Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Všetky recenzie dostupné na mojom instagramovom profile @ivanapetrova.autorka alebo blogu: https://ivinkaaa-booksland1.webnode.sk/
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Za mňa najlepší diel série a patrí medzi mojich TOP 5 kníh. Milujem. Dean a Allie moji favoriti, na ktorých stále myslím a veľmi som sa s nimi zžila. Romantika, humor, napätie a vášeň.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
V prvom rade sa chcem autorke poďakovať za zaslanie výtlačku na recenziu. Mala som možnosť prečítať si znovu niečo iné s čím som sa doteraz nestretla.
Prvýkrát neohodnotím dočítanú knihu hviezdičkami, lebo absolútne neviem, koľko by som ich dala. V nasledujúcich riadkoch aj vysvetlím prečo a spíšem plusy i mínusy.
Príbeh je rozprávaný z pohľadu hlavnej hrdinky Šárky a strieda sa pohľadom tretej osoby zo života hlavného hrdinu Lukáša. I keď oboch ich kategorizovať ako tých primárnych nie je úplne na mieste, keďže tam bolo množstvo iných postáv, ktoré taktiež zohrávali dôležitú rolu. Pohľad Šárky sa číta ľahko a dobre, pretože je napísaný formou, ako by bola priamo oproti vám. Autorka zvolila retrospektívny slohový postup. Na úvod neurčito uvedie, čo sa stalo a spätne sa vracia k udalostiam, ktoré hrdinku doviedli tam, kde sa ocitla. To bol môj najväčší problém. Stále uvádzam, že nie som na opisy, ale tu ich bolo extrémne množstvo a prvých 150 strán knihy som čítala približne dva týždne. Bojovala som s tým.
Dielo má vekové odporúčanie 15+ a miestami to pôsobí ako YA (young adult) žáner. Potom sa okamžite vyvediete z omylu. Prečo? Šárka má sedemnásť rokov, jej kamošky Klára a Lucka tiež. Ostatné postavy sú približne v rovnakom veku (dvoj-trojročný rozptyl nahor). Nenájdete tam ani jednu sexuálnu scénu či takú, ktorá naznačuje akékoľvek vzrušenie, aj bozky sú napísané cudne. Ale tí protagonisti stále pijú tvrdý alkohol, žúrujú, fajčia cigarety i marihuanu a drogujú. Perník (piko/pervitín) sú na dennom poriadku a okrem Lukáša, ktorý je časom závislý, ho berie Šárka, Klára, Sandra a zvyšok chalanov. Tých bolo neúrekom, tak ich nebudem menovať, okrem Dávida a Barta. Miestami už toho bolo na mňa moc a iba som otvárala oči, kde sú ochotní zájsť v takom mladom veku. Zároveň to bolo aj autentické, pretože dnešná mládež je taká.
Musím ale pochváliť, že od začiatku po koniec čitateľ vlastne nevie, ako to skončí a čo je pointou knihy. Na posledných stranách sa dozvedáme, čo sa stalo a prečo Šárka všetko podrobne rozoberala. Dočkáte sa možno nečakaného, prípadne nepochopeného záveru. Záleží ako pozorne čítate medzi riadkami a ako veľmi máte otvorenú myseľ, pretože koniec je zmeskou oboch. Mysteriózna a reálnosti. Choroby a nadprirodzena. Je iba na vás, ako si to interpretujete.
Šárka mi ako hrdinka liezla na nervy a nevedela som sa s ňou zžiť. Je medzi nami iba šesť ročný vekový rozdiel, ale na mňa bola náramne detinská a naivná. Celý svet sa točil okolo Lukáša, alkoholu a perníka. Rozchod s ním bol pre ňu najväčším problémom a ostatné prestalo existovať. Hlúpo verila, že ide o vzťah do konca života. V jednej situácií som ju uznávala a to, keď pochopila, čo robil Bart a rozhodla sa to skončiť. Nebudem spoilerovať, dočítate sa sami. Navyše som ju považovala za ľahkú. Chodila s Lukášom, ale vláčila sa s ďalšími.
Sandra pôsobila ako najväčšia záchrankyňa, lebo všade kde bol problém sa objavila a vyriešila ho. Na druhej strane mala sama so sebou trápenie a nevedela vyriešiť svoje ťažkosti.
Lukáš bol pre mňa obyčajný závislák a narkoman, ktorý baby využíval a myslel len na seba. Ani raz som k nemu nepocítila nijaké sympatie.
Dávid bol romantický cukrík. Bol milý, pozorný, ale keď si vypil, menil sa na niekoho iného. Každý z nich mal odvrátenú tvár.
Ustláno na betonu je pre mňa niečo, čo som doteraz nečítala a je takou inakosťou v mojej knižnici. Som rada, že som ju dostala na recenziu, lebo mám na konte odlišný žáner. Podľa mňa je to kombinácia young adult, new adult a mystery. Približne podobné súvislosti som čítala iba v Trhline od Jozefa Kariku.
Záverečné hodnotenie
Aj keď hviezdičkami nedávam, tak knihu odporúčam. Ak nemáte radi veľa opisov, tak to nebude nič pre vás, pretože prevažujú nad akciou a dialógmi. Pripravte sa na veľa ženských aj mužských postáv. Vzťah aký poznáme medzi ženou a mužom, tam bol zatratený, lebo každý si užíval s každým. Alkohol, cigarety a drogy sú na dennom poriadku, hrdinovia tým žijú. Autorka nás do konca drží v napätí o čo ide, môžete však odhadovať, ako to dopadne. Majte otvorenú myseľ a pripravte sa na akékoľvek alternatívy, inak nepochopíte a kniha pre vás nebude mať význam.
Zhoríme je mojou prvotinou autora a pokukovala som po nej najmä kvôli krásnej obálke, ktorá paradoxne nie je rovnako dokonalá ako životy hrdinov.
Hlavná postava René, z jeho pohľadu je aj celá kniha, vyšiel po ôsmich rokoch z basy a chce sa zaradiť do bežného života. Avšak nenechajte sa zmiasť, že by ho ľudia nejak odsudzovali, naopak. Sám René odsúdil seba a vníma sa nesmierne negatívne a chápe, ak ľudia pociťujú odpor. Páčilo sa mi striedanie časových úsekov. Väčšinu sme boli v prítomnosti, ale dejovo sme sa veľakrát vracali i do minulosti - do jeho detstva, pubertálneho obdobia, ako sa dostal do väzenia. Navyše k tomu autor pridal niekoľko citátov a myšlienok, ktoré častokrát vystihovali, čo nás čaká.
Nájdete tu jemne minimálnú romantickú linku a vzplanutie lásky medzi Reném a Dany. Nejak som dúfala, že i keď ich možno nečaká disneyovské ,,šťastné až do smrti”, tak že si budú spokojne nažívať.
Príbeh je napísaný tak, že máte pocit, ako keby vám hrdina rozprával svoj príbeh tvárou v tvár. Vnímala som ho ako silnú spoveď a uľahčenie si na duši.
Niekedy mi to celé trošičku pripomenulo film Sviňa, ale tým by som Adamovi krivdila, keďže Sviňa je pre mňa politicky objednaným filmom, ktorý vyšiel zámerne pred voľbami, aby ovplyvnil voličov, pričom je tam toľko fabulácie a vyhrotených situácií opísaných ako realita Slovenska. Ale to som odbočila.
Námet je reálny, rýdzi, krutý a s postavami sa nebabre. To, čo sa najskôr javí ako obyčajný bordel je omnoho horší neporiadok. Nechcem prezrádzať viac, pretože by som vás ukrátila o momenty prekvapenia a tie skvelé zvraty, ktoré sú tam.
Za mňa je toto ďalším prekvapením roka a stále nejak spracovávam ten brutálny koniec. Určite odporúčam prečítať.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Najskôr sa chcem autorke poďakovať, že mi výtlačok zaslala na recenziu so všetkými krásnymi darčekmi, ktoré krásne doplnili význam deja.
Určite musím pochváliť vizuálne spracovanie knihy. Obálka od umelkyne Tiny Minor, ktorá sa podieľala aj na Cudzincovi z papiera, je jednoducho nádherná, nielen ilustráciou, ale aj použitými farbami a detailami. Vnútorne spracovanie kapitol je obohatené o nákresy mušlí a mne to prišlo zlaté. Celé to vo mne posilňovalo atmosféru, že som v slnečnom dome na pláži.
Hlavnou hrdinkou je šéfkuchárka Eliza Fiore. Prvý bod, ktorý búra zaužívané archetypy o tom, že väčšinou sú šéfkuchári muži a ak nejaké ženy sú, veľmi sa o tom nehovorí. Eliza sa radí medzi ženy s plus size veľkosťou a neraz spomína široké ruky, stehná, boky, veľký zadok a plné prsia. Dokonca sa mi páčilo, keď Ivka spomenie aj jej strie, ktoré má na zadku a hrdo ich vystavuje na Instagrame so slušnou základňou fanúšikov. Ona však svoje telo nikdy nevnímala takto kladne a ako tínedžerka prechádzala veľkými komplexami. Vo zmene jej pomohol jej najlepší priateľ Edmund. Dievčatá, ženy, my to poznáme. V dospelosti sa Eliza nosí s gráciou a láskou k telovej schránke. Miluje plávanie a nehanbí sa kúpať v mori nahá. Okrem vareniu sa venuje body positivity aktivizmu a virtuálnymi fotkami povzbudzuje ženy, aby sa mali rady také, aké sú.
Mala som naozaj široké stehná, fakt veľký zadok a široké boky, veľké prsia a hrubšie ruky. So všetkým kontrastoval pomerne úzky pás. - str. 104, Eliza
Detektív je viac fascinujúci ako Cudzinec. Je mĺkvy, tajomný, miestami chladný, ale napriek tomu sa k nej správa slušne. Veľa toho nenahovorí, ale činy hovoria za neho. Vieme, že je to vysoký, dobre stavaný blonďák s modrými očami a pracuje pre políciu. On vie o Elize všetko, ona nie. Tu prichádza moment, kedy som prvýkrát odhadla, kto je Detektív, ale autorka nás potom tak domotala, že som ostala veľmi na vážkach. Miatla nás do poslednej chvíle. Krásne prepojila osudy a postáv a aj to odkiaľ sa poznajú.
Prostredie je geniálne. Dom na pláži, more, príjemné počasie, piesok, mušle, lastúry, interiérový dizajn príbytku a vlna tyrkysovej. Opisy vás zavedú na teplé slnečné miesto, ktoré vytvára oázu pokoja. Nesmiem zabudnúť na jedlo - hrdinkine kulinárske výkony. Také špeciality nejedávam, ale toľkokrát sa mi zbehli slinky a chuť na to, že išlo o trefný popis. V poďakovaní sa dočítate, kde sa Ivica inšpirovala a overovala informácie. Všetky drobnosti, ktoré súvisia s obálkou a jej osobnosťou - mušle, prívesok, náušnice, motivačné nálepky - sú premyslené perfektne
Hustý slaný závoj mi postupne padal z pliec na boky, až celkom skĺzol k členkom. Nechal na mne iba spomienku na seba v podobe stoviek drobných slaných kvapôčok, ktoré sa ligotali v skorom rannom slnku.- str. 8, Eliza
Záverečné hodnotenie
Dielo, ktoré nie je len obyčajnou romantikou, ale nesie v sebe posolstvo o sebaláske a sebaprijatí by malo byť povinnou literatúrou pre každé dievča či každú ženu. Doba, akú žijeme, je náramne povrchná a plytká. Krása je nad charakterom a vonkajšie proporcie prevládajú nad duševnými hodnotami. Ivica Ďuricová rozobrala tému, ktorá trápi takmer hociktorú z nás a zaslúži si ešte viac pozornosti. Je jedno, či sme nízke, vysoké, s malým zadkom alebo veľkým. Či nemáme nijaké prsia, alebo také, že nevieme nájsť vhodnú podprsenku. Či môžeme nakupovať v komerčných obchodoch, alebo musíme hľadať správne butiky s konfekčnými veľkosťami. Sme aké sme a to pripomína aj Eliza Fiore. Väčšia polovica kniha je tajomná, pomalá a mätúca, lebo hrdinka si nedokáže rýchlo spomínať a Detektív nechce veľa hovoriť. Potom vzplanie oheň a všetko sa pomaly odkrýva. Možno budete tušiť, ako všetko dopadne a možno budete prekvapené. Kniha je však tým správnym pohladením na dušu a zlomené sebavedomie. Pamätajte, tých päť ľudí, ktorých najčastejšie sledujeme na sociálnych sieťach, formuje to sa vnímame. Jednoznačne 5/5.
Celý čas som čakala, kedy sa môj život zmení. A pritom život celý čas čakal, kedy sa zmením ja... - str. 226, Eliza
Vydavateľstvu Venupress a autorke by som sa veľmi krásne chcela poďakovať, že mi zaslali výtlačok na recenziu.
Ako už tradične na úvod pochválim vizuálne spracovanie. Obálka je nádherná, vnútorný dizajn znázorňujúci klub skvele dotvárajú identitu publikácie. V rámci väzby je všitá fialová látková záložka, ktorú som využívala a tiež dodatok v podobe kartičky ako vizitky . Jej vysvetlenie nájdete počas čítania. Pohľady sú takmer striedavo písané z oboch pohľadov, dominuje ten Cassien.
Od Baji mám prečítané všetky knihy, registrovala som ju už od čias Wattpadu, kde začínala a dostala sa ku Placebu. Najskôr som o tom celom myslela, že je veľký brak a kto by to mohol vydať. Úprimne povedané, Placebo On (prvý diel) pracuje so všetkými prvky klišé a štandardizácie, ktoré sú zaužívané. Určite však netreba pohrdnúť týmto a ďalšími dielmi, pretože stoja za to a sú inšpirované skutočnosťou. S Horkosladkými esenciami nám ukázala, že vie primiešať aj bylinky fantasy žánru a uvariť generačný príbeh. A Habibi? To sa dočítate v ďalších riadkoch. Autorka sa každou knihou zlepšuje a ukazuje, že vie vytvoriť diametrálne odlišné knižky.
Na začiatok treba pripomenúť, že Habibi je dark romance, v ktorej figuruje množstvo nadávok, sexuálnych scén a tabuizovaných tém spoločnosti (prostitútky, drogy, prepojenie politikov na podsvetie a pod.) Harry ako mužský hrdina je skôr temným hrdinom, ktorý koná zlo a obhahuje ho tým, že je to pre vyššie dobro a očistí sa od špinavostí. Nečakajte od neho romantickú ,,slaďárnu" a niekedy ho možno budete chcieť nakopať za jeho vyjadrovanie a prístup. Ja by som pri ňom zošalela a skončila v base za ublíženie na zdraví. Drží sa však určitých morálnych zásad a čo mu je blízke, to si chráni. Veľa o jeho minulosti nevieme, sú to len základné informácie, aby sme vedeli, prečo je tým kým je. Zdanie môže klamať a Habibi nebude jediný hlavný záporák dôležitých postáv.
,,Keby si zistila, kto naozaj som, utiekla by si a nikdy sa nevrátila. Preto ti nebudem vysvetľovať, prečo sa démonizujem. Potrebujem, aby si dokončila ten zasraný príbeh."- str. 60, Habibi
Cassie je ako hrdinka jednoznačne skvelá. Autorka z nej neurobila urevanú, umrnčanú Mirtu a sliepku, ktorá okamžite podľahne kúzlu Harryho Lintona. Má guráž, odhodlanie, je úprimná, láskavá a nedá si skákať po hlave. Pre neho je rovnocenným súperom, i keď to on nerád priznáva. Je jediná, ktorá mu odporuje, čo ho rozčuľuje a vzrušuje. Pochádza z vplyvnej rodiny politika, ale nepostriehnete u nej maniere povýšenectva či zbohatlícke vzorce správania. Pod mentorskými krídlami anjela temnôt naberá sebavedomie a inšpiráciu pre svoje spisovateľské dielo. Celkovo mi je jej charakter blízky, keďže je študentkou žurnalistiky, baví ju písanie a má podrezaný jazyk.
,,A ešte niečo. Oslovenie pán si musíš zaslúžiť. Nestačí ti na to vták medzi nohami," chrstla som mu víťazoslávne do tváre a opäť sa otočila na odchod. - str. 37, Cassie
Dej sa odohráva na neurčitom mieste v Amerike, takže si ho môžete dotvoriť podľa fantázie. Množstvo času sú aktéri vo vychýrenom nočnom klube LocalX, ktorí si hovie na okraji spoločnosti. Paradoxne ho navštevujú vysoko postavené osobnosti a využívajú všetky služby, ktoré im podnik núka.
Bez vedľajších postáv ako Levi, Beatrice, Diesel, Steiner, Gia, Zoey či taká Victoria, by to nebolo to "správne orechové". Pretože i oni sa podieľali na vývine a dotváraní charakteru postáv.
Napriek hrubému slovníku a temnému prostrediu Baja zakomponovala množstvo skvelých myšlienok, ktoré vychádzali práve z Habibiho úst. Nejde len o potetovaného burana, ale i veľkého intelektuála. Práve preto je skvelým učiteľom pre Cassie a predsa poruší dohody a zásady, ktoré stanovil.
Nájdete si tu široké spektrum sexuálnych scén od tých pikantných, drsných, živočíšnych až po tie vášnivé a trošku ašpirujúce na romantiku. Taktiež aj vtipné a trápne momenty, výborné dialógy a výmeny názorov. O tie nebola núdza. Nesmiem zabudnúť na odporujúce situácie a javy, také, o ktorých sa nehovorí, i keď stoja na prahu a klopú na dvere.
Množstvo recenzií príbehu vytýka, že je tam toho priveľa a že dielo bolo primárne vytvorené na Wattpad. V tomto budem oponovať, lebo dej bol dynamický a neboli tam hluché miesta, ktoré by nudili. Zase to nebolo až priveľmi preplnené, že by ma bolela hlava z toho, že si neoddýchla pri statických kapitolách. Taktiež, že dielo si netreba romantizovať a nejde o zdravý vzťah medzi mužom a ženou. Nemôžem úplne súhlasiť, lebo boli momenty, kedy Harry ukázal aj nežnú stránku osobnosti - staranie sa o Cassie počas choroby či strašenie ju pred účinkami fetu.
Záverečné hodnotenie
Habibi nie je nič pre slabé nátury a konzervatívne osoby. Búra zaužívané mýty o tom, že zlo chodí v temnote a dobro počas všedného dňa. Ukazuje, že politik, moderátor, celebrita v obleku nie sú rovnako grandiózni ako ich oblečenie. Pripomína, že krv nie je voda, ale rodina vie napriek tomu silno ublížiť a ovplyvniť fungovanie v spoločenskom živote. Pripravte sa na vulgarizmy, šľapky, drogy a konanie ohavností v mene moci a peňazí. A podtitul: ,,Ukážem ti svet bez cenzúry." je do bodky splnený. Poteší vás sexy tmavý atramentom pokreslený chlap, ktorý má ženy na sex a vie im to patrične urobiť. Budete fandiť odvážnej a drzej Cassie, ktorá vie ako na muža menom Habibi. A možno budete pri zrode lásky či zvláštneho spojenia, ktoré si samy zromantizujete pri všemožných situáciach, kedy vajíčku praskne škrupka a odhalí svoje mäkké vnútro. 5/5.
,,Nezáleží na tom, ako hlboko padneš, ale na tom, akú silu vyvinieš na to, aby si sa opäť postavila." - str. 212, Habibi
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Musím priznať, že keď mi prišla kniha domov začala som mať obrovské pochybnosti, či sa mi bude páčiť, napriek tomu, že obálka a anotácia ma zaujali a chcela som vedieť viac. Detail s gombíkom v nadpise má vážne dostal a ilustrácia znázorňujúca Evie a Jakea so psom? To je krása.
Príbeh sa odohrával v malej dedinke Willowbrook v Anglicku. Tu anotácia zavádza, pretože do Provensalska odišli až po väčšej polovičke deja. Ich vzťah prechádzal takými tromi fázami: haters to lovers, priatelia a priatelia s výhodami.
Jake bol tridsaťpäť ročný vdovec, ktorý sa odsťahoval z mesta na okraj malebnej dediny iba so svojím psom, dalmatíncom, Smokom. Najskôr pôsobil ako alkoholický buran a nevychovanec. Postupným čítaním stránok sme sa dozvedeli, že to bola len maska, ktorou sa chránil a v konečnom dôsledku išlo o priateľského a nápomocného človeka, ktorý sa nedostal zo smrti manželky. Vďaka Evie postupne otváral predtým uzamknutú komnatu. Dokonca sa vrátil ku svojej pôvodnej profesii, ktorú zavrhol z výčitiek voči žene.
,,Verím, že každý z nás má svoju spriaznenú dušu." - str. 110, Jake
Evie sa mi ako hrdinka páčila. Ušla z Londýna pred rodičmi a najmä snúbencom, ktorý ju podviedol a napriek tomu ju chcel späť. O čo horšie bolo, že ju neustále ponižoval a urážal, čím jej sebavedomie bolo na bode mrazu. Jej rodičia ju porovnávali s nebohou sestrou Zarou a nútili ju aby sa vrátila k Timovi. V ničom si neverila a necítila sa krásna. Bolo to také nemehlo a takmer vždy sa dostala do ťažkostí. Postupne prešla obrovskou zmenou a sebarozvojom, ale nešikovnosť jej ostala. Tomu napomohol aj samotný Jake a jeho povzbudzujúce slová. Vo všetkom zlom videla aj malý plamienok optimizmu a radosti. Živila sa najmä ako krajčírka kviltov a patchworkových dek a bola majiteľka obchodu Gombíková dierka. Vítala som, že išlo o výbornú zmenu prostredia, zázemia postáv a niečoho úplne nového. Stále som mala potrebu vlastniť patchworkovú prikrývku a v tej chvíli sa ňou zohriať.
Obaja hlavní hrdinovia prešli obrovským posunom. Napriek tomu, že boli rozdielni, tak sa k sebe hodili a dopĺňali. On sa vďaka nej vyrovnal so stratou ženy a pochopil, že nemôže stále od seba odháňať ľudí. Ona si začala viac veriť a mať sa rada so všetkými dokonalosťami i nedokonalosťami.
Pery sa mu zvlnili. Musel Evie uznať, že na jej čudnej povahe bolo čosi vábne, čosi neobvyklé. Úsmev s jamkami na lícach a nezdolne radostná povaha boli ako závan čerstvého vzduchu. - str. 115
Záverečné hodnotenie
Vianočná láska je krásny romantický vianočný príbeh, ktorý zhltnete okamžite. Očaria vás dynamické dialógy, opisy prostredia, svet šitia kviltov, závesov a pod., vývin postáv a samotný dej. Oceníte ako postavy dospejú do fázy, kedy sú schopní posunúť sa ďalej. Budete sa rozplývať vďaka Jakeovym myšlienkam, napriek tomu, že jeho kroky budú pomalé. Nenájdete tu nijakú konkrétnu sexuálnu scénu, iba jej načrtnutie a aj tak vo vás vyvolá vzrušenie. Ideálne dielo na chladné zimné či jesenné dni, kedy sa schováte pod deku a sledujete padajúce vločky za oknami. Jednoznačne odporúčam. 5/5
Autorka by som sa nesmierne rada poďakovala, že mi výtlačok zaslala na recenziu a ja som si mohla vychutnať romantický príbeh z iného súdka. Zároveň ide o jej debut a hneď začala so štyristo stranovým erotickým románom. A verte, že erotikou nešetrila.
Ako prvé chcem vypichnúť jednoduchú, no za to krásnu farebnú obálku a trefný názov. Na nej to hmýri farbami, ktoré vás sprevádzajú celým dejom. Příliv nemá súvis iba so surferským prostredím, ale podľa môjho skromného názoru dokonale vystihuje vzťah hlavných postáv Nicole a Daniela. Môže prísť jemne alebo ako obrovská prívalová vlna, ktorej sa iba ťažko ubránite. Druhý prípad bol ten ich.
Druhým faktorom je miesto. Ona sa prisťahovala z Aljašky do Kalifornie a našťastie nie priamo do LA, ako sa to vyskytuje vo väčšine romantických liniek. Pomocou jej vnútorných monológov a myšlienok nám opisuje i jej rodnú zem a ako tam trávila voľné aktivity. Bola to príjemná zmena.
Nové prostredie
Ako milovníčka ženských románov som zvyknutá na zabehnuté kancelárske prostredie, šéf a podriadená a také tie typické, ktoré sú takmer všade. Som rada, že Lucka prišla s čímsi iným a predsa zaujímavým. Doteraz som nič nečítala o surferoch a ich živote. Autorka nám priblížila pláže a iné lokácie na šport, aký prúd a vlny tam nájdeme, typy surfov a trikov. Užívala som si tie časti, kedy Daniel so zápalom vysvetľoval aká doska je na čo vhodná a podobne. Už kvôli tomuto som si dielo obľúbila.
,,Vlny sa nemerajú v stopách a palcoch, sú merané narastajúcim strachom." - str. 40
Láska a neha a iné tajomstvá
Nicole ma ako hlavná hrdinka niekedy iritovala a hnevala. Vieme, že sa nesťahovala dobrovoľne a bolo to skôr rozhodnutie jej matky, no i tak. Často sa vracala do minulosti a vinila ľudí za to, čo sa stalo a čo nebola ich vina. Taktiež i k maminu novému potenciálnemu vzťahu pristupovala detinsky. Ohľadom Daniela to už bola iná káva. Keď sa jej niečo nepáčilo, miesto toho, aby mu to dala pocítiť, tak znovu ustúpila a vnímala som ju ako takú bábku.
O Danielovi Bennettovi sme najskôr mnoho nevedeli. Autorka nám ho odhaľovala a stupňovala postupne. Rozprával o sebe minimálne a bol skôr za fyzický kontakt. Viete, čo mám na mysli. Vedel byť aj silným romantikom a neraz mi stislo srdiečko, keď si pre Nicole nachystal prekvapenie. Prešiel posunom a vývinom charakteru.
Ich vzťah by som v skratke prirovnala ku Ane a Christianovi z 50 odtieňov. Pamätáte na "hearts and flowers", ktoré Ana požadovala od Christiana? Tu sa stretnete s čímsi podobným.
Stále som pred ním kľačala. Toto je proste ten pravý obraz. Ja kľačiaca pred ním. Presne tak to i cítim. To bola metafora pre život s ním. Vždy budem kľačať ja pred ním, nikdy nie on predo mnou. - str. 183
Malé mínus
Ako som už aj Lucke písala, tak mi tu chýbal nejaký zvrat alebo smutnejšia pasáž, ktorá by vyrovnala ten náhly a rýchly spád udalostí na začiatku. Objavia sa momenty, ktoré nebudú jednoduché na čítanie, ale na konci sa nestalo nič také, ako to poznáme. Viete, kompozícia diela: expozícia, kolízia, kríza, peripetia a katastrofa (rozuzlenie). Zároveň je to niečo, čím sa odlišuje od iných príbehov. Na obhajobu, má to svoj dôvod. Autorka Příliv napísala ako trilógiu a ak sa bude tomuto dielu dariť a nájde si zverencov, tak sa potenciálne dočkáme dvojky. A už len kvôli tomu názvu ju chcem čítať.
Opakujem sa už mnohokrát, že moc nie som na opisy a tu ich bolo celkom dosť. Vzhľadom na proces udalostí som to však zvládla a prelúskala sa stranami.
Napokon dve chyby, za ktoré autorka nemôže. Kniha má také maličké písmenka, že budete potrebovať lupu na večerné čítanie. Pritom odseky sú zbytočné široké a písmo mohlo byť väčšie. Aj preto mi to trvalo tak dlho. Po druhé - redundancia slov. Častokrát sa opakovali tie isté slová vo vetách za sebou. Niekedy sa v jednej i dvakrát, trikrát, takže korekcie neboli stopercentné.
Záverečné hodnotenie
Příliv je krásnym erotickým románom nadupaný slnkom, teplom, morom, surfermi a stretnutím protikladných osobností. Začína rýchlo, netradične, ale končí krásne romanticky s mierne otvoreným koncom, čo bude s postavami. Erotické scény sú popísané detailne a nájdete nežnejšie či tie drsnejšie. Nehovoriac, všetky myšlienky a citáty spojené s vlnami, oceánom a pod. sú nádherné. Spoznáte ako funguje šport na vlnách a najmä ak ide o životný štýl, nielen hobby. Nicole a Daniel sú ako čierna a biela, ale hodia sa k sebe. Teším sa, že Jason raz dostane priestor či iné vedľajšie postavy. Chýba však zásadný obrat a viac smutných/dramatických momentov. Ak sa chcete v jesennom období vrátiť do tepla a dobrodružstva, tak siahnite po tomto románe. 4/5.
,,Pred vlnou sme si všetci rovní." - str. 281
Ty krásna, temná Vanessa je debutom autorky, na ktorom pracovala dlhých osemnásť rokov a musím podotknúť, že je to cítiť. Je napísaný a preložený skvelo a napriek nepeknej téme sa číta ľahko a dobre.
Príbeh aktérky Vanessy je prirovnávaný k Lolite od Vladimíra Nabokova a ona sa neraz vkladala do role Lolity. Svoj vzťah so Straneom pararelizovala s postavami od Nabokova.
Naprieč celou knihou čitateľa sprevádzajú odkazy na iné literárne diela. I keď ani jedno z toho som nepoznala a stretla som sa s tým prvýkrát, tak ma to bavilo a rozširovalo obzory. Rada som čítala i priložené ukážky.
Z popola dvíham sa
s červenou hrivou
namiesto vzduchu hlcem mužov. - str. 53
Jacob Strane
O tomto charaktere sme tak málo vedeli. Len to ako sa oblieka, ako vyzerá, že je zaťažený na poriadok, predovšetkým malé dievčatá, a nikdy nebude mať deti. Zároveň bol vykreslený ako geniálny manipulátor, čo robil po celý čas ich "vzťahu". Autorka nám to prezrádzala cez jeho dialógy s Vanessou a tiež niektoré sexuálne scény. Tu by sa mi žiadalo vedieť o ňom čosi viac. Bude to znieť divne, ale na to, čo všetko robil, mi prišiel málo nechutný. Ja by som si to pokojne vygradovala a priblížila jeho život.
,,Povedz ,Ľúbim ťa, ocko.´"- str. 158
Obeť alebo vinník?
Toto je asi môj najväčší problém s publikáciou. Zameriava sa najmä na okolnosti s hnutím MeToo - teda obťažovania, zneužívania, znásilnenia.
Skôr ako nastala prvá polovica kniha som si myslela, že Vanessa je obeť. Už pri prvej ukážke z roku 2017 mi mohlo byť jasné, že to tak nebude a ďalej vysvetlím prečo.
Strane ako pedagóg prekročil všetky hranice, keď jej jedného dňa pod stromom povedal, že by ju chcel bozkávať na dobrú noc. Vysoké vekové rozdiely medzi partnermi dnes už nie sú tabu a čoraz častejšie si ženy hľadajú o dosť starších partnerov, lebo v nich vidia pochopenie a zabezpečenie. Ale ak okato povie štyridsaťdva ročný učiteľ päťnásť ročnej žiačke vyššie uvedené slová a ďalšie, niečo nie je v poriadku. Dievča v takom veku hľadá seba, netuší čo chce a nevie rozoznať, čo je správne.
Vanessa ho zámerne provokovala, vyhľadávala a keď už prišlo na samotný pohlavný styk, tak jej to prišlo odporné. A opakovalo sa to, dokonca neskôr už myslela na odpudivé veci a vôbec nevnímala daný akt (čomu sa čudujem, ale i nie). Bola nesmierne povrchná, veľakrát hodnotila jeho vzhľad. Áno, jeho veľké brucho, šediny, vráskavá koža nám mala navnadiť hnusnú atmosféru, ale efekt sa u mňa nedostavil, lebo najskôr sa jej to páčilo.
Keď mi odtiahne ruku, zľaknem sa, že bude chcieť, aby som to robila ústami, a to nechcem. Nemôžem. Lenže namiesto toho povie: ,,Chceš, aby som ťa pretiahol?"- str. 124
Uvedomovala si, že niečo nie je v poriadku a potom si ho zastávala, keď prišli prvé obvinenia a veľká kauza. Mala som pocit, že trpí bipolárnou poruchou, alebo rozdvojenou osobnosťou, lebo si veľakrát protirečila. Dokonca ním bola posadnutá. Študovala na inej škole a vytlačila si jeho rozvrh. Počas svojich hodín rozmýšľala nad tým, čo robí on.
Niekedy som mala myšlienky, že Vanessa je nielen geniálna, ale i psychicky narušená. Pri opisoch a vysvetľovaní jej dávneho priateľstva s kamarátkou som seriózne nadobudla pocit, že bola lesbička zaťažená na vtedajšiu kamarátku. A ich kamarátstvo skončilo z nenaplnenej lásky. Autorka neskôr objasnila, čo bolo za ukončením puta.
Rodičia boli obrovským sklamaním. Veľakrát im klamala a tajila pravdu, ale ich záujem bol nedostatočný a čiastočne aj oni prispeli k inkriminovaným udalostiam. Iné postavy boli do počtu, až na vysokoškolského učiteľa Henryho, ktorý v nej videl nádej a potenciál. Ona ho porovnávala so Straneom a vyčítala mu určité veci, no tiež sa do neho zahľadela. Potom sa opäť preukázala jej hlúposť a naivita. Zo sľubnej spisovateľky a vysokoškolskej profesorky s vysokým intelektom sa stala recepčná v hotely.
Záverečné hodnotenie
Ak by som mala jednoducho zhrnúť Vanessu, tak bola naivná, zaslepená, tvrdohlavá bordelárka a klamárka, ktorá nevedela, čo chce. Pre mňa nebola obeť, aspoň potom nie. Pretože keď vás niekto v minulosti zneužíva, tak o sedemnásť rokov neskôr nemasturbujete počas telefonátu s ním. Chcem tým povedať, že naďalej s ním bola v kontakte a opakovane sa stretávali. Áno, aj spolu spali. Stýkali sa spolu a neprestajne vyhľadávala jeho spoločnosť.
Kniha mohla mať pokojne o sto strán menej, ku koncu sa už nič prevratné nedialo. Ona sa len utápala v alkohole a marihuane. Viac menej celý dej je statický, nemenný, bez nejakých šokujúcich zvratov. Sexuálne scény sú náramne popisné a zároveň dosť nechutné, čo považujem za bonus. Vzhľadom na tému je taká emócia na mieste. Nie som z tých, ktorá si bude hrdinku zastávať a brániť, pretože u mňa pochopenie a súcit nenašla. Roky od 2000 ma bavili, čítali sa rýchlo. Čas v roku 2017 ako by zastal a vnímala som ho ako vatu, i keď nám ukazoval, že Vanessa stojí na jednom mieste a neposunula sa.
Aby nedošlo k nedorozumeniu - v nijakom prípade nezľahčujem situáciu a nepopieram zneužívanie, ktoré sa stalo. Ja byť matkou dieťaťa sprzneného pedagógom a dozviem sa o tom (aj po dlhej dobe), tak dotyčného muža povesím za genitálie na čerešňu. Len som chcela poukázať na obe strany mince a najmä subjektívny pohľad. Napriek tomu ju v konečnom dôsledku hodnotím veľmi dobre a dávam 4/5.
V prvom rade by som sa veľmi pekne chcela poďakovať vydavateľstvu Zelený kocúr, že mi výtlačok zaslalo na recenziu a ja som mala možnosť si ho prečítať.
Od francúzskeho spisovateľa Nicolasa Barreaua je to môj prvý titul, ale napísal i iné známe ako Úsmev ženy alebo Paríž je vždy dobrý nápad.
Ja som sa na knihu tešila a asi som mala aj nadpriemerné očakávania, ktoré sa bohužiaľ nenaplnili. Tentokrát nebudem názory deliť do odsekov s nadpismi, ale písať jednoliato, čo všetko mi napadlo počas čítania a po ňom.
Dej začal naozaj depresívne. Julien bol zdrvený zo smrti ženy, ktorá ho navyše požiadala o písanie listov. Nebol tým vôbec nadšený, ale želanie jej splnil. Jeho slová boli plné nehynúcej lásky a citov voči Hél?ne. Boli dlhé, detailné a on si vylieval zlomené srdce. Netradičným nápadom bola špeciálna schránka ukrytá v jej hrobe, kam listy odkladal. Práve túto korešpondenciu hodnotím najviac kladne z celej knižky. Čakala som, že ma úplne rozcítia, dojmu a budem z nich hotová. Boli krásne, ale je tu veľké ale. Nič so mnou neurobili, vôbec nič. Nijaký záchvev emócií a pocitov.
Potom niekto obálky bral a nechával tam malé darčeky. Hneď na začiatku som odhalila o koho išlo, stačilo iba pozorne čítať, kto mu kládol aké otázky. Zistíte to aj vy.
Julien mi bol náramne nesympatický. Ja som sa s ním nemohla zžiť a hneval ma. Nevedela som si s ním vytvoriť akékoľvek puto a mať pochopenie pre to, že sa nechce vyrovnať so smrťou manželky. Nikdy som nezažila stratu blízkej osoby, možno aj preto som sa do neho nedokázala naplno vcítiť a porozumieť mu. Len som očakávala, kedy si z bytu urobí mauzóleum, lebo od toho nemal ďaleko. Komplexne ako charakter sa však posunul a vyvinul.
,,Všetko nešťastie sveta možno nespočíva v tom, že človek nevydrží sedieť vo svojej izbe, ako to raz trefne formuloval filozof Blaise Pascal, ale v tom, že sa porovnáva s inými." - Julien, str. 55
Naopak, jeho najlepší priateľ Alexander bol pre mňa skvelý charakter. Úprimný s reálnym pohľadom na život a tým, že sa s ním nebabral. Nebál sa mu povedať, že je v živote zaseknutý a mal by sa už od manželky odpútať. Taktiež aj nápad s listami mu prišiel bizarný a trafený. Stále však bol k Julienovi prostoreký a priamy ako príkladný kamarát. Myslím, že takúto osobu v živote potreboval.
Ďalšou zaujímavou postavou bola jednoznačne Sophie - umelecká kamenárka a sochárka z Montmartre. Viedla mužského hrdinu k tomu, aby začal žiť život a neostal žiť v minulosti a ľútosti. Jednoznačne ho posúvala vpred. Treba podotknúť, že ani jedna z postáv nebola vykreslená vyslovene negatívne a záporne. Catherine, najlepšia kamarátka Hél?ne a suseda, bola opisovaná ako protivná a zvedavá, ale vyslovene nešlo o zlý charakter. Nikto nezastával úlohu antagonistu.
Hél?ne bola mŕtva, ale napriek tomu sme sa o nej takmer všetko dozvedeli. Julien sa retrospektívne vracal k ich zoznámeniu a vzťahu. Popisoval jej vzhľad a správanie, takže čitateľ sa oboznámil aj s ňou.
,,Pozrite sa, Julien, ono je to tak," pokračovala opatrne. ,,Mŕtvi by vždy mali mať v našich spomienkach svoj priestor. Miestnosť, kde ich môžeme navštíviť. No je dôležité, aby sme ich nechali v tej miestnosti a zatvorili dvere zvonku, keď odchádzame." - Sophie, str. 76
To, čo mi počas čítania prekážalo a pôsobilo rušivo bolo množstvo francúzskych výrazov. Nenarážam na tie, ktoré sú medzinárodne dôverne známe ako ahoj, ďakujem, milujem ťa a pod. Tie neznáme neboli preložené a ja som sa trošku strácala. Možno by nerozumeli ani tí, ktorí neovládajú anglický jazyk, i keď to je už raritou.
Keď to komplexne zhodnotím, tak dielo jednoznačne nie je zlé. Štýl autora je pútavý, myšlienky a nápady sa mi páčili, každá postava mala niečo do seba. Vo mne to však nič nezanechalo. Ja sa nestotožňujem s názormi tých, ktorí hovoria o emocionálnej a romantickej bombe. U mňa taký jav nenastal. Napriek tomu knihu odporúčam a pravdepodobne sa vám zapáči ako väčšine. Stojí za prečítanie. 3/5.
Michala Ries je nováčikom na slovenskej spisovateľskej scéne, ale svojím debutom Na úteku si okamžite získala čitateľov.
Už prvé recenzie boli samá chvála a kniha valcovala knižné bookstagramy. Napokon som jej neodolala aj ja a som rada, že ju mám vo svojej zbierke.
Rýdze a úprimné
Takto nazvem štýl autorky. Už od prvých strán si nekladie servítku pred ústa a píše ako to v živote, v milostných i bežných situáciach je. Jej spôsob je priamy, neprikrášlený a náramne skutočný. Nič nie je presladené alebo zjemnené. Postavy nie sú dokonalé vzhľadovo ani charakterovo. Každá z nich si na pleciach nesie svoje bremená, chyby a túžby, ktoré ich nemusia vždy zaviesť dobrým smerom. Pletú sa, utekajú, sú zbabelé, vystrašené, tvrdohlavé.
Júlia má medzierku medzi zubami, v mladosti sa spila pod obraz boží, nechala sa potetovať či odfarbiť vlasy na modro. Ušla z domu, vynadala matke, panenstvo dala cudziemu chlapovi. Nekoná ukážkovo, nie je príkladom, ale robí to, čo bežný mladý človek. Vzdoruje, trucuje, vyrovnáva sa s bolesťou po svojom.
,,Otec hovorieval, že na každého dobrého človeka musí existovať nejaký debil, aby ten dobrý mohol žiariť." - Júlia, str. 121
Autenticita
Je vidieť, že autorka sa pohybuje vo svete jazdcov na dvoch kolesách, pretože opisy sú detailné a autentické. Dozvedáme sa o typoch motoriek, oblečení, správaní motorkárov. Nevykresľuje ich ako skvelých chlapov, ktorí sú vzornými manželmi alebo perfektnými príslušníkmi mužského pokolenia. Sú takí, akí sú. Čitateľ spoznáva, čo je nutné spraviť, aby sa niekto stal členom motorkárskeho klubu a aké riziká tento životný štýl prináša. Ani na malý moment nepochybujete, že ide o vymyslené táraniny.
Prostredia a mená sú ďalším zaujímavým faktorom. Dej sa odohráva na Slovensku, tak ako ho poznáme a postavy majú takmer tradičné mená. Júlia, Adam, Hermína, Ferdinand, Betka, a pod. Miška sa nebála opisovať domácke prostredia, nepotrebovala zahraničné miesta, aby zaujala. Podarilo sa jej to i bez toho.
Milostný trojuholník
Príbeh sa sústreďuje na Júliu, Adama a Betku. Júlia sa zaľúbi do zadaného, Adam chce to, čo nemôže mať a Betka je zamilovaný rojko, ktorý nechce otvoriť oči pred realitou.
Hlavná hrdinka vie, že Vlkovi, čo je prezývka pre Adama, nevie odolať a nedokáže sa od neho držať ďalej. Na druhej strane si uvedomuje vinu voči Betke, a to, že je pre ňu skvelou kamarátkou. Mne Betka niekedy liezla na nervy a neprišla mi zlatá. Ani v osobnom živote nemám rada podobné typy ľudí. Niekomu sa javí priateľská, no na mňa pôsobila otravne a afektovane.
Adama spoznávame prostredníctvom krátkych striedavých pohľadov písaných v tretej osobe, čo ešte viac dodáva rúško tajomstva a napätia. Počas celej knihy neprehovorí veľa, ale keď inklinuje k slovám, tak stoja za to.
Záverečné hodnotenie
Dielo je geniálne a pútavé od začiatku po jeho koniec, ktorý ma rozdrvil. Postavy sa charakterovo i výzorovo menia, vyvíjajú. Nenájdete tu zbytočné pátosy a opisy, čo by vypĺňali stránky, neustále je akcia a napätie. Vyjadrovanie a myšlienky postáv sú skutočné, neozdobné a také, aké ich poznáme zo života. Medzi Júliou a Adamom je výrazná chémia a príťažlivosť, napriek tomu, že skoro vôbec nekomunikujú a netrávia čas osamote. A keď sú iba oni dvaja a nikto iný? To si musíte prečítať sami! Debut Mišky je skvelý a nemám mu čo vytknúť, len ten koniec - ten napínavý koniec. A ja sa neviem dočkať pokračovania. Toto si skrátka musíte prečítať. 5/5.
