Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Milujem knihy všehodruhu. Od presladených románov až po mrazivé krimi.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
V recenziách nižšie fanúšikovia kritizujú málo rozvinutý fantasy svet.
Fantasy nečítam a niesom jeho fanúšik, ale presne preto sa mi duológia páčila. Pretože nemám v obľube falošné svety, víly, drakov, škriatkov a iné fantastické zvery.
Tento príbeh sa odohráva vo svete podobnému nášmu, len tam žijú aj čarodejnice ktoré vedia kúzliť. Možno práve preto som si túto duológiu užila. Celé som si to predstavovala vo viktoriánskej ére s extravagantnými róbami a vyzdobenými zámkami.
Páčila sa mi romantická linka aj postavy, celá dynamika knihy skvelo napredovala a nenudila som sa. Po dočítaní prvej knihy som hneď dokúpila druhý diel a neľutujem. Bola ešte lepšia ako prvá. Knihu som zmákla behom dňa a veľmi ma bavila.
Bolo to príjemné čítanie.
V recenziách nižšie fanúšikovia kritizujú málo rozvinutý fantasy svet.
Ani neviem ako sa táto kniha u mňa ocitla, kedže fantasy nečítam a niesom jeho fanúšik, ale presne preto sa mi duológia páčila. Pretože nemám v obľube falošné svety, víly, drakov, škriatkov a iné fantastické zvery.
Tento príbeh sa odohráva vo svete podobnému nášmu, len tam žijú aj čarodejnice ktoré vedia kúzliť. Možno práve preto som si túto duológiu užila. Celé som si to predstavovala vo viktoriánskej ére s extravagantnými róbami a vyzdobenými zámkami.
Páčila sa mi romantická linka aj postavy, celá dynamika knihy skvelo napredovala a nenudila som sa. Po dočítaní prvej knihy som hneď dokúpila druhý diel.
Tejto prvej knihe by som však vytkla uponáhľaný záver. Mám pocit, že ku koncu to nabralo obrovskú rýchlosť a celé sa to zbehlo.
Ale rozhodne stojí za to si prečítať druhú knihu, mám pocit, že je o malý kúsok lepšia.
Bolo to príjemné čítanie.
Kniha sa mi páčila. Trochu temnoty mi v románoch vôbec nevadí, skôr naopak, oceňujem, že autorka inak predvídateľný koniec okorenila trochou drámy a ťažkými témami. Dodala príbehu hĺbku a do deja som sa vďaka tomu oveľa viac ponorila.
Túto knihu som zhltla za jeden deň.
Ako milovníčka krimi oceňujem aj detektívnu vsuvku, ktorá bola na môj vkus trochu kostrbatá, no napriek tomu prekvapila.
Postavy sa mi páčili, chémia medzi nimi fungovala, rodinné a priateľské vzťahy boli príjemné a zábavné a Lolli si získala moje srdce. Dokonca som sa počas knihy aj nahlas zasmiala, čo sa nestáva často.
Ak by som mala niečo vytknúť, tak len miernu kostrbatosť tej krimi linky a miestami príliš sa opakujúce myšlienky postáv, ktoré stačilo spomenúť len raz.
Inak kniha naplnila moje očakávania a určite si ju nechám na poličke. Rozhodne siahnem po pokračovaní tejto série.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Toto bola moja prvá kniha z rúk Dominika Dána. Veľmi som sa na ňu tešila, vzhľadom na obrovské množstvo dobrých recenzií. Milujem krimi a tešila som sa na žltočiernu záplavu v mojej knižnici. No o to väčšie prišlo sklamanie.
Knihu som nedočítala. Nedokázala som to. A nejde ani tak o to, že politiku v krimi príliš nemusím, príbeh mal dobrý potenciál a mohlo to byť kvalitné čítanie, nebyť toho strašného štýlu písania autora. Od začiatku knihy som mala problém prísť jej na chuť. Pri čítaní som sa premáhala pretočiť stránku, to nehovoriac o tých siahodlhých kapitolách, ktoré nemali konca a vliekli sa ako hnusná žuvačka.
Aby som vysvetlila. Autorov text je jedným slovom presýtený. Používa slangovú reč a “každá druhá” veta je nejaký umelecký prostriedok, ktorými je kniha až otravne presýtená. Situáciu, opis osoby alebo prostredia, ktoré je možné vyjadriť dvomi/tromi vetami, Dán opíše na stranu a pol a mne už to tak enormne liezlo na nervy, že som sa zasekla na strane 203. Mňa absolútne nezaujíma ako tá kniha skončila. Jednu rýchlu paľbu do hlavy ožratého vodiča Dán opísal cez takmer polovicu knihy a to rovno z dvoch pohľadov.
Tu sú úplne náhodné príklady, toho, čo mám na mysli:
“S hlbokým povzdychom sa zaprela do širokých, trochu opotrebovaných operadiel kresla v štýle Ľudovíta XIV. a so stareckou rozvážnosťou sa pokúsila vstať.”
“Sedel a usmieval sa na babičku ako posrané dojča na trojvrstvovú pampersku.”
“Aj keď strieľal takmer na nulovú vzdialenosť, nechcel, aby guľky lietali po interiéri auta, ale aby ich čo najviac skončili v tom sude paradajkovej šťavy konzervovanej alkoholom” (Pretože obeť pila BloodyMary)
“ -Staraj sa o hentoho vlhkého, ty spermostroj! Na večeru si to dá vysmážaný syr, k tomu kus hermelínu, zaleje to litrom mlieka, žlazy vyprodukujú, čo majú, a chúďatko letuška si to odskáče!
-Nič si neodskákala, sama chcela, okrem toho, žiadne násilie, žiadne nútenie, robili sme to postojačky odzadu, nikto ju nedržal, mohla odísť, kedy chcela.”
Text je prehnane presýtený, ťažko sa to číta, necítim pri tom žiadne napätie, čo od detektívky očakávam aspoň v náznakoch, je to zbytočne slangované a autor naschvál prehadzuje v niektorých vetách slovosled, aby to znelo “mestsky”.
Verím, že veľa ľudí tomu príde na chuť ale mňa autor nezaujal. Ako sa vraví, sto ľudí, sto chutí. A pri knihách obzvlášť.
Neviem, možno je to tým, že je to jeho prvotina a v nasledujúcich knihách by som už takéto, pre mňa nepríjemnosti, nenašla. Určite mu dám druhú šancu a prečítam si nejaké vrcholné dielo ale tento kúsok za mňa nie.
