Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Čítam rada a tak často, ako mi to moje povinnosti a deti dovolia...
Oblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Profesorka od Freida McFadden ma tak chytila, že som ju nedokázala pustiť z ruky a doslova som ju zhltla za jeden deň.
Príbeh písaný z pohľadu viacerých postáv ma skutočne vtiahol do deja a čítal sa ľahko. Táto autorka to so zápletkami a zvratmi jednoducho vie a zavádza čitateľa tak, že na konci to vyzerá úplne inak, ako si na začiatku myslíte.
Privítala by som trochu viac prepracovaný záver a možno viac odpovedí na moje nezodpovedané otázky, ale to je detail.
Knihu odporúčam, mne sa teda naozaj páčila.
Manželka na poschodí nijako šialene neprekvapí, nezatají sa pri tom dych, neohúri...na druhej strane však ani neurazí a rozhodne patrí ku knihám, ktoré vás lákajú čítať ďalej a dozvedieť sa, ako to celé skončí. Hlavná hrdinka Jane mi bola napriek všetkému celkom sympatická a držala som jej palce, aj keď mi chýbala väčšia hĺbka jej postavy...a vlastne aj ostatných postáv. Kniha každopádne stojí za prečítanie, no nečakajte od toho napínavý psychothriller
Nesmrteľnosť je pokračovaním Anatómie, kde začal príbeh mladej Hazel a jej začiatky v oblasti lekárstva a chirurgie.
Tentokrát sledujeme kroky Hazel do Londýna, kde ju povolajú ako osobnú lekárku princeznej Charlotte, kde spoznáva doktora Ferrisa, ktorý tak trochu zahýbe jej svetom, aj keď jej srdce stále patrí Jackovi z predchádzajúcej časti. Tu sa Hazel stretáva aj s tajným spolkom, ktorý ju pozve do svojej spoločnosti a tajomstiev.... A práve tu to pre mňa začalo strácať iskru.
Kto čítal Anatómiu, vie, ako končila...a v tomto duchu Nesmrteľnosť pokračuje.... Anatómii som strhla hviezdičky kvoli záveru, takže ani toto ma príliš nenadchlo, ale je to môj subjektívny pocit. Príbeh je to dobrý, má nápad, silnú hrdinku a historický základ, určite si nájde svojich fanúšikov. Mne tam poniektoré súvislosti vyslovene vadili, ale to bude tým, že nie som zrovna fanúšik takéhoto "nadprirodzena" ....
Anatómia je kniha, ktorá ktorá prekvapí, neurazí a mne sa páčila. A doslova ma opamtala svojou obálkou.
Čo sa samotného príbehu týka, nie je to nič svetaborné, prevratné, nervydrasajúce... Je to príbeh mladučkej Hazel, ktorá žije v dobe zošnurovsných konvencií, kde svet patrí hlavne mužom a žene prináleží sa len vydať a porodiť dediča. Hazel je však iná, zaujímajú ju knihy, lekárstvo, anatómia, pitva a práve touto cestou sa rozhodne ísť aj napriek tomu, že ženy študovať za lekárky nemôžu...nie oficiálne. A Hazel si už nájde cestičky....
Pribeh je to zaujímavý, správne "namiešaný" - so štipkou napätia a záhady, so štipkou romantiky a so štipkou nereálnosti, ale číta sa dobre. Trochu ma zarazil samotný záver, ale chystám sa na pokračovanie, tak uvidíme...
Osobne dávam tak 3,5 hviezdičiek.
Hmmmm....Knihy od Bryndzu mám veľmi rada a doteraz som všetky hodnotila vysoko. Žiaľ, veľmi ma mrzí, že knihu Tíživé ticho takto hodnotiť nemôžem.
Do polovice knihy sa to vlieklo, až niekde za polovicou sa to začalo rozbiehať a až ku koncu to bolo fakt napínavé. Príbeh a zápletka boli fajn, len to bolo písané tak....tak....inak, nemastno-neslano, až som neverila, že knihu písal Bryndza.
Kniha nie je zlá, ale na Bryndzu mám už asi vyššie nároky. Hodnotím tak 3 - 3,5 hviezdičkami.
Fuu....Trochu som sa obávala, či Tajomstvo pomocníčky naplní očakávania a nebude sklamaním po výbornej Pomocníčke, ale nebol dôvod na obavy. Toto pokračovanie hodnotím ešte vyššie ako Pomocníčku, ktorá bola výborná.
Perfektná zápletka, výborne vyskladaný dej a správne "nadávkované" napätie je zárukou naozaj napínavého čítania.
Proste a jednoducho .... Millie je späť a máte sa na čo tešiť.
Kniha Zmarené dobro je nádherná kniha o dôležitosti rodiny, súdržnosti, dôležitosti rodinnej histórie a príbehov hlavne tých, ktorí tu už nie sú, ale samotnú históriu rodiny vytvorili.
Príbeh sa odohráva v dvoj dejových líniách v nádhernom talianskom mestečku Viareggio. Prítomnosť sleduje život Matledy na sklonku života, jej dcéry Nicoliny a vnučky Aniny. A práve Matelda rozpráva vnučke o svojej mame, Domenice.... Druhá dejová línia sleduje práve Domenicin život - jej detstvo a dospievanie a prvú lásku vo Viareggiu, jej odchod do francúzskeho Marseille a aj život v škótskom Glasgowe. Práve tu sa život Domenice obráti hore nohami, tu prežila aj druhú svetovú vojnu a odtiaľ sa po vojne vracia domov aj s malou dcérkou Mateldou....
Kniha nemá drastické zvraty ani napínavé pasáže, aby držala čitateľa v napätí, napriek tomu je to krásne a putavé čítanie. Nájdete v ňom lásku, bolesť a silu...silu spomienok, príbehov a oddanosti. A nehovoriac o talianskom kuchárskom umení, ktoré je prítomné celou knihou.
Knihu odporúčam, pretože skutočne pohladí dušu a donúti človeka zamyslieť sa.
"Rodina je taká silná, ako jej príbehy."
Sisi ako historická postava bola a vždy bude veľmi zaujímavá a touto knihou ma táto osôbka očarila ešte viac. Doteraz som bola ovplyvnená filmom, ktorý je notoricky známy a táto kniha mi ukázala trochu iný rozmer a pohľad na túto silnú ženu, ktorá celý život bojovala s konvenciami, prísnou etiketou viedenského dvora a svojou nesmiernou túžbou po slobode.
Kniha sa mi páčila ako celok, trochu ma vyrušovali určité "pasáže snov" či už v prítomnosti alebo v minulosti, mne osobne veľmi nesedeli, ale kto číta túto autorku, musí s trochou "nadprirodzena" rátať.
Kniha Nezlomné pohladila moju dušu a veľmi príjemne sa čítala. Príbeh troch silných žien z jedného rodu naprieč storočiami je pretkaný tajomstvom, ktoré sa postupne odhaľuje. Príbeh sily liečiteľstva, prírody, lásky, ale aj bojovnosti a vytrvalosti.... Mne sa veľmi páčil
Po dočítaní knihy Slepá nenávisť mám tak rozporuplné pocity, že ju neviem ani zhodnotiť.
Čakala som nejaké to wau po celkom slušných recenziách, ale to sa nedostavilo.
Napínavé to bolo, to áno. Aj nečakané zvraty ako v správnom thrilleri. A samozrejme aj to psycho je všadeprítomné...
Tragédia v podobe straty dieťata otrasie samozrejme každým, neopísateľne zasiahne do života, prevráti ho naruby, zdecimuje ... ale tak, ako v tejto knihe, to som, priznám sa, nepochopila.... Od polovice knihy som tušila, kam to všetko smeruje, ale dúfala som v iný záver.
Po dočítaní knihy mi ostalo v duši smutno a prázdno.
