Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Na autorku som počula viacero pozitívnych ohlasov (hlavne v tom zmysle, že píše poriadne emočné bomby), takže som sa potešila, keď som sa dozvedela, že konečne niektorá z jej kníh vychádza aj u nás. Kým srdce bije ma zaujala predovšetkým svojou netradičnou zápletkou, ktorá skutočne napovedala tomu, že moje emócie dostanú zabrať.
Áno, autorka sem zakomponovala veľa náročných tém a pri niektorých scénach som mala slzy v očiach. Miestami to vôbec nebolo jednoduché čítanie. Knihu hodnotím pozitívne, príbeh ma chytil za srdce, ale... bolo tu niekoľko detailov, kvôli ktorým knihe nemôžem dať plný počet hviezdičiek.
Kniha je rozdelená na tri časti a hoci som si myslela, že najemotívnejšia bude práve tá prvá, kde si naši hrdinovia museli prejsť peklom, nakoniec ma zasiahla ,,najmenej". Nehovorím, že nebola silná, no podľa mňa sa z nej dalo emočne vyžmýkať ešte viac. Hlavná hrdinka si dennodenne na vlastnej koži zažívala hnusné veci, no zdalo sa mi, že to nejak extra ,,neprežívala". Možno to bol jej obranný mechanizmus, ako sa cez všetko preniesť, no mne práve tu chýbala tá emočnosť, ktorá by ma zničila.
Druhá a tretia boli pre mňa oveľa emotívnejšie. Človek by si myslel, že Cora a Dean majú po vyslobodení to najhoršie za sebou, no opak bol pravdou. Tri týždne v zajatí im zanechali jazvu na tele i na duši a oni s tým všetkým dosť bojovali, raz úspešne, inokedy menej. Od tej osudnej noci to boli úplne iní ľudia, čomu sa nemožno čudovať. Osobne ma zarazilo ich okolie, ktoré sa tvárilo, ako by sa nič vážne nestalo a mysleli si, že za pár dní sa s tým Cora a Dean vyrovnajú a budú normálne pokračovať vo svojich životoch.
Z hlavných postáv mi viac sadol Dean. Bolo to úplne zlatíčko a čím viac sme ho spoznávali, tým viac som si ho zamilovávala. Cora ma svojim správaním niekedy vytáčala, a tak som si k nej cestu hľadala dlhšie. Cítila som sa pri nich ako na horskej dráhe. Boli tu chvíle, kedy ma ich vzťah hrial pri srdci, najmä vtedy, keď si človek uvedomil, že za tou ich ,,nenávisťou" sa skrývalo úplne niečo iné a bolo vidno, ako ich to k sebe ťahá. Inokedy bol ich vzťah dosť toxický a viac si ubližovali než pomáhali. V týchto dvoch častiach (hlavne v tej tretej) som konečne dostala tie emócie, ktoré som očakávala a moje celkové hodnotenie príbehu išlo rapídne hore.
V budúcnosti si rada prečítam aj autorkine ďalšie knihy.
Knihy od Rebeccy sú pre mňa must have, na každú jej novinku sa vždy neskutočne teším. Nastavila si u mňa latku poriadne vysoko, preto sa do nich púšťam s veľkými očakávaniami a zatiaľ ma nesklamala. Je pravda, že autorka má aj väčšie emočné bomby ako bola Pretože ti verím, ale to neznamená, že by tu bola núdza o závažné témy, bolo ich tu viac než dosť, predovšetkým komplikované rodinné vzťahy a vyrovnávanie sa so stratou.
Camden mal vo svojom rodnom mestečku Alba povesť ,,zlého chlapca", ktorého na každom kroku sprevádzali problémy. Niesol si toho na svojich pleciach veľmi veľa, že by to položilo aj slona. Je pravda, že mal horúcu hlavu a dokázal rýchlo vybuchnúť, no inak to bol chlap s hlavou i srdcom na správnom mieste a zaslúžil si dostať druhú šancu. Miestni ani jeho rodina mu to neuľahčovali, no on bol odhodlaný bojovať za to, čo chcel.
Aj Willow si už toho preskákala viac než dosť. Hoci ju mnohí po tom všetkom považovali za slabú a zraniteľnú, skrývala sa v nej sila, ktorá jej pomohla preniesť sa cez najhoršie obdobie jej života. Nechcela zostať zaseknutá na mieste a celý život žiť v tieni udalostí z jej dospievania. Bola to taká dobrá duša, priateľská, dobrosrdečná, starostlivá, milujúca, vyhýbajúca sa konfliktom.
Od detstva boli kamarátmi a (takmer) všetci naokolo videli, aké silné sú ich vzájomné city. Okolnosti im však nikdy nedovolili byť spolu. Celá situácia bola taká komplikovaná, až mi pre oboch pukalo srdce. Život im do cesty hádzal jednu prekážku za druhou, takže o svoju lásku museli poriadne zabojovať.
Mestečko Alba bolo svojské. Na jednej strane bola tamojšia komunita zomknutá a stála pri sebe, na druhej zasa dosť kritická, tvrdohlavá, konzervatívna. V niektorých momentoch som mala chuť kričať od hnevu. Bolo tu mnoho tajomstiev, ktoré dlhé roky čakali, kým vyplávajú na povrch.
Prečítala som všetky knihy, ktoré autorke doteraz vyšli a veľmi sa mi páči, že každá bola úplne iná. Čítanie každej jednej z nich som si užila, autorke sa darí držať latku, ktorú si nastavila. Do Maximálnej rýchlosti som sa teda púšťala so značnými očakávaniami a aj tentokrát boli naplnené.
Nina bola láskavá duša, z ktorej sálalo dobro. Bola starostlivá, priateľská, dobrosrdečná, pracovitá, šikovná, trošku naivná, ale veľké zlatíčko, ktoré si nešlo neobľúbiť. O to viac mi bolo ľúto, ako sa k nej správali niektorí ľudia, predovšetkým jej rodina. Bolo mi z toho nesmierne smutno na duši, ani trochu si to nezaslúžila. Využívali jej dobrotu a správali sa k nej ako k niečomu nedôležitému. Avšak, vedela som, že raz všetkým vytrie zrak a ukáže im, čo všetko sa v nej skrýva.
Leo mi zo začiatku svojím správaním tiež zdvíhal tlak. Najradšej by som mu vyčistila žalúdok za to, aký bol k Nine krutý. Už tak toho mala na pleciach dosť, nepotrebovala, aby jej ešte nakladal aj on. Potom sme ho začali lepšie spoznávať a ja som si ho absolútne zamilovala. Pod maskou problémového chlapca sa skrýval človek s veľkým srdcom a hlavou na správnom mieste. Kde zoženiem takéhoto frajera? (Zaľúbenému) Leovi skrátka nešlo odolať.
Títo dvaja sa mali v zuboch, ich každé stretnutie skončilo výmenou názorov a ja som si ich podpichovanie užívala, človek sa s nimi veru ani na chvíľu nenudil. Ako sa však hovorí - co se škádlívá, to se rádo míva a myslím, že práve k tomu príbehu sa tento výrok výborne hodí. Romantická linka sa rozvíjala pomaličky a to mám veľmi rada. Vývin vzťahu našej dvojice potom pôsobil úplne prirodzene. Bolo to o detailoch a maličkostiach, možno zatiaľ nepadli tie najdôležitejšie slová a neudiali sa veľké gestá, no úplne vám stačilo to nevypovedané, aby ste vedeli, čo sa medzi nimi deje a hlavne to cítili.
Značnú časť príbehu som knihu pocitovo hodnotila na štyri hviezdičky. Čítanie ma bavilo, nič mi nevadilo, len k úplnému wow efektu mi proste ešte niečo malé chýbalo. Potom som sa konečne dočkala momentu, na ktorý som celý čas čakala a odvtedy to bol jasný plný počet hviezdičiek. Od danej scény som si príbeh maximálne užívala a usmievala sa ako slniečko na hnoji (a v dobrom závidela Nine, že práve ju si vybral Leo Logan).
S autorkiným prevedením sveta formuly F1 som tiež bola spokojná. V poslednej dobe som prečítala viac kníh z tohto prostredia ako za celý život, a tak už mi je svet pretekárov bližší, aj sa v ňom lepšie orientujem.
Priznám sa, že trilery moc nečítam, ale kombinácia trileru a romantiky, to už je niečo iné.
Zakázaná hra predčila moje očakávania. Autorka vytvorila skvelú zápletku plnú tajomstiev, lží, intríg, manipulácie a prekvapení, dodala príbehu tajomnú atmosféru a všetko mala do detailu premyslené. Od začiatku som mala množstvo otázok a každú chvíľu som prišla s nejakou novou teóriou (keby som bola vo filme, nad mojou hlavou by ste videli otázniky, rovnice, náhodné čísla a písmená, tak mi to v hlave šrotovalo). Keď už som si myslela, že pravda konečne vyšla na svetlo sveta, bum, prišiel ďalší zvrat a všetko bolo úplne inak. Kto bol obeť a kto zloduch? Autorka ma držala v napätí do úplného konca. A práve toto ma nútilo hltať jednu stránku za druhou. Bolo to fakt návykové a kniha sa mi len ťažko púšťala z rúk. Okrem toho sem zakomponovala aj niekoľko závažných a citlivých tém, takže nebola núdza ani o emotívne momenty.
Naša hlavná trojica mi dala celkom zabrať. Väčšinou mám na postavy, ich charakter a vlastnosti jednoznačný názor, v tomto prípade to však také jednoduché nebolo. Počas čítania som sa totiž cítila ako na horskej dráhe a moje pocity z nich sa každú chvíľu menili. Raz som im fandila, potom mi ich bolo ľúto, inokedy som nesúhlasila s ich rozhodnutiami, bola som z nich zúfalá, najradšej by som na nich nakričala, chytala sa za hlavu, zostala stáť s otvorenými ústami... a takto stále dookola. S ohľadom na situáciu, v ktorej sa ocitli, sa im však nemôžem čudovať. Netuším, ako by som sa zachovala ja.
Samozrejme, že tiež nechýbala romantika a nejaké pikantné scény. Po prečítaní anotácie som stále premýšľala, ako to chce autorka (vzhľadom na minulosť hlavných hrdinov) urobiť, aby to medzi nimi fungovalo a pôsobilo to uveriteľne, no napokon bol prechod z jednej fázy do druhej úplne prirodzený a všetko zapadlo na svoje miesto.
Za seba nemám čo vytknúť, bola som maximálne spokojná a chválim autorku za prepracovanú zápletku, pri ktorej som si nikdy nemohla byť istá, čo ma čaká na ďalšej strane.
Už v predchádzajúcej časti sme videli, že manželstvo Alessandry a Dominica bolo naštrbené a ja som sa na ich príbeh veľmi tešila. Predsa len, tróp manželskej krízy má svoje osobité čaro, minimálne aspoň pre mňa. Po dočítaní však musím povedať, že som od ich príbehu čakala viac. Nehovorím, že by bol zlý, to nie, no myslím si, že autorka naplno nevyužila potenciál, ktorý táto citlivá téma má. Predchádzajúce dve časti sa mi páčili viac.
Príbeh sa začal dobre. Po tom, čo Dominic po x-krát uprednostnil svoju prácu pred manželkou, sa Alessandra rozhodla, že stačilo a urobila rázny krok. Hovorím si paráda, teraz ešte len začne tá pravá emočná jazda, aká sa dá od takéhoto typu príbehov očakávať. Bola som pripravená na to, že Lakomstvo ma úplne emočne vyžmýka. Bohužiaľ, nič také sa nekonalo.
Dominic nevyrastal v najlepších podmienkach, preto tvrdo pracoval, aby už nikdy nemusel premýšľať nad tým, kde zoberie peniaze na základné veci. Tento strach bol v ňom tak hlboko zakorenený, že zabudol na to, že v živote sú aj dôležitejšie veci než peniaze a kariéra. V skutočnosti to vôbec nebol zlý muž.
Alessandra bola pre svojho manžela oporou od úplného začiatku. Vždy pri ňom stála, podporovala ho, bola chápavá a trpezlivá. Pri tom všetkom však nejak zabúdala na seba samotnú. Nie každá žena by tak dlho vydržala v takomto jednostrannom vzťahu.
Nešlo tak ani o nápravu manželstva, ako o druhú šancu. Možno si poviete, že to je v podstate to isté, ale nie je (keď si knihu prečítate, tak pochopíte). Dominic sa doteraz nemohol z práce odtrhnúť ani na večeru a zrazu mohol odísť aj na niekoľko dní a nič sa nestalo. Možno, že keby sa už skôr otvorene o všetkom porozprávali, nezašlo by to až takto ďaleko. Chyba bola na oboch stranách.
Spoznala som už cca 5 autorkiných mužských hrdinov, a keď to so svojou priateľkou pokašľali, tvrdo bojovali, aby ju získali späť. Očakávala by som, že manžel sa bude o svoju manželku, s ktorou strávil 11 rokov, biť ešte viac. Nehovorím, že sa nesnažil a verím mu, že Alessandru ľúbil, no chýbalo mi tu takéto to prosenie, podlizovanie, plazenie sa... snáď rozumiete, čo tým chcem povedať.
Asi to vyzerá, že som všetko len ofrflala, ale nie je to tak, skôr som chcela ukázať, kde vidím ten premárnený potenciál. Príbeh bol dobrý (bolo tu viacero momentov, kedy som si čítanie užívala), no niektoré veci mi nesadli a o k hodnoteniu výborný mi tu jednoducho niečo chýbalo.
Tak som si počas bieleho dňa opäť raz poplakala, tentokrát za to môže Miška Ries. Na túto knihu som sa veľmi tešila (ako na všetky Miškine knihy), príbeh rehoľnej sestry a policajta bol sám o sebe veľkým lákadlom. Miška nastavila latku poriadne vysoko, preto mám od každej jej knihy obrovské očakávania. Našťastie, ešte ani raz ma nesklamala a mám pocit, že každý jej ďalší príbeh je lepší a lepší.
Prvý sľub bol smutno-krásny príbeh plný závažných tém, v ktorom mi autorka dokázala zlomiť srdce a zároveň ma rozosmiať. Vždy to vie tak dobre nakombinovať, že dostaneme z každého rožku trošku a všetky zložky sa pekne dopĺňajú. Príbeh ma od prvej strany vtiahol do deja a len ťažko sa mi púšťal z rúk. Čítal sa v podstate sám a hoci mal cez 400 strán, o našich hrdinoch by som dokázala čítať ešte dlhšie. Za mňa to bola jedna z Miškiných naj kníh.
Hana bola slniečko, ktoré všade, kam prišlo, prinieslo pozitívnu energiu a dobrú náladu. Svojou priateľskou povahou, dobrosrdečnosťou, bezprostrednosťou, inteligenciou a mierne podrezaným jazykom si rýchlo dokázala získať sympatie ľudí vo svojom okolí. Aj ja som si ju okamžite zamilovala.
Šimon bol jej opakom - uhundraný, cynický, uzavretý, samotársky. Po tom všetkom, čím si prešiel, sa mu však nemožno čudovať. Stačilo ho lepšie spoznať a človek zistil, že pod tou jeho nevrlou maskou sa skrývalo omnoho viac, ako dával najavo. Obľúbila som si aj jeho kolegu Nora, ktorý si nenechal ujsť žiadnu príležitosť, aby Šimona trochu podpichol a ja som sa na nich dvoch dobre bavila.
Na prvý pohľad by Šimon a Hana nemohli byť viac odlišní, no aj vďaka tomu sa tak dobre dopĺňali. Nie každá romantická kniha potrebuje pikantné scény. Niektoré nepotrebujú ani malý bozk, aby bola cítiť láska a príťažlivosť dvoch ľudí. Tróp zakázanej lásky opäť raz predviedol svoje čaro. Oceňujem, že hoci Šimon bol odhodlaný o Hanu bojovať, nikdy ju do ničoho nenútil a rešpektoval všetky hranice, ktoré medzi nimi boli.
Za srdce ma chytil aj príbeh Katky. Bolo to skvelé a citlivé dievča, ktorému sa za posledný rok prevrátil život hore nohami. Miestami by som ju najradšej objala a ubezpečila ju, že všetko raz zasa bude dobré. Bavilo ma sledovať, ako si so Šimon k sebe hľadali cestu, aj keď to bola poriadna emočná jazda. Vďaka nej sme mali tiež možnosť nahliadnuť do sveta teenagerov, predovšetkým tých, ktorí už v takomto mladom veku bojovali s viacerými problémami.
Za mňa veľké odporúčanie, nemám nič, čo by som knihe vytkla. Už teraz sa veľmi teším, akým príbehom nás Miška prekvapí nabudúce.
Svadba na anglickom vidieku je príbeh o priateľstve, (komplikovaných) rodinných vzťahoch, dospievaní, osamostatnení sa, hľadaní seba samého a láske. Bola to taká príjemná romantická oddychovka ako aj autorkine predchádzajúce knihy.
Príbeh sa odohrával v 60. rokoch 20. storočia (v niektorých momentoch som mala pocit, že to bolo aj o niečo skôr). Myslím, že autorka dobovú atmosféru opísala pomerne fajn. Poukázala aj na vtedajšie rozdiely medzi spoločenskými vrstvami či pohlaviami.
19-ročná Lizzie doteraz žila s rodičmi, ktorí jej naplánovali život do poslednej bodky, od obliekania po výber manžela a svadbu. Teraz však odchádza do Londýna na prestížny kurz varenia a konečne má možnosť užiť si trochu slobody, po ktorej tak dlho túžila. Zo začiatku to nemala jednoduché, predsa len, s niektorými vecami nemala žiadne skúsenosti, takže bola taká ustráchaná a neistá, no postupne sa postavila na vlastné nohy. Bola to priateľská a dobrosrdečná mladá žena a veľmi šikovná krajčírka a aranžérka kvetov.
Obľúbila som si aj jej nových kamarátov/spolubývajúcich. Každý z nich bol iný, no dobre sa dopĺňali a nikdy s nimi nebola nuda. K srdcu mi najviac prirástol David. Bol o niečo starší než dievčatá, mala som pocit, ako by to bol ich starší brat, na ktorého sa vždy mohli spoľahnúť - staral sa o nich, podporoval ich, mohli sa mu so všetkým zdôveriť, nikdy im neodmietol podať pomocnú ruku.
Lizzie sa zahľadela do muža, ktorý však už bol zadaný. Musím povedať, že najviac sa mi ich ,,vzťah" páčil v prvej časti knihy. Vtedy som medzi nimi cítila iskrenie a vzájomné city (tróp zakázanej lásky opäť raz zafungoval). Potom to bolo také nemastné-neslané, najmä kvôli tomu, že sa o celej situácii spoločne poriadne neporozprávali, všetko v sebe dusili, tak ani jeden nevedel, na čom je.
Máme tu novú sériu od Jenny Colgan, ktorá píše také pohodové romantické oddychovky. V tomto duchu sa niesla aj jej novinka Útulná pekáreň na pobreží, ktorá v podstate splnila to, čo som od nej očakávala.
Polly sa jej doterajší život rozsypal pod rukami. Potrebovala na chvíľu zmeniť prostredie, tak si prenajala starý dom v prímorskom mestečku v Cornwalle. Dostatok voľného času jej umožnil venovať sa jej záľube - pečeniu chleba a iných pochúťok, vďaka ktorým si postupne získala sympatie miestnych obyvateľov. Priznám sa, že keď som čítala o všetkých dobrotách, ktoré vypekala, tiekli mi slinky. Veď kto by si nedal čerstvý, chrumkavý chlebík práve vytiahnutý z pece?
Polly bola priateľská mladá žena, ktorá však doteraz viac brala ohľady na svojho partnera než sama na seba. Prispôsobovala sa mu, podporovala ho v jeho snoch, pomáhala mu so všetkým, čo bolo treba, až zrazu zistila, že takýto život vlastne netúžila žiť. Bola som rada, že konečne našla niečo, čo ju napĺňalo. Páčil sa mi aj jej nový zvierací kamarát, bolo to také milé spestrenie celého príbehu.
Ako to v malých mestečkách býva, žila tu súdržná komunita, ktorá držala pri sebe. Každý tu každého poznal a nič sa neutajilo. Keď nastal nejaký problém, celé mestečko stálo pri vás. A keďže išlo o prímorské mestečko, mali sme možnosť nahliadnuť aj do života rybárov a ich rodín, ktoré každý deň netrpezlivo očakávali, či sa ich blízki vrátia bezpečne domov.
Samozrejme, že nesmel chýbať ani kúsok romantiky, bez toho by to nešlo. Do života Polly vtrhli hneď dvaja muži a ja som zo začiatku mala svojho favorita. Nakoniec som však ani z jedného nebola nejak nadšená. Jeden skrýval tajomstvá a druhý sa podľa môjho názoru miestami správal divne, takže som si romantickú linku až tak neužila.
Som zvedavá, čo na Polly čaká v ďalších častiach.
Na záver ešte musím pochváliť grafické spracovanie knihy, od krásnej obálky po tematickú oriezku. Opäť to je potešenie pre oči.
Keď sa povie meno Julie Caplin, ako prvé si predstavím príjemné romantické oddychovky, ktoré ma zahrejú na duši. Podobné očakávania som mala aj od jej novinky (v skutočnosti prvej knihy, ktorá jej vyšla), najmä podľa tej krásnej obálky. Prišlo však prekvapenie a príbeh sa ubral smerom, ktorý som nečakala.
Olívia bola už nejaký čas tajne zaľúbená do svojho najlepšieho kamaráta, no osud im neprial a keď Daniel začal chodiť s jej spolubývajúcou, povedala si, že nastal čas, aby ho brala už len ako kamaráta a pohla sa vpred. Bola to taká dobráčka od kosti, čo bohužiaľ mnohí zneužívali. Dúfala som, že si konečne dupne a postaví sa sama za seba. Bola to šikovná mladá žena a nezaslúžila si, aby sa k nej takto správali, podkopávali jej sebavedomie, podceňovali ju.
Priznám sa, že Daniela som si zrovna dvakrát neobľúbila, dosť ma svojim správaním vytáčal. Namiesto toho, aby sa so svojou kamarátkou otvorene porozprával, slepo dôveroval tomu, čo mu natárali iní a choval sa k nej ako k niekomu cudziemu, koho dobre nepozná. Z tohto dôvodu som si nejak neužila ani romantickú linku.
Emily, to bola mrcha s veľkým M. Zakaždým, keď sa objavila na scéne, otváral sa mi nožík vo vrecku. Nenormálne mi dvíhala tlak a dúfala som, že raz jej to karma všetko vráti aj s úrokom.
Zato druhá dejová linka ma dosť bavila. Absolútne som netušila, že autorka príde s takouto zápletkou (v jej knihách by som to fakt nečakala), no spestrila celý dej. Začalo to nevinne, ale situácia sa čoraz viac stupňovala.
Od Julie som čítala už aj lepšie príbehy, bolo tu pár vecí, ktoré mi nesadli, ale celkovo to vôbec nebolo zlé. Oceňujem, že autorka ma dokázala prekvapiť.
Osobne by som privítala, keby sme sa ešte dozvedeli, ako to dopadlo s Olíviinou sestrou, jej príbeh ma tiež zaujal.
Do finále série Bezmocná som sa po konci druhej časti púšťala s mnohými otázkami. Kitt vyslovil vetu, ktoré zmenila životy snáď celého kráľovstva a ja som bola veľmi zvedavá, ako sa to nakoniec všetko skončí.
Myslím si, že to bolo vyvrcholenie série, ako sa patrí - nechýbali tu silné emócie, láska, rodina, priateľstvo, tajomstvá, zvraty, odhalenia a prekvapenia. Niektoré veci mi boli jasné už dávno predtým, než pravda vyplávala na povrch, iné som zasa vôbec nečakala. Človek si do poslednej kapitoly nemohol byť istý, čo sa ešte stane. Priznám sa, že miestami toho na mňa bolo už dosť a mala som pocit, že mi z tých všetkých nových informácií praskne hlava, ale inak som s touto časťou spokojná.
Paedyn si nemohla ani tentokrát na chvíľu oddýchnuť, čakali na ňu ďalšie náročné skúšky a dôležité rozhodnutia, kde si mala vybrať medzi láskou a tým, za čo dlhé roky tak urputne bojovala.
Kai je môj obľúbenec, každou časťou som si ho zamilovávala viac a viac. Aj on sa ocitol medzi dvoma mlynskými kameňmi a ja by som ho najradšej objala, v niektorých momentoch mi preňho pukalo srdce.
Z Kitta som mala zmiešané pocity. Síce sa tváril tak ,,nenápadne" a ja som mu aj chcela veriť (hlavne kvôli Kaiovi, ktorý na brata nedal dopustiť), ale stále mi na ňom niečo nesedelo a vedela som, že ešte nepovedal slovo.
Romantická linka bola vzhľadom na komplikovanú situáciu, v ktorej sa naša dvojica (alebo trojica?) ocitla, poriadna emočná jazda. Ich vzájomná chémia bola skvelá, cítila som ich lásku, vybudovali si medzi sebou pevný, hlboký, milujúci vzťah, a tak som to s nimi všetko prežívala. Niektoré scény som čítala so slzami v očiach.
Kniha bola po grafickej stránke opäť nádherná - od obálky, oriezky, tematickej záložky po vnútro knihy.
Celkovo túto sériu hodnotím kladne, ja som si jej čítanie užila. Teším sa ešte na bonusové novely.
