Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
...mám rada, keď v knihe nájdem myšlienku, ktorá ma osloví až tak, že si ju zapíšem a vraciam sa k nej... Mnohé z nich nájdete aj v mojich recenziách kníh...
Momentálne vyhľadávam životopisy umelcov, najmä maliarov a našla som záľubu v cestopisoch.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje aktivity
Zaujímavý námet cestovania v čase, či už návrat do minulosti, alebo nahliadnutie do budúcnosti, ale za mňa nenaplnený potenciál tohto námetu. Plytké opisy osudov ľudí, ktorých tieto osudy doviedli k cestovaniu v čase, dokonca ich naivné konanie, napr. žena očakáva od muža požiadanie o ruku, pričom ani po niekoľkomesačnej známosti nevie, že má na tvári jazvu a pod. Neustále opakovanie tých istých faktov, či už pravidiel cestovania v čase alebo opisov miestností, tiež na atraktivite nepridá. Pekná obálka knihy, príťažlivý názov a dokonca aj anotácia pútavá, ale som sklamaná.
Táto knižka mi sadla do noty. Robiť si výlety na miesta, ktoré sú spojené so životom a tvorbou maliarov a spisovateľov. A že ich vo Francúzsku je, umelcov aj krásnych miest.
Pani Danthine Dopjerová mala vynikajúci nápad, za ktorým ale museli nasledovať hodiny štúdia a prípravy. Potom nájsť dobrých spoločníkov na cestu, pribaliť knižky na čítanie a samozrejme pero, aby mohla zachytiť atmosféru tých miest aj pre nás. A opismi naozaj nešetrí, nielen samotných miest, ale aj svojich pocitov, ako tieto miesta na ňu pôsobia. A do toho ešte pridajme ochutnávanie lokálnych špecialít, nápojov a stretnutia s domácimi. Aj takto sa dá spoznávať Francúzsko.
Výborne som sa pobavila. Príbehy z nedávnej socialistickej minulosti aj súčasnej demokratickej prítomnosti napísané s nadhľadom, humorom a s láskou k ľuďom.
V niektorých sa aj nájdete, napr. v kapitole "o počítačoch a technike". Poviedky "o inštitúciách" vôbec nemajú len lokálny český dosah, ale stretneme sa s nimi aj u nás a možno aj v znásobenej podobe.
Vedela som, že keď začnem čítať, tak len ťažko budem knihu odkladať, tak som si vyhradila víkend. Tešila som sa na prostredie Prahy, jej zákutia, scénu v knižnici som si aj premietala v hlave ako film, no niektoré lokality si budem musieť doštudovať pri najbližšej návšteve. Príbeh začal zostra, pútavo a je pravda, že niekde uprostred sa to trochu zvolnilo a počiatočné grády už do konca nenabralo. Napriek tomu na mňa príbeh zapôsobil, najmä preto, že mám rešpekt pred výskumom takého druhu, že ľudské vedomie patrí stále k veľkým záhadám a že stále existuje hrozba na jeho zneužívanie.
Knižka dnes dorazila, hneď som si ju prečítala a už teraz sa teším, akú radosť urobím vnučkám, keď si ju nájdu pod stromčekom a budeme si spolu čítať o vtáčikoch a ich domčekoch a hľadať rozsypané a zablúdené veci.
Komplimenty sú na to, aby sa dávali.
Jeden z mnohých bonmotov a postrehov, aké v knižke nájdete a možno ani vám nebude chcieť zísť z mysle. Bábovka alebo jablková štrúdľa, všetko jedno. K takejto knižke sa hodia všetky maškrty. A možno sa na niektorých stránkach aj nájdete.
Áno, 50+ je čas, kedy je čas myslieť na seba, plniť si sny a venovať sa tomu, čo nám robí radosť. A asi preto máme v rukách knihu Lucie Ábelovej. Knihu, ktorá robí radosť aj nám. Rozprávačský talent autorky nám pripomenie situácie, v ktorých sme sa aj my neraz ocitli, ale humor a nadhľad nám ich ukážu z inej strany.
Veľmi sa mi páčia ilustrácie autorkinej dcéry.
Knižku som si kupovala ako cestopis pred mojou cestou do Toskánka. Neskutočne som sa pri nej bavila a až uprostred čítania som sa dozvedela, že je písaná ako humoristický román. Tak som dostala všetko v jednom, opisy toskánskej prírody, návštevu miest a mestečiek a ich historických budov, lekcie z dejín Toskánska, lekcie z dejín umenia a trochu aj z literatúry. Stretla som sa s mojím obľúbencom Michelangelom, Medicijovcami, pospomínala som si na miesta, ktoré som už vo Florencii navštívila. A to všetko bolo popretkávané rodinnými vzťahmi, humorom, vínom a troškou erotiky. A aby som nezabudla, krásnymi ilustráciami. Teším sa do toho toskánskeho raja.
Ešte stále natrafím na Francisov príbeh, ktorý som doteraz nečítala. A stále sa mi téma dostihové prostredie a zločin nezunovala. Vždy ma len prekvapí, kvôli čomu všetkému sú ľudia schopní vraždiť, či už ľudí alebo zvieratá. A aké všelijaké spôsoby na to vedia použiť. Ako napr. žihadlo, ale nie to od včielky.
Dostala sa mi do rúk táto knižka a keďže mám také cestovateľské obdobie, tak som si ju prečítala, aj keď od jej vydania uplynulo už vyše 20 rokov. A tým pádom sú dnes niektoré veci inak, aj keď pamiatky sú stále na svojich miestach :) Autorka spomína aj na cestovanie pred r. 1989 v Nemecku a treba vyzdvihnúť jej rozprávačské schopnosti, pretože nie je to o tom, že nám ostatným by sa nič zaujímavé na výletoch a dovolenkách nedialo, len to nevieme tak prerozprávať alebo napísať. Ale jednu vec jej zazlievam, korunováciu Márie Terézie zasadila do Budapešti /tvrdí, že to vyčítala v nejakom románe/, ale všetci vieme, že to bolo v Bratislave.
Naopak, ďalšia veta, ktorá sa objavila v knihe "Sprievodca, ktorý nevie, kde sú záchody, je celkom bezcenný." je pravda pravdúca.
