Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
O autorovi som toho veľa nevedela. Niekde som čítala, že jeho diela sú trilery s nádychom hororu a presne to ma zaujalo. Do škrabotu som sa pustila hneď, ako sa mi dostal do rúk. Začínala som s očakávaním a musím povedať, že kniha ma nesklamala.
Príbeh sleduje Petra, ktorý nemá práve najlepšie obdobie a rozhodne sa, že potrebuje „vyresetovať“ hlavu. Zvolí si na to terapiu tmou. Lenže tá mu prinesie oveľa viac než len psychický oddych.
Hororová stránka príbehu je prítomná počas celej knihy. Neistota, napätie a ticho, ktoré až kričí... Prežívala som každý moment spolu s hlavným hrdinom. Po tejto knihe si nie som istá či by som sa do niečoho podobného vôbec niekedy pustila!
Ak by mi niekto pred dvoma rokmi povedal, že raz budem rada čítať komiksy a ešte k tomu s témou homosexuality asi by som sa zasmiala. No dnes tu sedím, s úsmevom na perách a srdcom roztopeným, lebo ma ten príbeh úplne dostal. Od prvej stránky ma chytili kresby, ktoré sú nádherne jemné a emotívne. A ten príbeh? Taký sladký, že si tých dvoch jednoducho musíte zamilovať.
Nebolo to zlé, autorka má určite talent. Celé mi to však prišlo ako trochu slabšia napodobenina Trhliny. Napriek tomu jej určite ešte dám šancu potenciál tam rozhodne je :)
Túto spisovateľku sledujem na TikToku už dlhšie a zatiaľ som od nej prečítala tri knihy. Musím povedať, že má veľký talent. Dokáže napísať kvalitný psychotriler, ktorý ešte dlho po prečítaní zostane v hlave. Nebojí sa náročných tém v tejto knihe napríklad spracovala tému týrania matkou. Kniha sa číta veľmi rýchlo, ja som hltala stranu za stranou a čakala na nejaký šťastný záver. Posledné strany boli pre mňa úplný mindfuck, ktorý celý príbeh posunul až do slušného hororového žánru.
Na túto knihu som sa veľmi tešila a mala som od nej veľké očakávania. Kariku považujem za takého menšieho slovenského Kinga nie raz sa inšpiroval jeho tvorbou a navyše, jeho Strach patrí medzi moje najobľúbenejšie knihy. Vždy, keď sa vonku ochladí, mrzne a všade je len bielota, spomeniem si práve na Strach.
Ale späť k Hlbine. Už od začiatku vďaka Karikovmu majstrovskému opisu cítime vnútornú prázdnotu a beznádej, pred ktorou niet úniku. S pribúdajúcimi vraždami prichádza aj čoraz intenzívnejší strach. Približne do polovice knihy si autor udržiava skvelé hororové tempo, no potom prichádzajú s prepáčením jeho filozofické „kecy, ktoré musí mať snáď v každej knihe. A záver? Ten bol, ako pri väčšine jeho diel, pre mňa opäť neuspokojivý.
Aj napriek týmto výhradám bola kniha výborná a zaslúži si 4 hviezdičky.
Tretie pokračovanie príbehu Clare a Dorrana som doslova hltala. Opäť nechýbalo napätie, strach o našich hlavných hrdinov a momenty, pri ktorých sa mi tajil dych. Veľmi ma potešilo stretnutie Clare s Beth, ktoré príbehu dodalo nový rozmer. Nebudem prezrádzať detaily, ale jedno je isté po dočítaní tejto knihy budete chcieť okamžite siahnuť po ďalšom pokračovaní.
Epochu som prvýkrát spoznala prostredníctvom tejto knihy. Dovtedy som o ňom len počula. V tomto príbehu spracoval skutočný prípad vraha, ktorý otriasol dejinami kriminalistiky v Slovenskej republike, no upravil ho podľa seba.
Jeho štýl písania sa mi páčil je hrubý, násilný a surový. Prirovnala by som ho ku Ketchumovi, čo je pre mňa veľké plus. Celkovo sa mi kniha veľmi páčila a nemám jej, čo vytknúť. Dávam plné hodnotenie!
Každý fanúšik hororového žánru pozná meno H.P. Lovecraft. Pred nejakým časom sa mi do rúk dostala kniha poviedok, ktorá je inšpirovaná jeho dielami. Poďme sa na ňu trošku pozrieť.
Prvá poviedka bola pre mňa jednoznačne najlepšia. Mala silný príbeh aj záver, ktorý ma nenechal chladnou. Vďaka nej som mala chuť pokračovať v čítaní a preskúmať ďalšie príbehy v knihe. Nebudem rozoberať všetky poviedky, ale spomeniem aj tú, ktorá ma zaujala o modeme, ktorý prepisoval e-maily. A, hoci sa to môže zdať, že má viac „kingovský“ nádych, stále ma zaujala.
Ďalšou poviedkou, ktorá ma veľmi prekvapila, bola Tlustoch. To bol príjemný zvrat a príbeh, ktorý ma pohltil. Ostatné poviedky boli tiež veľmi dobré, ale tieto tri považujem za najsilnejšie v knihe.
Ak hovoríme o atmosfére, kniha si udržala charakteristický „lovecraftovský“ štýl. Zvedavosť a strach z neznámeho ma sprevádzali počas čítania, čo vytváralo silný dojem, že ide o autentický príspevok do Cthulhu Mythos. Pustiny boli presne tým, čo som hľadala prostredie, ktoré bolo tajuplné a nepohodlné a zároveň veľmi silné v tom, čo naznačovalo, ale nikdy úplne neodhalilo.
Celkovo je to zbierka, ktorá sa oplatí prečítať, najmä ak máte radi horor, ktorý nie je len o klasickom strachu, ale aj o pocite zvedavosti a napätia.
Riley Sager patrí medzi mojich obľúbených spisovateľov trillerov. Posledná dievčina bola už moja asi tretia kniha od neho. Celkovo sa mi koncept Final Girl páčil. Začiatok bol celkom zaujímavý, ale potom sa príbeh začal vliecť, pokiaľ nenastanú nečakané zvraty, v ktorých je autor skutočným majstrom. Napriek tomu som si knihu užila a koncept poslednej dievčiny mi pripomenul horory z 80. rokov.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Túto knihu som si už dlhší čas všímala v knižnici a sledovala ju. Po doporučení z jedného videa, kde bolo spomenuté, že knihy s atmosférou podobnou seriálu From stoja za prečítanie, som si ju konečne vzala a začala čítať. Zo začiatku som mala pocit, že nečítam typický horor, ale skôr niečo z kategórie pre dospelých. V príbehu sa objavuje čarodejnica, ktorá sa občas zjaví vo vašej spálni no obyvatelia mesta sú na ňu už zvyknutí, dokonca majú vlastné pravidlá, ako ju zakryť a sledovať. Funguje to celkom dobre, pokiaľ sa s ňou nezačne zaobchádzať neúctivo, ako to urobili niektorí jedinci a nezačne peklo.
Práve vtedy, keď sa atmosféra zmenila na temný horor, ma kniha zaujala oveľa viac. Autor sa podľa môjho názoru inšpiroval aj Stephenom Kingom, čo prispelo k autentickému hororovému pocitu. Záver sa mi síce nepáčil až tak, ale mohlo to byť aj horšie. Celkovo túto knihu vrelo odporúčam!
