Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Čo prežívajú ľudia, ktorí kvôli diktatúre prídu o všetko? Ako vidia svoju budúcnosť? Kde hľadajú nádej? Ako novým podmienkam prispôsobia svoj život a hlavne svoje svedomie? Skvelý pohľad do vnútra viacerých postáv v rôznych situáciách, odohrávajúci sa počas 20 rokov alternatívnej histórie. Zhltnuté za predĺžený víkend.
Sonda do vzťahu dvoch mladých ľudí, bez príkras. Zo strachu pred ublížením, akoby sa stránili pustiť si toho druhého k telu, a zmietaní svojimi pocitmi (a často aj svojím okolím) im plynie mladosť. Ak ste vo veku do 25 rokov, alebo máte chuť si bez spomienkového optimizmu zaspomínať na študentské časy, kniha sa vám bude páčiť. Číta sa ľahko, jazyk je jednoduchý, a aj keď mi chvíľami chýbali úvodzovky pri priamej reči, užil som si to.
Houellebecq je pre mňa o tom, nahliadnuť do duše človeka, ktorý je odo mňa neskutočne odlišný – iné hodnoty, iné uvažovanie, iné všetko. Bolo to pre mňa fascinujúce čítanie. Text sa číta hladko, príbeh plynie pozvoľne, za to prúd myšlienok, zväčša cynických a nihilistických, frčí naplno. A na jeho konci som tomuto človeku možno aj rozumel?
Toľko citlivosti a lásky k životu sa do jednej knižky hádam ani nezmestí! A predsa. Krásny, i keď veľmi smutný príbeh, napísaný minimalistickým jazykom. Ak sa radi zahĺbavate do vnútorného sveta postáv, ich spomienok a pocitov, neoľutujete. (PS: Úvodzovky pri priamej reči mi vďaka vycibrenému štýlu písania vôbec nechýbali.)
Silné, ťažké, ale úžasné. Pútavý obraz zaostalého sveta kdesi Pánu Bohu za chrbtom (avšak kľudne sa to mohlo odohrávať niekde na Orave), kde ľudia veria na bosorky a mátohy, a kde strach a bieda vedú ľudí k zverstvu, úchylnosti a krutosti.
Angličtina nebola autorovým rodným jazykom, preto aj keď je text veľmi bohatý, nie sú v ňom žiadne metafory. Vďaka tomu je kniha nesmierne priamočiara až surová.
Po Jatkách č. 5 pre mňa druhá najlepšia kniha o druhej svetovej vojne.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Túto knihu veľa ľuďom znechutila stredná škola – niet sa čo čudovať, pretože teenagerom podľa mňa nie je vôbec určená. Dom v stráni je krásna kniha, kvalitou jazyka aj vykreslenia postáv mi pripomína Tolstého. Obzvlášť sa mi páčili postavy Mateho a Šory Anzuly a vykreslenie južanskej atmosféry Dalmácie. Celé je to vlastne dosť originálne – na začiatku očakávate, že rodičia Nika a Katice budú brániť ich láske, ale nakoniec to je inak a dej sa posúva úplne odlišným smerom.
Ach, to bola lahôdka! Tento staromódny, ale veľmi svižný štýl písania mi proste sedí. Ako dieťa som videl film, ale koniec som už nepamätal, takže nakoniec som si užil aj prekvapivý koniec. Geniálne.
Úžasná kniha. Téma je aktuálna aj dnes, paralely nájdete aj v dnešnej spoločenskej a politickej situácii. Odporúčam prečítať, aj keď ste videli film – kniha je v niektorých nuanciách odlišná a podľa mňa lepšia. Škoda biedneho prekladu, ale dalo sa naň zvyknúť.
