Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
...mám rada, keď v knihe nájdem myšlienku, ktorá ma osloví až tak, že si ju zapíšem a vraciam sa k nej... Mnohé z nich nájdete aj v mojich recenziách kníh...
Momentálne vyhľadávam životopisy umelcov, najmä maliarov a našla som záľubu v cestopisoch.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje aktivity
Pred časom som videla dokumentárny film o živote Caravaggia, ale táto kniha na mňa zapôsobila omnoho silnejšie. Dokonca až tak, že som si objednala ďalšiu knihu o jeho živote a tvorbe. Autor Matt Rees ma vtiahol do života Caravaggia, do jeho myslenia, do jeho svetlých aj temných stránok. Ponáram sa do toho, ako opisuje tie vnuknutia, tie pohyby mysle, keď maliar uvažuje, ako tú ktorú tému uchopiť a preniesť na plátno.
A samozrejme, túžba po ďalšom poznaní a videní Caravaggiových diel...
Na dodanie knihy som síce čakala o pol roka viac, ako sa pri objednávke javilo, ale oplatilo sa. Tento veľkolepý prierez Michelangelovým dielom mi doplní a vizualizuje všetko, čo som sa v predchádzajúcich knihách dočítala a niečo z toho videla aj na vlastné oči. Sixtínsku kaplnku síce človek môže vidieť na vlastné oči, ale detaily jednotlivých výjavov takto, ako sú zachytené v knihe neuvidí. O tom, aby človek mohol vychutnať duchovno a veľkoleposť Sixtínskej kaplnky a jej malieb môže človek len snívať. Ten dav ľudí, ktorý tam neustále je a okrikovanie "ticho, prosím", tomu bráni a tak si to s knihou môžem aspoň predstavovať. Len ja a Michelangelove maľby.
Pri čítaní tejto knihy som prešla viacerými fázami. Napr., že kniha o Raffaelovi je vlastne kniha o Michelangelovi /nie, že by mi to vadilo, veď Michelangelo je môj najobľúbenejší/, potom sa mi nepáčilo, akým spôsobom je Michelangelo prezentovaný a nakoniec pochopenie toho, akú úctu a obdiv prechovával Raffael k Michelangelovi a ako veľmi sa mu chcel rovnať. Napriek tomu, že viem, že ide o historický román, že rôzni autori čerpajú prevažne z rovnakých historických zdrojov a každý si tam pridá ten svoj románový príbeh, niekedy ma hnevá, že rovnaká udalosť je rôzne interpretovaná, najmä, ak môj obľúbenec z toho nevyjde úplne pozitívne. :) Ale zas a znova budem hľadať nové a nové príbehy.
A na záver, škoda, že nemôžem teraz navštíviť Vatikán a všetko si to znovu prezrieť, ale už v kontexte nových poznatkov a informácií.
Vynikajúci štýl písania autorky spôsobil, že ani tento diel sa nedal čítať dlho, mala som problém knihu odložiť a venovať sa činnostiam, kvôli ktorým som išla na dovolenku. :)
Opäť na začiatku príbehu silná žena v minulosti a jej prienik do života súčasnosti. Nová krajina, nové ľudské osudy, pre mňa zaujímavé aj ukážkou života "kolonizátorov Afriky", ukážkou, ako vojna ovplyvnila život v Afrike. Pre bežného človeka nepredstaviteľný život, aký viedla Elektra, s akou samozrejmosťou konzumovala všetky tie drogy a ako sa spamätala a obrátila. V románe a možno aj v živote láska a priateľstvo robí divy. V každom prípade už netrpezlivo očakávam vyvrcholenie príbehu siedmych sestier a odhalenie tajomstva tatka Slaného.
Aj tento príbeh priniesol veľa sladkostí, veľa lásky, priateľstva, krásne opisy mesta a šťastný koniec. Príjemná oddychovka či už na dovolenku alebo pod deku počas zimného večera. Až tak, že od istého momentu som začala mať pocit, že ten príbeh som už čítala...
Knižku som prvý krát čítala možno už pred 30-timi rokmi. Keď som sa pred časom znovu stretla s menom Františka Kožíka, stále vo mne rezonovala spomienka na veľmi pútavo napísaný príbeh Gašpara Deburau. A teraz som knihu konečne našla v antikvariáte a "zhltla" som ju za pár dní. Najväčší z pierotov, neobyčajný človek. Čo všetko musel zažiť, aby prežil a mohol robiť svoje milované divadlo najmä pre obyčajných ľudí, ktorým prinášal trochu radosti a smiechu do ich ťažkých životov. Až ma ten záver, keď ochorel a odišiel na večnosť dojal k slzám.
A tak aj tá kniha začína... Častokrát sa snažíme pravdu o sebe prikrášliť. Ale to nie je cesta, aj tak nás dobehne a musíme si nastaviť zrkadlo, alebo nám ho nastavia iní.
Knižka sa veľmi dobre a ľahko číta. Zobrala som si ju na aktívny relax víkend a mala som čo robiť, aby som sa od nej vždy odtrhla. Veľmi dobre vystavaný a prepletený dej, v ktorom nechýba humor, romantika, spolupatričnosť, myšlienky na zamyslenie.
Čo by som urobila ja, keby som taký zápisník našla?
Dostala som omnoho viac ako som čakala.
A takmer do písmena sa stotožňujem s recenziou nižšie, ktorú napísala Dáša.
"...čas fakt nemilosrdne plynie a dokáže vymazať naše spomienky...", "som si pripomenula aj niektoré zabudnuté fakty života našej spoločnosti z obdobia po roku 1989...".
Ja som si aj pripomínala, čím som ja žila v tých časoch a ako mi utkveli v pamäti niektoré udalosti. Samozrejme môj pohľad obyčajného človeka a konzumenta humoru a satiry. Ale pána Radiča si vybavujem úplne jasne, aj bez vyhľadania na internete. Vďaka za knižku a česť jeho pamiatke.
Nikdy som sa nezaujímala o Tróju, Mykény, o túto časť histórie, dokonca som nevedela, kto Heinrich Schliemann bol. Ku kúpe a k prečítaniu tejto knihy ma priviedlo meno Irving Stone. Očakávala som pekne spracovaný životný príbeh a v tomto ma kniha vcelku nesklamala. Nie je to síce také strhujúce čítanie ako príbehy Van Gogha alebo Michelangela, ale aj táto kniha ma obohatila. Opätovne vyjadrujem obdiv spisovateľovi, akú obrovskú prípravu musel absolvovať, koľko informácií musel zozbierať. Na Heinrichovi Schliemannovi zasa zaujme tá nezlomná viera a vôľa ísť za svojím presvedčením. Musel to byť nesmierne pracovitý človek. Rovnako aj jeho o 30 rokov mladšia manželka Sofia, ktorá pri ňom stála aj v dobrom aj v zlom.
Zvýrazňujú naše dni, nepripomínajú nám našu všednosť, ale umožňujú nám ...
Pokračovanie nájdete v knižke. :) A to je len jedna z mnohých krásnych myšlienok a motivačných viet, ktoré sa knihou prelínajú. Kniha je uvádzaná ako román, ale ja som ju tak nevnímala. Pristúpila som k nej ako k životnému príbehu autorky, ktorá rozpráva príbeh tej časti svojho života, v ktorej už zúročuje svoje životné skúsenosti a má dar a šancu ich odovzdávať ľuďom, ktorí vstupujú do jej života.
Preto som bola prekvapená, keď som po dočítaní sňala obal, v ktorom som mala knihu zabalenú a autorom je muž a kniha román. Ale neubralo to z môjho kladného hodnotenia.
Keď som bola dievča, snívala som o tom, že budem pracovať v knižnici. Hlavne kvôli tomu, že budem môcť v práci čítať. Sen o vlastnom kníhkupectve som nikdy nemala, a v dnešnej dobe sú to príliš odvážne sny. Radšej zostanem pri budovaní si vlastnej domácej knižnice.
Ale stále treba mať na mysli: "Ráno je začiatok. Každý deň nám ho ponúka."
