne krivdila, čo si nezaslúžil.
Beck mal veľké srdce a hoci sa občas mohlo zdať, že na svoju chorú babičku moc tlačí, chce za ňu rozhodovať, odmieta porozumieť jej rozhodnutiam a je až príliš úpätý, všetko to robil z lásky. Nehovorím, že ma s tým niekedy neštval, ale zároveň som mu rozumela. Vôbec netuším, ako by som sa v podobnej situácii zachovala ja. Jeho babička bola inšpiratívna žena, ktorá vedela, že sa jej kráti čas, a preto sa ho snažila čo najlepšie využiť. Páčil sa mi aj Beckov vzťah s jeho mladším bratom, najmä to ich neustále podpichovanie.
Medzi Norou a Beckom to fungovalo od prvého stretnutia a každý v ich okolo mohol cítiť ich vzájomné iskrenie. Aj keď malo ísť o jednorazovú záležitosť a nevinný flirt, ich city za krátky čas prerástli do niečoho viac a na oboch čakala neľahká skúška.
Nečakaný zvrat určite patrí k autorkiným TOP knihám. Som rada, že už o niekoľko mesiacov vyjde v slovenskom preklade jej ďalšia kniha a my na ňu nebudeme musieť dlho čakať.
Elle vie písať skvelé hokejové romance, čo opäť potvrdila pri prvej časti jej novej série Zápisky z kampusu. Čítať Vplyv bolo ako vrátiť sa po dlhej dobe domov. Zbožňujem sériu Off-Campus, predovšetkým Návrh je mojou srdcovou záležitosťou a Garrett Graham bude pre mňa navždy jedným z mojich najobľúbenejších knižných frajerov. Vrátiť sa do tohto sveta a čítať príbeh o jeho dospelej dcére bola veľká nostalgia. Vždy, keď sa v príbehu objavila nejaká známa postava, ma zahrialo pri srdci a v hlave sa mi vynorilo množstvo spomienok.
Gigi bola skvelá - pracovitá, cieľavedomá, skromná, dobrosrdečná, energická, tak správne drzá. Naozaj nebolo ťažké si ju obľúbiť. Mala slávneho otca, ale nestúplo jej to do hlavy, práve naopak, odmietala akúkoľvek protekciu a všetko si chcela vybojovať vlastnými silami.
Luke bol skôr uzavretý, nerád hovoril o svojom súkromí a málokoho si pustil bližšie k telu. Nemal zrovna najlepšiu povesť, no keď ho človek lepšie spoznal zistil, že je to chalan s hlavou i srdcom na správnom mieste. Po tom všetkom, čím si v živote prešiel, sa nemožno čudovať, že bol taký, aký bol.
Romantická linka bola super, títo dvaja ma veľmi bavili, neraz som sa pri čítaní musela smiať. Ich vzájomná chémia fungovala na 100% a nebola tu núdza ani o poriadne horúce momenty.
V príbehu bolo veľa hokeju, no vôbec mi to nevadilo, práve naopak. Síce nie som hokejová fanúšička a ani poriadne nepoznám pravidlá, no Elle to dokáže tak dobre nakombinovať s romantikou, že sa obe zložky pekne dopĺňajú a pôsobí to na mňa prirodzene. Spoznali sme novú generáciu hokejistov Briaru, mnohých som si obľúbila, najmä vďaka humoru, ktorý do príbehu vniesli.
Čo viac dodať, bola som maximálne spokojná, čítanie som si užila od prvej po poslednú stranu a už teraz sa nemôžem dočkať ďalšej časti.
Priznám sa, že pri toľkých novinkách nemám veľmi čas na rereadingy. Pri niektorých knihách mám taktiež trochu strach, že keby si ich prečítam po rokoch znova, moje pôvodné nadšenie by mohlo odpadnúť (predsa len, človek dozrieva, mení pohľad na svet, prečíta ďalšie podobné knihy atď., takže niečo také sa môže rýchlo stať), čo by som bola nerada). Keď som však videla toto nové vydanie s bonusovým epilógom, neodolala som.
Našťastie, Archerov hlas bol aj po rokoch úplne skvelý a ja som si len pripomenula, prečo tento príbeh tak milujem. Mia píše smutnokrásne príbehy, ktoré vás zahrejú pri srdci a zároveň poriadne emočne vyžmýkajú. Archerov hlas je doteraz mojou naj knihou od tejto autorky (no rozhodne vám môžem odporučiť aj jej ďalšie knihy).
Archer bol úplne zlatíčko, o to viac mi jeho príbeh lámal srdce. Miestami by som ho najradšej objala, povedala mu, že je úžasný taký, aký je, nepotrebuje sa meniť a zaslúži si všetko šťastie sveta. Jeho si proste nešlo nezamilovať. Zato niektorých ľudí v jeho okolí by som najradšej roztrhala v zuboch. Kde sa v ľuďoch berie toľko zloby? Ako sa však hovorí - božie mlyny melú pomaly, ale isto...
Bree bola tiež dobrá duša s veľkým srdcom, ktorá okolo seba šírila pozitívnu energiu. Od začiatku mi prirástla k srdcu. Ani ju život nešetril a hoci si sama prechádzala náročným obdobím, bola pre Archera veľkou oporou.
Romantická linka sa mi veľmi páčila. Bavilo ma sledovať, ako sa Bree postupne dostávala Archerovi pod kožu, búrala múry, ktoré si okolo seba vystaval, vyťahovala ho z jeho ulity a vnášala mu do života radosť a svetlo. Presne niekoho takéhoto milujúceho vo svojom živote potreboval. Tak milo okolo seba krúžili a oťukávali sa, že som nedokázala z tváre striasť prihlúply úsmev.
Verte mi, túto knihu rozhodne chcete čítať. Dúfam, že u nás dostanú priestor aj autorkine ďalšie knihy.
Impulz v tebe voľne nadväzuje na autorkinu predchádzajúcu knihu Impulz (aj keď v podstate sa obe knihy dajú čítať samostatne). S príbehom som bola spokojná a čítanie som si od začiatku do konca užila. Wow efekt sa síce nedostavil, k tomu mi tu ešte niečo chýbalo, no i tak by som povedala, že je to jedna z Miškiných naj kníh. Opäť sa mega vyhrala aj s grafickým spracovaním a všetkými darčekmi ku knihe, bola to pastva pre oči, oriezku by som mohla obdivovať 24/7.
Musím sa priznať, že Leyton nepatril v Impulze k mojím top postavám. Nie, žeby som ho vyslovene nemala rada, bol v pohode, hlavne neskôr, keď si vstúpil do svedomia, ale ani ma až tak nezaujal ako iných čitateľov/ky. Teraz to však bola iná pesnička. Mali sme možnosť ho lepšie spoznať a úplne si ma získal, dokonca viac ako Beky. Bolo vidieť, že v porovnaní s Impulzom dosť dozrel (aj keď jeho ego sa až tak nezmenilo a vedelo vystrčiť rožky). Stal sa z neho úspešný muž, ktorému však už nezáležalo len na práci a úspechu a našiel si aj ďalšie životné priority. Mal láskavé srdce a o ľudí, ktorých ľúbil, sa pekne staral.
Ani Beky nám nebola úplne neznáma. Páčilo sa mi, ako autorka pekne poprepájala svoje príbehy a my sme sa tak mohli stretnúť s našimi starými známymi a dozvedieť sa, ako sa im po určitom čase darí. Beky žila pre svoju rodinu, naozaj by pre ňu urobila prvé i posledné. Práve si prechádzala náročným obdobím, kedy uprednostňovala svojich blízkych a jej potreby a záujmy išli do úzadia. Jej rodinná história bola poriadne komplikovaná a postupne na povrch vyplávali ďalšie staré tajomstvá, ktoré všetko ešte viac zamotali. Na jednej strane rozumiem, že sa na nej celá situácia podpísala, a preto sa správala tak, ako sa správala, no musím tiež povedať, že neskôr ma už aj trochu hnevala.
Leyton mal s Beky veľkú trpezlivosť, za čo má môj obdiv, neviem, či by som to ja tak dlho zvládla nevzdať. Občas mi ho bolo ľúto a najradšej ho objala. Beky mu to vôbec neuľahčovala, ale on sa nedal odbiť, postupne tak nejak intuitívne dokázal vycítiť, čo potrebuje a stal sa pre ňu veľkou poradou. Pri niektorých scénach som mala srdiečka v očiach, veď kto by nechcel takéhoto starostlivého a milujúceho frajera?
Samozrejme, ani tentokrát tu nemohlo chýbať cestovanie, bez toho si už Miškinu knihu ani neviem predstaviť.
Môže sa zdať, že hokejových romancí je už veľa, ale mne to nevadí. Mám ich rada a keď vidím, že nejaká vychádza aj u nás, nenechám si ju ujsť. Z tohto dôvodu som siahla aj po pomerne čerstvej novinke Za bránkou a ani tentokrát to nebol krok vedľa. Od príbehu som dostala to, čo som očakávala a čítanie som si užila.
Jamie na prvý pohľad síce pôsobil nevrlo, ale keď ste ho lepšie spoznali zistili ste, že je to dobráčisko s veľkým srdcom, ktorý chráni a stará sa o svojich blízkych. Po tom všetkom, čím si už v živote prešiel, sa ani nemožno čudovať, že bol taký, aký bol.
Pippa bolo slniečko, ktoré všade, kde sa objavilo, prinieslo dobrú náladu. Rýchlo si dokázala získať sympatie ľudí vo svojom okolí. Bohužiaľ, mnohí jej dobrosrdečnosť zneužívali a šliapali jej po sebavedomí. Milovala hudbu a ja som jej držala palce, aby si išla za svojím a nedala sa odradiť hlupákmi.
Romantická linka bola milá, hoci tu nechýbali ani poriadne vášnivé scény. Bavilo ma sledovať, ako okolo seba najskôr nesmelo krúžili, zbližovali sa, lepšie spoznávali a neskôr sa od seba nevedeli odtrhnúť. Pri niektorých scénach som nedokázala skryť prihlúply úsmev.
Nechýbal tu ani hokej, zúčastnili sme sa na niekoľkých zápasoch, hoci nemôžem povedať, že by hral prím. Myslím, že obe zložky boli pekne vyvážené.
Autorka nám už viac-menej naznačila, komu sa bude venovať ďalší diel tejto série a ja sa na túto dvojicu veľmi teším. Už teraz to medzi nimi pekne iskrilo a ja som sa bavila na ich hašterení.
Ďalšia vianočná kniha z domácej tvorby, ktorú som si nemohla nechať ujsť. Som rada, že tento rok sme sa ich dočkali toľko a dúfam, že v ďalších rokoch budú len pribúdať.
Všetky naše Vianoce nie je úplne typický vianočný príbeh, ako by sa podľa názvu a obálky mohlo zdať, aj keď Vianoce tu zohrali svoju úlohu. Išlo o moje prvé stretnutie s autorkou a po dočítaní môžem povedať, že dopadlo dosť dobre, aj keď pár výhrad by sa našlo.
Alica zbožňovala Vianoce, čo dávala otvorené najavo. Bola to priateľská mladá žena, ktorá okolo seba šírila pozitívnu energiu a naozaj nebolo ťažké si ju obľúbiť. Je pravda, že v niektorých veciach bola trochu naivná, najmä čo sa týka lásky a vzťahov, ale inak to bola sympaťáčka. Ešte k tomu vypekala samé dobroty, škoda, že ku knihe sa nedávajú aj ochutnávky, lebo miestami mi tiekli slinky a dostala som veľkú chuť na sladké. Za srdce ma chytil i (ľúbostný) príbeh jej starého otca, aj keď mi z neho bolo celkom smutno.
Z Maxa som mala trochu zmiešané pocity. Raz na mňa pôsobil ako veľký sympaťák, potom povedal/urobil niečo, z čoho som nebola úplne nadšená a moje sympatie k nemu začali kolísať. Našťastie, nakoniec ma presvedčil, že je to dobrý chlap a zaslúži si Alicu. Obľúbila som si aj jeho rodinu, predovšetkým malého synovca, ktorý príbehu dodal dávku rozkošnosti a humoru.
Romantická linka bola tiež fajn, títo dvaja okolo seba krúžili už od detstva, aj keď si to jeden z nich až tak neuvedomoval. Už veľakrát hrozilo, že sa ich cesty konečne pretnú, no vždy im to toho niečo vliezlo, preto sa aj príbeh v podstate odohrával v priebehu 10 rokov.
Najväčšiu výhradu mám k chybám ako nesprávne skloňovanie, zlý slovosled a podobne. Bolo tu toho dosť a miestami ma to celkom rušilo pri čítaní, najmä zo začiatku. V budúcnosti si na to treba dať väčší pozor, pretože je škoda, ak taký pekný príbeh rušia podobné detaily.
