Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Rada čítam, keď mám čas.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Je dôvera. Po prvej časti, kde bol najdôležitejší život, som vzala do ruky hneď druhú a toto milujem, ani nevnímam, že čítam knihu, otáčam stranu za stranou a mám pocit, že som priamo v centre deje. Tak perfektne autorka píše. Oddýchla som si a na chvíľu na všetko zabudla. Príbeh Graysona a Isabell sa presunul do mesta Devner, kde obaja žijú a pracujú. Vzťahy dozrievajú, dej je plný napätia. Vzťah bratov Trisa a Graya je úžasný, Trisa mi bolo veľmi ľúto. Cesty hlavných postáv sa na konci opäť rozdelili, tak sa teším na poslednú časť.
To najcennejšie je ŽIVOT - ľudský život.
Na leto som si chcela dopriať niečo oddychové, kúpila som si teda celú trilógiu - To najcennejšie som práve dočítala, čaká ma ešte To najdôležitejšie a To najkrajšie.
Nič lepšie som si ani nemohla zvoliť. Perfektne som si pri knihe oddýchla a potešilo ma úplne všetko - okrem samotného deja kvalitný preklad, nič rušivé, krásne detaily, ako číslovanie strán, ruže a stuhy na začiatku a konci každej kapitoly, veľkosť písma.
Keď si odmyslím, že samotná podstata deja je temer neuveriteľná a trochu pritiahnutá za vlasy, pre tento príbeh to bolo proste žiadúce, tak to bola úžasná kniha, žiadne hluché miesta, podmanivé prostredie a črty hlavných postáv Graysona a Isabelly zaujímavé.
Moja šiesta kniha od autora, ktorá bola zo všetkých najmenej desivá, najmenej krvavá a asi aj najmenej vtipná - no aj tak výborná detektívka plná vrážd, ktoré sa týkali sudcov, papalášov a klubu štyroch mušketierov - teda štyroch vplyvných mužov a ich zbohatlíckeho životného štýlu. Drogy, alkohol, spoločníčky, drahé autá, luxus a temné tajomstvá. Opäť raz vynikajúci epilóg, ktorý všetko prepojil a objasnil. 4,5 *
"... Počkajte si na toho, kto vám do náruče zvesí hviezdy..."
Možno má láska vyzerať ako slnko. My sme slnku nedali nič, ale ono stále vyjde a ohreje nás. Každý deň. Otočíme sa mu chrbtom, no ono nás na druhý deň, keď sa vrátime, znova zahreje. Bez výčitiek, bez otázok. Nezištne.
Extrémne ťažký a neskutočne silný príbeh medzi Lilianou (Krpaňou, Popoluškou) a Timotejom (Titanom, Krasoňom). Je popretkávaný hláškami z legendárnej Popelky, ale tak nenútene, trefne a dodáva to tomu tú správnu iskru. Okrem dvoch myšlienok, čo som napísala v úvode, je ich v knihe neúrekom, nad ktorými sa dá dlho premýšľať. Príbeh je vyšperkovaný do najmenšieho detailu.
So zatajeným dychom som hltala každé slovo a nevedela som prestať čítať. Týmto som opäť vďačná skupine Čitateľský klub Martinus a knihomoľke, ktorá tam tejto knihe napísala takú recenziu, že ma okamžite "prinúrila" si ju kúpiť a neľutujem ani jedinej sekundy strávenej nad touto knihou.
V poradí šiesta kniha od Romana Horňáka, ktorú som práve dočítala.
Neskutočne ma potešilo, že aj do takéhoto krváku sa dá excelentne zakomponovať môj milovaný Malý princ.
V tejto knihe sa autor venuje viere v Boha a otvára náboženskú stránku, v podstate sa niekde v strede dozvedáme, kto je vrahom, ale dokázať to, to už je práca Romana Horňáka a jeho kolegov. Bola to fuška, ale nakoniec to zvládli. Vrah bol nechutný svojou povahou, správaním, taký ohavný človek si nezaslúži snáď ani žiť. Boh ho sklamal a on sa stal jeho nepriateľom.
Milujem tie kapitoly, keď sú v zasadačke a majú poradu. Tú bezprostrednosť, ten humor, ako spolu komunikujú, povahovú črtu každého z nich. Ja som sa toľko nasmiala.
Opäť krátke svižné kapitoly, žiadna nuda, snáď ešte v žiadnej knihe nikto toľko nevracal, ako pri týchto vraždách. 5*
Vila v Taliansku je taká oddychovka, ak človek nemá veľké očakávania, tak ho príbeh Lie a Rapha nesklame. Zároveň však som v knihe nenašla nič, čo by ma výrazne nadchlo. Taliansko tomu dodalo ten správny šmrnc. Ale všetko mi prišlo také prvoplánové a prijatie Lie do rodiny jej pravého otca bolo také happy-shining, že to bolo proste too much. 3,5*
Od autorky som prečítala všetky jej knihy a chcela som aj túto. Skôr, ako som si ju kúpila, prečítala som si všetky recenzie. Teda tušila som, čo ma bude čakať.
Autorka v tejto knihe ponúka niečo mystické, nadpozemské, zaoberá sa čiernou mágiou, rituálom zla, generačným hriechom a astrálnym cestovaním.
To všetko v príbehu súčasnej rodiny Daniely, Andreja a ich detí - Denisa, Emy a Sašky a 24 pokolení nazad.
Poviem Vám, je to sila! Presne pre toto mám autorku rada, hltáte každé slovo. Za mňa 4,5* pretože v druhej časti sa mi niektoré veci zdali až príliš neuveriteľné. Za najsilnejšiu postavu by som označila Denisa, záver vás poriadne prekvapí!
Je to boj zúfalej matky za záchranu svojich detí. Sila jednej matky, neskutočná obeta.
Ponúkam ešte úryvok, ktorý som si musela uložiť:
"Príšery neexistujú. Nemajú špiny ani nechrlia oheň. Ukrývajú sa v ľuďoch. Zvieratá zabíjajú, aby prežili alebo aby sa ochránili. No príšery v ľuďoch páchajú ohavnosti pre zvrátené potešenie alebo zo sebectva. Myslíme si, že sme to najlepšie, vrchol života na Zemi. Zároveň sme však aj jej prekliatím. Prinášame rozruch tam, kde prirodzene vládne pokoj. Sebectvo tam, kde je dosť pre všetkých. Snažíme sa riadiť prírodu, ktorá bez nás žila v rovnováhe milióny rokov. Riadime sa pravidlom, že naše potreby a túžby sú dôležitejšie, než potreby zvyšných druhov, dokonca dôležitejšie než potreby iných ľudí. Je naivné báť sa zla, pretože zlo je v nás."
Toto je v poradí už moja piata kniha od autora, knihy nečítam v poradí. Milujem ten humor, milujem tú energiu medzi kolegami, ich osobnosti a autorov štýl písania je úžasný, striedanie kratších kapitol a tie epilógy!!! V sieti pavúka sa stretávame s vrahom, ktorý má úchylku na uniformy a je to extrémny sadista a deviant a nekrofil - kvôli traume z detstva je z neho monštrum a jeho chuť rastie, nevie si pomôcť. Jeho činy sú kruté a nechutné (ale ohavnejšie vraždy boli v knihe Red Wine 69). Príbeh je vsadený do obce, kde starosta je pán Boh, farár sa bojí viac jeho ako Boha a všetkých má kúpených. Opäť prekvapivý koniec, vrah sám rozhodne o svojom osude.
Zatiaľ najkrvavejší a najbrutálnejší detektívny román, za celú moju čitateľskú éru. Toto je už moja tretia kniha od autora, zatiaľ sa mi všetky páčili rovnako. V tejto knihe sa vraždy priamo týkajú Šturiho a je veľmi ťažko zranená Viki aj Roman. Ako celok to nemalo hluché miesta, dej nebol prvoplánový, tuhla mi krv v žilách, hlavne pri tej scéne v pivnici.
FUJ, HNUS, GRC, DES - a aj tak je to pravda. Ale môj mozog sa snaží poprieť túto realitu, lebo mu neberie, že niekto by bol niečoho takéhoto schopný. Čítať to je jedna vec, ale predstava, že sa to reálne deje - proste hrubozrnný hnus! Autor podal dej tak dôveryhodne, že som mala pocit, že som priamo tam, mala som zimomriavky, bolo mi zle, opis pocitov matiek zavraždených dievčat ma donútil plakať. To, čo sa javí ako totálne zvrátené - teda že pedofil znásilní, zavraždí a naaranžuje 12-ročné dievčatá, aby vyzerali ako dokonalé bábiky sa rozvinie do niečoho omnoho ohavnejšieho, o čom som ozaj netušila, že vôbec existuje. Do posledného písmena - oba epilógy, aj doslov autora, sa mi ježili chlpy na celom tele.
