Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Táto kniha ma veľmi milo prekvapila. Čakala som od nej skôr niečo nezvyčajné, ale dostala som jeden skvelý, silný a pútavo napísaný príbeh. Kde sa les dotýka hviezd naplno dýcha atmosférou, postavami a ich minulosťou. Je to príbeh nie len o dievčatku, ktorého príchod dokáže zmeniť naozaj veľa. Je to aj o hľadaní samého seba. Veľmi sa mi to páčilo.
Autorku Julie Klassenovú som si v poslednej dobe veľmi obľúbila. Mám rada jej príjemný nenútený štýl písania. Očakávať môžete slušný príliv romantiky (oveľa väčší ako v prvej časti) a tiež množstvo zaujímavých faktov z daného historického obdobia (vedenie knižnice, etiketa, atď.). Pochváliť môžem aj rozmanitosť postáv a dokonalé klbko ich tajomstiev. Bolo to skvelé, príjemné čítanie a môžem odporúčať každému milovníkovi historických romancí.
Hoci som spočiatku príbeh pokladala za priemerný, niekde v strede sa to zlomilo a ja som so zadržaným dychom otáčala stranu za stranou. Príbeh o tom, čo všetko dokáže spôsobiť nevinné odhodlanie a nesprávne okolnosti.
Svoje rozhodnutie pustiť sa do Hany určite neľutujem. Kniha sa mi veľmi páčila a určite sa pozriem aj na ostatné autorkine diela.
Priznávam sa, knihu som si vybrala aj pre tú krásnu obálku a tajomný názov. Námet ma taktiež zaujal, jeho prevedenie však už nie... Celkovo mi, bohužiaľ, nesadol autorkin štýl písania, postavy a atmosféra. Hoci sa píše, že ide o temný gotický román, ja som to tak necítila. Autorka ma nepresvedčila. Ani postavy mi neboli po chuti - ich správanie bolo celkom dosť nelogické. A hoci sa mi posledná tretina knihy čítala najlepšie (bola pre mňa najzaujímavejšia) v konečnom dôsledku som ostala sklamaná.
Na knihe sa mi najviac páčilo prostredie a atmosféra. Perfektne vykreslené detaily - hlavne zbrane, krčmové stolovanie a jazyk hrdinov. Vtiahlo ma to do deja. Kniha odráža aj nechutnosti vtedajšej doby - nič pre jemné slečinky - to vsetko, aj so zápletkou sa mi naozaj páčilo. Bolo tu však predsa len niečo, čo mi prekážalo. Hlavní hrdinovia príliš často preberali možné scenáre udalostí a ja som tak trošku chytala chaos. Inak hodnotím pozitívne.
Kniha má veľmi originálny námet. Dej bol zaujímavý, avšak jeho gradácia bola na môj vkus príliš pomalá. Už od prvých strán bolo cítiť autorkin vláčnejší štýl písania plný opakujúcich sa myšlienok hlavných hrdinov. Očakávala som aj trošku viac akcie a romantiky. Na obranu príbehu však musím pochváliť povahu Petra Holsteina. Bola som prekvapená ako bol dôveryhodne vykreslený a ako dokonale kontrastoval s Rosemary. Celkovo však hodnotím skôr priemerne.
Od prvých strán ma príbeh pohltil. Francine Riversová vie neuveriteľne vierohodne popísať zvyky a život z daného miesta a obdobia. Dozvedela som sa tak množstvo zaujímavých informácií z histórie a zároveň sledovala dievčatko, ktoré na svojich pleciach nieslo ťažké bremeno. Nie len, že to bolo silné, bolo to aj napínavé a autorka sa pekne hrala s mojou zvedavosťou. Do polovice knihy som teda najmä nad všetkým žasla. Približne v strede nastala zmena a príbeh nabral iný smer. Už to nebolo len hľadanie, už to začínalo byť poznanie. Poznanie sily odpustenia. Poznanie pravdy, ktorú dievčatko odhalilo. Posledný pojedač hriechov je kniha so silným posolstvom. Ďakujem kumran.sk za takéto knihy.
Hoci sa knihám s témou holokaustu vyhýbam, pri tejto som neváhala. Autorka síce, samozrejme, spomína hrôzy v Osvienčime, ale nezachádza do detailov, takže čítanie je o niečo ľahšie ako pri iných knihách z tohto prostredia. Navyše, príbeh je o nádeji a o láske, ktorá v našich srdciach pretrváva a je nezlomná. Práve to robí túto knihu výnimočnú a jedinečnú. Namiesto strachu vám do srdca vleje nádej. Rozhodne odporúčam.
Houbařka je vynikajúca kniha, kde málo je viac a v jednoduchosti je sila. Príbeh, kde sa postupne odkrývajú rodinné tajomstvá a skryté bolesti.
Zvýrazniť však určite musím tie úžasné opisy prechádzok a zberu húb - doslova ma pohltili, akoby som sama kráčala lesom a počula pod nohami praskať konáriky. Český jazyk dokonca dokonale zdôraznil autentickosť krajiny na Šumave. Ale nie, nemusíte sa báť. Nie je to len kniha plná opisov a myšlienok hlavnej hrdinky. Dej je pútavý a prekvapivo aj napínavý. Túto knihu nebudete chcieť pustiť z ruky.
Musím sa priznať, že som naozaj nečakala, že ma Večné puto až natoľko očarí. Bavilo ma v nej úplne všetko.
Nedá mi nespomenúť hlavne fakt, že Laura Frantz je majsterka v popise pocitov hlavných hrdinov. Bolo to neskutočne živé. Všetko som citlivo prežívala spolu s postavami (ich modlitby, pocity z novej krajiny, sklamanie aj lásku).
Veľkým plusom príbehu sú aj historické detaily - milovníci historických románov, toto vám rozhodne odporúčam. Ďakujem kumran.sk, že vydávate takéto knihy.
