Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Som obyčajné dievča, ktoré je stvorené na to, aby bolo blázon do kníh. Svet, do ktorého sa ponáram, ma prenáša do mysle niekoho cudzieho, odlišného a pritom rovnakého.
nájsť ma môžete aj na instagrame: @carla.reads
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Prvých pár stránok som bola trocha stratená. Ocitla som sa priamo v akcii a nechápala podstatu. No pribúdajúcimi vysvetleniami ma kniha pohltila.
Asi som doposiaľ nečítala knihu s takou originálnou tematikou. Shelby svoju fantáziu doslova popustila z uzdy. Čarodejnice ma oslovili ihneď. Ich kultúra, schopnosti, druhy, čerpanie energie, magické predmety, správanie... to všetko bolo nepoznané a tajomné. Chcela som o nich vedieť viac a viac. Lou, provokujúcu drzaňu som si nesmierne obľúbila. Nepamätám si, kedy naposledy som sa pri knihe tak nasmiala.
A samozrejme, aby toho nebolo málo, prikmotrili sa tam chasseuri, lovci čarodejníc! Nevedela som, či ich ľutovať alebo nenávidieť. Viera a výchova boli to, čomu verili. Lov a upaľovanie čarodejníc bolo ich posolstvo, nádej na lepší život bez mágie. Reid je pre mňa zatiaľ najzaujímavejšia mužská postava. Vo všetkých ohľadoch.
Dej je napínavý do samotného konca. Strhne vás a nepustí. Nebol by čas, kedy by som zatvárala knihu s tým, že ma príbeh nudí. Zápletky sú riadne poprepletané a síce som na konci, čo to tušila, rozhodne ma kniha v ničom nesklamala. V čom som mala problém bolo vyslovovanie francúzskych slovíčok a v mojej hlave to znelo ako pekná skomolenina čínštiny a japončiny. Avšak nevadili mi tam, dodávali príbehu tú správnu atmosféru.
Páčilo sa mi, že sa v knihe vyskytovali pohľady oboch postáv. Mala som tak možnosť spoznať myšlienky zádumčivého Reida. Neraz som bola ohľadom neho skeptická, no jeho pohľad na vec mi moje domnienky vyvrátil.
Chémia medzi Lou a Reidom bola tak živá, že sama som mala na mále. Dobrú polovicu knihy som iba tŕpla zakaždým, keď sa zjavili vedľa seba. Nemuseli ani rozprávať a tie iskry priam vybuchovali.
Pre mňa je to tesne po Dvoroch druhá najlepšia fantasy. Bezpodmienečne. Myslím, že táto kniha by mala byť povinné čítanie každého knihomoľa!
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Tak toto bolo dačo! Ak som vravela, že som unesená z prvého dielu, tak teraz som bez slov!
Druhý diel sa okamžite napája tam, kde stránky prvej knihy skončili. Z toho konca som bola absolútne prekvapená, preto som rada, že Elise nepresunula dej o niekoľko týždňov či mesiacov dopredu. Takto mohol čitateľ s presnosťou vedieť, čo Vhalla z verdiktu súdu pociťuje. Ako sa jej dotkli udalosti jediného večera, kedy bola prinútená vlastným podvedomým spraviť skutok, ktorý ju prenasleduje. Zmenil celú jej podstatu. Obral ju o slobodu. Pokojný život. Zaviedol do priameho stredu vojny bez skúseností, ktoré postupne objavuje a zbiera s pomocou Aldrika i jej priateľov. Musí sa naučiť bojovať, ovládať mágiu i dary, ktoré s ňou prichádzajú.
Dej je v knihe takpovediac rozdelený na dva úseky. Romantická linka sa prelína s drámou. Sledovať ako si Vhalla i Aldrik začínajú postupne uvedomovať, že je medzi nimi viac ako len priateľstvo, bolo úžasne spracované, no občas poriadne frustrujúce. Hlavne, ak k nim neboli priklonené okolnosti a sami sa vydali radšej okľukou, ktorú obaja pokladali za príjemnejšie riešenie. Chémia medzi nimi bola na takej vysokej úrovni, že wau. Normálne mi z ich iskrenia vstavali chlpy dupkom. Na akékoľvek zblíženie som dychtivo čakala od samého začiatku až mi z toho bolo do smiechu.
Aby to nebolo iba o peknej láske, muselo nastať čosi, čo dodá knihe posledný šmrnc. Smrť jednej dôležitej postavy ma nesmierne zaskočila a rozosmútila. Práve vďaka tomu nastávajú dosť podstatné zmeny v príbehu. A pretože má Vhalla ako Veterná čarodejka neustále na chrbte terč, musí sa vzdať všetkého čo má do posledného detailu a stať sa neviditeľnou. Tu som si ešte viac obľúbila Daniela. Jedného z osobných strážcov mladšieho princa. Jeho milú a dobrosrdečnú osobnosť s túžbou ochraňovať bezbranných, by si zamiloval hádam každý. Podujal sa na výcviku Serieny po jej premiestnení, nevšímajúc si jej odmietanie, keď sa z nej stala stratená ovečka.
A zároveň som zistila, že Elise si rada necháva bomby na záver. Akože haló? Ten koniec... to, čo má byť? Ani neviem ako dlho som sledovala s vyoranými očami na poslednú stránku. Musím jej zatlieskať, pretože to vymyslela parádne až som mala zimomriavky. Jediná škoda je, že nie sú preložené ďalšie časti a ani neviem, či sa preklad chystá. Vidím to tak, že si budem musieť prečítať pokračovanie v origináli, lebo z otázok mi za chvíľu vybuchne hlava.
Kniha bola perfektná, napínavá, vtipná. Mala všetko, čo od príbehu považujem na to, aby som sa zasmiala, posmútila si, zakrútila hlavou i si povzdychla. Budem sa opakovať, ale je to jedna z najlepších sérii, aké som kedy čítala.
V živote som nečítala jedinú texting knihu. Nechápala som, ako to môže ktokoľvek písať. Predstavovala som si stránky zahltené správami od A po Z bez poriadneho deja. Ibaže potom prišiel ošiaľ okolo novinky od vydavateľstva Zelený Kocúr a ja som si povedala, že si ten skvost musím prečítať.
Smiech vo mne vyvolala prvá veta. To sa mi nestalo ani nepamätám. V príbehu sa nachádza neuveriteľne veľa vtipných pasáží. Práve správy, ktoré si vymieňajú hlavné postavy Delia a Zach vďaka jednému omylu, sršia podpichovaním, sarkazmom a flirtom. Ich vzťah bol od začiatku pestrý, ani jeden z nich si nedával servítku pred ústa. Dokonalo k sebe pasovali, rozumeli si a spoznávanie medzi nimi prebiehalo na reálnej úrovni. Brali veci plynulo. Zľahka tak ako prišli.
Marshy dodával knihe čerešničku na torte. Ešte som v žiadnom príbehu nepostrehla takého nezvyčajného miláčika. Spočiatku som nechcela veriť, že je naozaj živý. :D A pri niektorých scénkach som sa dokonca červenala od silno potlačovaného smiechu.
Dej bol humorný, komický a príjemný. Hoci zápletka, ktorú väčšina ľudí kritizuje, bola skutočne menšia než býva pri iných knihách. Treba však brať ohľad na to, že tu nešlo o detektívku, ale o ľahké čítanie, kde polovicu knihy tvoria sms-ky. Kniha je vďaka tomu svižná a čitateľ sa cez ňu rýchlo prelúska. Štýl autorky je návykový a obľúbi si ho každý milovník romantiky či komédie. Nechýbali ani pekné myšlienky. Myslím, že skutočne nemám čo vytknúť.
Na samom konci doplnila Teagan prvú kapitolu z druhej časti a švihom ma tak navnadila na pokračovanie. Mňa si autorka touto knihou nečakane získala.
Prvá veterná čarodejka je začínajúcou časťou päťdielnej série Mágia živlov. Prvotina, ktorú Elise napísala by som mohla nazvať akokoľvek inak, než prvotinou. Ak by som si nebola všimla rok vydania vôbec by som o tom netušila. Kniha má neskutočne úžasný námet. Je bez akéhokoľvek prikrášlenia originálny a kreatívny. Dynamický, pútavý dej čitateľa ľahko na začiatočných stránkach stiahne do tajuplného sveta plného mágie prírodných živlov a schopností, ktorý bude chcieť viac a viac spoznať i pochopiť.
Prvý diel je zameraný na Vhallu, ľudské dievča pracujúce v knižnici a jej postupné privykanie na nový život s pomocou najmocnejšieho mága, ku ktorému si musí vybudovať dôveru. Tento úvod sa tiahne takmer celou knihou, preto je v nej máličko drámy, bojov a tragédie na rozdiel od iných fantasy sérií. Avšak nie sú z príbehu vynechané a pri konci som dostala menší preplesk. Verím však, že to bolo pre pochopiteľnosť takto lepšie a v ďalších častiach si užijeme dostatok chvíľ, kedy budeme roniť slzy.
Spočiatku bola Vhalla trochu naivná a čo sa týka jej daru ľahkomyseľná a odmietavá. Nepomáhalo jej ani, za akých okolností sa o ňom dozvedela. A neskôr situácia, do ktorej bola popostrčená. Pri rozhodovaní sa o eradikácii musí rýchlo dospieť a kvôli tajomstvu sa drží v ústraní. Po krôčikoch sa mení celý jej pohľad na mágiu vďaka čomu zmení postoj k viacerým veciam.
Aldrika som si zamilovala okamžite. Nielen preto, že sa charakterovo podobá na Rhysanda z Dvorov, no tajomná stránka temného princa núti človeka ho milovať, aj keď si nie je istý či ho nespáli na popol. V istých chvíľach som sama nevedela, čo myslí skutočne a čo nie. Páčilo sa mi jeho odhodlanie a pomoc, ktorú Vhalle preukazoval takmer vždy bez ohľadu na následky.
V príbehu sa vyskytuje menší zamilovaný trojuholník, z ktorého som mala najprv strach. Predsa len, keď sú dvaja na dobrej ceste sa niekam dostať a prikmotrí sa k nim niekto nanajvýš neočakávaný, tlak sa zdvihne rýchlo.
Celkom ma mrzí, že kniha je u nás viac-menej neznáma a ja sama som na ňu narazila iba náhodou. Rozhodne si zaslúži väčšiu pozornosť, akej sa jej dostáva. Za mňa bola perfektná, i keď by som možno sem-tam dačo doplnila alebo vysvetlila. Prečítala som ju za dva dni. Je čtivá, oddychová a myslím, že každý milovník fantasy si ju zamiluje na prvý pohľad ako ja. Nehovoriac o tej nádhernej obálke.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Na začiatok poviem, že sa mi Omyl páčil viac ako Návrh. Ihneď si ma získal prvými stranami, kde boli opisované trápenia zo zamilovanosti, pocity výčitiek a túžba po niekom koho nemôžeme mať.
Príbeh nie je pokračovaním spoločného života Hannah s Geretom. Hoci sú v ňom spomínaní ako vedľajšie postavy, kde môžeme sledovať vývoj ich vzťahu. Omyl je zameraný na Johnnyho a Grace. Páčilo sa mi, že napriek tomu, ako je v anotácií uvedené, že už spolu čo to prežili, v knihe bol ich vzťah opisovaný od prvého stretnutia. Človek tak mohol spoznať a aj lepšie pochopiť dôvod, pre ktorý sa ich cesty rozišli.
Johnnyho Logana, tohto úžasného hokejového hráča srdcom aj dušou som si zamilovala v prvom dieli a v tomto som mu jednoducho a bez výčitiek prepadla. Takého milého, dobrosrdečného a hlavne obetavého chlapca by chcelo nejedno dievča. Občas bolo ťažké sledovať jeho chyby, no po tej najväčšej prišlo náhle vytriezvenie, za ktoré som mu i naďalej fandila.
Grace milé, spočiatku utiahnuté káčatko, z ktorého sa neskôr vykľula prešibaná mladá žena s jasnými cieľmi. Po tom fiasku som fandila jej tvrdohlavosti, zanietenosti aj racionálnemu odmietaniu, i keď mi to po čase prišlo už moc. No jej podmienky ma fakticky pobavili. A ešte viac, keď ich Johnny prijal. Myslím ale, že sa nič nevyrovná telefonátu do rádia.
Elle nám opäť do príbehu zasadila aj viac než románik vysokoškolákov. Rozpad nefunkčnej rodiny a jeho následky, alkoholizmus, váhu choroby, stratu blízkej osoby a aj nepodmienečnú lásku medzi rodičom a deťmi.
Kniha mi učarovala na prvý pohľad. A rozhodne neľutujem, že som jej dala šancu.
Napriek tomu, že táto kniha je Miškinou prvotinkou, nemá chybu. Nedá sa od nej odtrhnúť a má omnoho hlbší význam než romantiku.
Príbeh Júlie/Malej mi ihneď na úvodných stránkach stisol srdce. Vzťah s jej otcom bol skutočne závideniahodný a to, čím si prechádzala po jeho smrti bolo nehorázne smutné. Jej osobnosť som si okamžite zamilovala. Zbožňovala som jej poznámky, pri ktorých som sa neraz zasmiala. Chápala som jej myšlienkové pochody a neskôr s ňou súcitila. Obdivovala som, ako v sebe dokázala všetko niesť, prežívať vnútorný boj a spraviť možnosť voľby tak, aby bola čo najmenej bolestivá.
Adam/Vlk pre mňa neobyčajná postava. Tichý, zádumčivý, miestami arogantný, no zato vášnivý a nebojácny motorkár. Takmer nikdy som nevedela, čo sa v jeho vnútri odohráva. Preto sa mi veľmi páčilo, že som mala možnosť spoznať jeho postrehy, svet a zmýšľanie na konci každej kapitoly (nebudem klamať, na ten kratučký úsek som sa tešila najviac). A Miška to podala originálnejším spôsobom a to hneď er formou. To, aký bol verný snúbenec na mňa urobilo dojem. Rozhodne som to nečakala. Myslela som, že sa pri určitých udalostiach podvolí svojím túžbam a citom omnoho skôr. Ale na druhej strane to bolo istým spôsobom pochopiteľné.
Čo mi však chýbalo, bolo viac dialógov medzi Júliou a Adamom. Avšak chápem, že k jeho osobnosti to bolo takto reálnejšie. Chémia medzi nimi bola miestami frustrujúca a tak badateľná, až som sa čudovala, že na to ľudia (hlavne Betka) neprišli skôr. Jej mi bolo celkom ľúto, hlavne preto, že bola po celý čas milá a priateľská. Vedela byť však miestami aj otravná a zaslepená. No to nič nemení na tom, že si niečo z toho zaslúžila. Avšak láske nevyhovieme, no nie? Nikto si nevyberá, kedy príde a kto to bude.
Knižku som zhltla za jeden deň. Miška má jednoduchý štýl písania bez omáčok a hlavne dokáže reálne opísať čokoľvek. Mala som pocit, že všetko vidím Júliinými očami až som z toho chytala zimomriavky. A o tom ako priblížila svet motorkárov ani nevravím. Jedným slovom fantastické.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Kodaň mám vyhliadnutú už dlho. Dávno ma okúzlili fotky, ktoré som všemožne nachádzala na sociálnych sieťach. Ibaže, čo je vzhľad oproti cíteniu?
Hygge, ktoré sa dáva v príbehu do popredia ma uchvátilo. Pravdepodobne budem jediná, ktorá predtým o ňom nepočula. Teším sa, keď si z knižky niečo odnesiem, priučím sa a spoznám nové veci. A som si istá, že Julie nielen mne ukázala, ako sa dá žiť pomocou hygge šťastnejší život.
Knižku som si pôvodne prečítať nechcela. No už len vďaka hygge má u mňa na poličke čestné miesto.
Vec, ktorá ma predtým aj počas čítania trochu odrádzala bola predvídateľnosť. Dej je ľahký, nemá žiadnu komplikovanú zápletku a nachádza sa v ňom na môj pomer priveľa klišé. Od začiatku je čitateľovi jasné, kadiaľ a ako sa bude dej uberať. Je to romantická kniha, oddychovka. Stvorená na zimné, či upršané dni, kedy sa vám nič nechce a máte chuť na leňošenie pri knihe.
Autorka má skvelý svižný štýl písania, čiže sa čitateľ hravo prelúska na koniec za pár hodín.
Ďalšia vec, ktorú by som vytkla, bola chybička krásy. Neviem, možno som si kúpila chybný výtlačok, ale často sa mi stávalo, že chýbali v knihe úvodzovky a našla som pár skomolených slov. Predsa len aj takáto vec, vie čítanie narušiť. Človek už automaticky hľadá chyby než vníma dej.
Postavy som si obľúbila, najviac asi Sophie a Bena. Aj keď dakedy som sa chytala za hlavu (zdravím Josha). Nevedela som či sa smiať alebo plakať nad jeho uvažovaním. Najlepšia mňamka bola, že žena sa má vydať, mať deti a plat? Predsa ten nepotrebuje! Ako, skutočne takto ľudia ešte vždy v 21. storočí premýšľajú? Je to na zaplakanie, nemyslíte?
Cez to všetko sa mi príbeh páčil a raz si ho prečítam znova.
Jednoznačne môžem tento príbeh zaradiť medzi päť najlepších, aké som tento rok čítala. Je to moja prvá kniha, ktorú mám od autorky prečítanú a v ničom nesklamala. Mona má úžasný štýl písania, taký ľahký až sa to číta samo. Nad knihou som presedela pár hodín a možno aj napriek tomu, že mám rýchly švih čítania sa mi zdalo, že skončila prirýchlo.
Postavy mi sadli dokonale. Allie som si obľúbila na „prvý pohľad“, čo sa mi pri hlavných hrdinkách nestáva často. Nemala som pocit, že by mi niečím prekážala a ani raz som nad ňou nepretočila očami. Jej občasné správanie bolo pochopiteľné. Za to som obdivovala, že dokázala odísť s pár vecami, začať nanovo v novom meste, škole, prostredí. Sama. Nehľadiac na možné následky. Kaden... toho asi nejde nemilovať. Nevrlý drsniak, ktorému som mala chuť (na rozdiel od Allie) plesknúť po hlave za jeho kecy a skutky, ktoré nie vždy boli správne. Nuž, ale to by sme neboli my ženy, keby sme sa do takých bláznov (skutočných či knižných) nezamilovali. Páčilo sa mi, ako Mona vykreslila ich minulosť do detailov tak, aby to bolo zrozumiteľné. A tiež, hoci v pomerne každej knihe má postava smutnú či škaredú minulosť, tu to bolo reálne načrtnuté.
Neraz som čítala recenzie, v ktorých sa čitateľom zdal ich vzťah toxický. Na to mám asi jediné slovo. Hlúposť! Ten, kto považuje vzťah Allie a Kadena za toxický asi ešte nečítal sériu After (týmto nechcem nikoho uraziť). Je pravda, že nebol ktovie ako ukážkový, ale to nie je žiaden. S tým, čo si niesli plus s ich vlastnosťami, sa ich vzťah nemohol z ráno do večera prehupnúť z neznášam ťa na milujem ťa. To by potom bola asi riadna blbosť, čo? Takže za mňa ich podpichovanie, odvrkovanie, robenie si napriek bolo fantastické. Chémia medzi nimi od začiatku fungovala perfektne a páčilo sa mi sledovať, ako sa pomaly vyvíja zaradom s dôverou.
Ich priateľov som si obľúbila rovnako ako ich dvoch. Myslím, že skupinku, ktorá by vás podporovala za každých okolností by chcel mať pri sebe snáď každý. Odporúčam všetkými desiatimi.
