Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Knihomoľ s rozčítanými 15 knihami....
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Čierny rok – vojna mafie je druhým prequelom Jozefa Kariku v mafiánskej tematike. Podobne ako v prvej knihe Čierna hra – vláda mafie, sledujeme životné osudy Petra Štarcha bossa Ružomberka, v časoch pred nástupom nového BOSSA, ktoré poznáme tak dôverne z predošlej mafiánskej série. Dej je chronologický zaradený do jedného roka., od leta 1997 do jesene 1998. román je ukončený voľbami roku 1998, ktoré priniesli veľké zmeny.
Boss podsvetia Peter Štarch sa cíti byť na vrchole moci, prostredníctvom nastrčených figúr ovláda celý Ružomberok a jeho okolie. V románe môžeme sledovať osudy niekoľkých hlavných hrdinov – rozhodného Petra Štarcha, ktorý bude musieť voliť rôzne kompromisy a v závere knihy musieť preukázať riadny kus odvahy, aby sa dozvedel, že je doslova a do písmena NIKTO, podnikateľa, alkoholika Ostrého, dobre známeho z prvej knihy, ktorý sa po zbabranom pokuse o privatizáciu miestneho bavlnárskeho podniku úplne opustí. V románe sa zavŕši osud cigánskeho Zolka, ktorý nešťastnou zhodou okolností a vážnych chýb bratov príde o život, ako aj množstvo ďalších a ďalších postáv, ktoré ovplyvnia konanie a činy hlavných hrdinov.
Charakteristickým pre Jožka Kariku je znamenité a plastické vykreslenie postáv – chladnokrvne kalkulujúceho intrigána Vokoša, kápa ružomberského bossa, už znovu „holohlavú bee hlavohruď“ Labu, a hlavne najkrajšie vykreslenú postavu, ktorú aj napriek negatívnym postojom musíte mať radi /verte, že by ste ho v tmavej uličke nechceli stretnúť/, mierne blbého, ale o to viac sympatického Andreja Bôba, alias Boba : "odborníka" na "prastaré kamenné chujoviny," "jeblé palmy", "škriekajúce čajky" „Chazarov" a "Vycivených okuliarnatých študovaných zmrdov" Aj napriek tomu, že spĺňam všetky kritéria, ktoré by Bobo neznášal, stal sa paradoxne mojou najobľúbenejšou postavou, z celej plejády postáv a postavičiek, ktorí v tejto už rozsiahlej literárnej umeleckej freske vystupujú. Sympatický svojim jednoduchým pohľadom na svet, vierohodným opisom a hlavne autorovým vcítením sa do postavy. To čo väčšina autorov má problém vierohodne zobraziť, to Jozef Karika klasický zvládol na výbornú.
Čo musím ďalšie oceniť je to, ako zvládol Karika záver knihy. Nie je jednoduché udržať pozornosť čitateľa a držať ho v napätí celých takmer 700 strán. To autor zvládol na výbornú. Vhodným zakomponovaním súperiaceho gangu napojeného na cappo di tutti capiho z Poľska, vygradovalo dej do napínavého finále. Záverom knihy sa ukončili osudy jednej z hlavných postáv, takže už sa pomaly ale isto dostávame tam, kde začal Karika rozsiahlu mafiánsku epopeju – Laba v Bratislave, ponížený Štarch na relatívnom vzostupe moci, intrigán Vokoš v rozkvete svojich síl. Postavy a postavičky žijú svoj život, a čo je najkrajšie na celej mafiánskej sérii je to, že čitateľ tomu verí, vie, že je to všetko vymyslené vo fantázii autora, no napriek tomu tento príbeh svojou gradáciou, vierohodnosťou deja, plastickosťou nenecháva na pochybách nikoho, že niečo podobného sa reálne mohlo stať. Osobne pokladám „Čierny rok..“ za najlepšie, čo bolo vydané v mafiánskej tematike. Posledný román Jozefa Kariku sa tak stáva vážnym konkurentom Puzovho Kmotra s reálnou vyhliadkou na to, že raz ho môže autor zvrhnúť z pomysleného trónu kráľa mafiánskych románov.
Napriek počtu strán, piatim knihám s mafiánskou tematikou, dvoch prequelov, si myslím, že by autor mal pokračovať. Mnohé otázky zostali nevyjasnené a vyžadujú svoje odpovede. A záverom sa dostávame k pointe knihy. Celá téma nie je vyčerpaná, pevne verím, že Jožkovi zostalo ešte niečo, čím by obohatil sériu a aspoň poslednou knihou zavŕšil osudy bossa podsvetia v meste na Váhu.
Inak možno hodnotiť knihu slovami toho najpovolanejšieho – Andreja Bôba, alias Boba – „popiči“ kniha......
Dávam 100%
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
"Úžasná cesta Barnabyho Brocketa.." je ďalšou knihou známeho autora Johna Boyne, zobrazujúceho detský pohľad na svet. Podobne ako v predošlých knihách, aj v tejto zobrazil trochu jednoduchý, bezstarostný pohľad detského hrdinu na svetové dianie. Kým v predošlých románoch bola tematika vážna, v "Úžasnej ceste" je naopak optimistická, veselá, vtipná. Napriek tomu, aj napriek veselej témy knihy, rieši vážne problémy mladého človeka, pre svoj handicap odmietaného svojou vlastnou rodinou.
Malý Barnaby by bol obyčajný chlapec, keby nemal vážny zdravotný problém - nepôsobila naňho vôbec žiadna gravitácia. Malý Barnaby žije v rodine túžiacej nevzbudiť žiadnu pozornosť, čo je pri synovej diagnóze veľmi náročné. A tak jedného dňa sa rozhodnú , v snahe zabrániť nechcenej popularite, syna zbaviť. Malý Barnaby tak prežije celú plejádu roztomilých, veselých i smutných príbehoch pri nechcenej ceste okolo sveta. Aj keď nakoniec sa malý Barnaby vráti a nájde sa možnosť medicínskeho vyliečenia, radšej volí slobodu, pred istotou. Kniha je o to dojímavejšia, že rieši vážne problémy rodinného spolunažívania veselým optimistickým tónom. Príbeh nekončí zrovna najšťastnejšie, no dáva akúsi víziu slobody a šťastia hlavného hrdinu..
Ako sme zvyknutí u tohto autora v knihe sa nachádza veľké množstvo zjednodušení, ba až nevierohodných dejových zvratov. Nie je to na škodu, naopak zvýrazňuje to detskú hravosť tohto nevšedného dielka schopného podať detskými očami názor na svet tak, aby dieťa pocítilo plnohodnotný čitateľský zážitok a o tom by detské knihy mali byť.
U mňa 100%
Cyklus príbehov Karla Maya v hlavnej úlohe s Kara ben Nemsím a Hadži Halefom Omarom ma priviedol do detských čias, keď ako malý školák počas hodiny matematiky som čítal túto sériu v českom jazyku pod lavicou. Prvá moja knižná séria, za ktorú som dostal poznámku od pani učiteľky, že počas hodín matematiky sa venujem literatúre.
Aj dnes, už ako dospelý človek, po viac ako 20. rokoch vítam vydanie tejto série. Na Slovensku nevyšla ani jedna kniha, hoc "Cez divý Kurdistan" vydavateľstvo knihu vydalo pred časom. Vtedy som sa zaprisahal, že ak vyjde ucelene dokúpim celú sextalógiu v rámci spomienok na dávne časy minulé. Aby moje neterky čo čítať.
Čo vítam v celej knižnej sérii, sú prekrásne ilustrácie. Každá jedna kniha je nimi obdarená. Čo naopak mi veľmi chýba, ohliadnuc od českého vydania sú mapky z českej mutácie. České vydanie obsahovalo veľkú mapu celej sextalógie i zmenšenú mapku venujúcu sa k dotyčnému dielu. To mi v slovenskom vydaní trochu chýba.
Inak séria je to najlepšie, čo Karl May napísal. Geografickými znalosťami /hoc miesto nenavštívil/ a pútavosťou deja, je "V tieni padišácha" neprekonateľným počinom autora dobrodružnej literatúry. Dávam 100%
Priznám sa vám so všetkou úprimnosťou, že občas aj ľutujem, že som túto čítačku kupoval. Ono nie je zlá a veľmi super sa v nej číta. Bohužiaľ, je veľmi nevyspytateľná, a neviete, čo od nej očakávať. Takže, aj keď na jednej strane vítam takýto typ čítačky, na druhej strane je veľmi pozadu a takpovediac občas sa mi javí odflaknutá.
Prednosti sú - podsvietenie, fajn listovanie - dotyková obrazovka reaguje takmer hneď, bez nejakého zaváhania, pripojenia priamo na obchod. To všetko hodnotím pozitívne a veľmi sa mi to páči
Teraz k negatívam - veľmi často mi zamŕza tlačidlo DOMOV. Kliknete naň a nič sa nedeje. Ako keby systém zamrzol a nereagoval na pokyn, ako keby celý systém nebol schopný reagovať na tlačidlo. Po chvíľke čakania sa Vám objaví nápis "Systém book nereaguje" s možnosťou hneď ukončiť, alebo čakať. Samozrejme vždy som volil rýchle ukončenie. Čítačka na chvíľku ako keby nereagovala, to trvalo zhruba 5 sekúnd, potom sa rozsvietila, zhasla a vrátila sa DOMOV. Potom ste mohli pokračovať.
Ako ďalší vážny nedostatok som si všimol systém posielania na mail. Je to veľmi zvláštny spôsob poslania knihy, keďže moja prvá kniha prišla po odoslaní na mail čítačky po slabej minúte, ďalšia kniha prišla po hodine, tretia kniha prišla po troch hodinách a od štvrtej knihy mi prišla do niekoľkých dní, respektíve posledné knihy mi už ani nechodia vôbec. V pondelok napríklad som si nechal poslať na mail čítačky priamo z môjho profilu tu na martinuse e-knihu "Vítajte v raji". Človek by očakával, že dôjde, opak sa stal pravdou, kniha do štvrtka večera neprišla do čítačky, zrejme cestou zablúdila.
To by nebolo tak zlé, aj tak som najčastejšie využíval sťahovanie priamo cez obchod priamo z čítačky. Tí čo máte dibuk sagu, viete že hneď po prihlásení sa na stránku MOJA E-KNIŽNICA tam si do niekoľkých sekúnd knihu stiahnete do čítačky. U mňa to kedysi bývavalo. Ako však stúpa počet kníh v čítačke, komplikuje sa sťahovanie ďalších kníh. Nemám ich ešte ani 30 a už systém štrajkuje. Najskôr sa mi sťahovali knihy kódovane. Musel som jednu knihu stiahnuť, zmazať a zas stiahnuť, aby sa mi riadne uložila do čítačky. Teraz je situácia iná, k sťahovaniu viackrát pribudol celý rad ďalších komplikácií. Najskôr mi čítačka vykazovala, že sa musím pripojiť na wifinu, hoc pripojený som bol. Následne, keď som si v spleti všetkých možných net prihlásení našiel tú svoju prišla na rad druhá komplikácia, ak si knihu cez MOJU E-KNIŽNICU stiahnete viackrát, dochádza k situácii, že systém Vám knihu ohlási že ju nájdete na domovskej stránke čítačky v knižnici, no reálne sťahovať vám ju nezačne, naopak vás to hodí na riadnu internetovú stránku martinus.sk, kde to vyžaduje ďalšie vaše prihlásenie. Takto sa zo sekundovej sťahovačky stáva boj na dlhé minúty, pričom už dostatočne zblbnutý systém začne ukazovať ďalšiu plejádu divných reakcií. Sama od seba sa rozsvieti zhasne, zanechá bielu obrazovku, pričom opäť vás systém informuje, že dlho načitáva a môžete ho zrýchlene ukončiť, alebo čakať atď atď. Z radosti z čítania sa tak stáva boj na dlhé lakte a čítačka, ktorá by mohla byť zdrojom čítania na dovolenke a pomocníkom na cestách vyvoláva celý rad rozporuplných reakcií. Je mi ľúto, ale dibuk sága bola kedysi super čítačka, teraz je menej super a obávam sa, že bude ešte horšia. Dávam len 50% a pevne verím, že niekto mi poradím, kde robím chybu.
Posledný deň je kniha erudovaného historika, schopná podať podrobné udalosti o temnej kapitole našich dejín, ľudským, jednoduchým jazykom. Profesor Kvaček v práci rozoberá udalosti, ktoré viedli k septembru 1938 a to z viacerých pohľadov - pohľadu britskej, francúzskej diplomacie, ale i Československa. Som rád, že pán profesor nepotreboval nijak zatracovať úlohu Sovietskeho zväzu, ktorý ako jediná krajina mal snahu pomôcť ohrozenému národu. Možno pre mňa ako historika je nedostatkom poznámkový aparát, ale čitateľ neznalý podrobnejších faktov histórie toto dielo určite ocení.
Číst víc
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
"Zostaň, kde si, a potom odíď" je ďalšou knihou Johna Boyne s pohľadom detského hrdinu na tému "veľkej vojny". Kým "Chlapec v pruhovanom pyžame" sa zaoberal druhou svetovou, tak "Zostaň, kde si..." prvou svetovou vojnou, teda prvým veľkým konfliktom v dejinách 20. storočia. Alfie Sommerfield je malý 5 ročný chlapec žijúci s rodinou v Londýne v prvých rokoch 20. storočia. Malý Alfie je obklopený známymi, z ktorých najradšej má svoju kamošku, ktorá má korene v Prahe. Až jedného rána sa celý dovtedajší život malého Alfieho radikálne zmení.
Vypukla prvá svetová vojna, jeho otec sa dobrovoľne prihlási do armády, rodina kamarátky, ako podozrivé osoby sú intervenované, a hoc sa malého Alfieho vojna bezprostredne nedotkne, je výrazne ovplyvnený vývojom udalostí dejinnou epochou, ktorá by už nikdy viac nemala prísť - vojnou.
Malý Alfie detskými očami sleduje ťažkú politickú i hospodársku situáciu. Jeho matka, jediná živiteľka musí zobrať viac pracovných záväzkov, aby bola schopná uživiť rodinu, do toho ešte nevie ako synovi vysvetliť, čo sa stalo s jeho otcom. Malý Alfie vidí situáciu svojimi očami, čo možno by vyzeralo nevierohodne, ale vojnové udalosti majú na mládež veľký vplyv, aj malý Alfie v štvrtom roku vojny dospieva - pomáha mame finančne ako čistič topánok a snaží sa zistiť, čo sa stalo s jeho otcom. Hoc koniec knihy nevyznieva veľmi vierohodne, je akýmsi silným impulzom a mementom celej knihy, že len láska a porozumenie najbližšej rodiny môže pomôcť človekovi postihnutému útrapami vojny.
Príbeh, podobne ako "Chlapec v pruhovanom pyžame" je napísaný jednoduchým detským hovorovým štýlom., čomu nasvedčujú aj niektoré súvetia a vety. Kým v "Chlapcovi..." to bolo umelé komolenie názvov /Ašic, Fjurer/ do detskej reči, tak v tomto románe to bolo častým využívaním vety "Do Vianoc to všetko skončí". Táto vsuvka bola akousi parafrázou obľúbenej vety, plnej optimizmu, keď vojaci odchádzajúci na front boli presvedčení, že vojna v modernej dobe nebude mať dlhého trvania. Zároveň sa stala aj synonymom zbytočnosti a absurdity vojny. "Do Vianoc" skončí, lenže do ktorých? Veta sa stala symbolom nádeje i bezvýchodiskovosti situácie, keď vojna poznačila život nielen tých na fronte, ale aj ďaleko v zázemí.
Román je ďalším silným príbehom autora, ktorý dokáže ľudský podať akúkoľvek, na prvý pohľad náročnú tému.
Dávam 100%
Varovanie - recenzia prezrádza niektoré dôležité údaje ! Čítajte na vlastné riziko !
V dejinách detskej literatúry vzniklo množstvo kníh, ktoré priaznivo upútali čitateľskú i odbornú verejnosť. Novela "Chlapec v pásikavom pyžame" patrí medzi kultové knihy, ani nie kvôli výberu témy, ako skôr jeho ťažkému podaniu.A tak i detský čitateľ "svojimi očami", očami vrstovníka spozná všetky hrôzy nevýslovného zla, hitlerovského fašizmu.
Bruno je malý, 9 ročný chlapec, žijúci v päťposchodovom dome so svojou rodinou v Berline - otcom veliteľom, mierne neurotickou matkou a svojou odpornou sestrou. Má troch najlepších kamarátov, na ktorých nedá nikdy dopustiť, a s ktorými trávi všetok svoj voľný čas. Raz, nešťastnou zhodou okolností, jeho otca "veliteľa" prevelia kamsi na vidiek, kde mladý hrdina spoznáva veci, ktoré by inde nespoznal a nevidel. Vidí vojakov, podriadených svojmu otcovi, ktorých nemá rád, vidí sluhov "z druhej strany plotu", ktorí sú mú sympatickí. Chlapec vo svojej detskej naivnej duši sa nevie orientovať, nepozná situáciu. Jeho zmätok, jeho správanie, jeho ponímanie vojny je vykreslené krásne, ako aj snaha pochopiť absurdnosť situácie, absurdnosť ponížovania jednej národnosti, jednej rasy, jedného vierovyznania druhým. Malý Bruno pri potúľkach spozná chlapca, kamaráta rovnakého veku, len "z druhej strany". Spriatelí sa s ním a priateľstvo dvoch malých chlapcov, na prvý pohľad iných, rozdelených absurditou vojny a fašizmu, spojí smutná absurdnosť holokaustu, absurdnosť vyvražďovania v koncentračnom tábore v Osvienčime.
Najkrajšie na celom diele nie je hrôza a absurdnosť situácie, najkrajšie na celom dielku, rozsahom neveľkom, ale myšlienkami veľkolepom je zobrazenie vojny očami malého chlapca. Autor vykresľuje svet malého chlapca vierohodne, vie preniknúť do detskej duše. To čo sa niektorým recenzentom nepáčilo, mňa úplne oslovilo. Je ťažké zobraziť svet detí, je ťažké porovnať ho so svetom dospelých, zvlášť vo vypätej politickej, sociálnej a ekonomickej situácii. Zvlášť náročné je vykresliť pohľad dospelého na fašizmus a ešte ťažšie pohľad dieťaťa na hrôzy vojny. Recenzenti nazvali novelu naivnou a nesporne majú pravdu, nemožno si však myslieť, že autor trpí vážnou naivitou, autor len zobrazil svet detí, v ktorom nemá miesto ani fašizmus, ani politika, len priateľstvo občas skomolené detskou závisťou, či neskúsenosťou a strachom. Bruno možno vyzerá v niektorých úsekoch ako namyslené, zlé dieťa, ale nie je tomu tak, so svojou úprimnosťou chce preukázať svoj pohľad na situáciu, ktorá vyvolala nerozhodnosť a podriadenosť nielen detí z Nemecka, ale aj dospelých.
Iný pohľad na vec ma malý Šmuel, židovský chlapec z "druhej strany". Jeho pohľad je čistý, ovplyvnený hrôzami z ghetta a koncentráku, ktoré musel prežiť. A aj napriek tomu, že svojho priateľa Bruna nakoniec privedie do smrteľného nebezpečenstva, on sám nie je vinníkom, ale obeťou vojny a obeťou politiky poznačenej hrôzami ideológie a nenávisťou, maličký Šmuel tak vychádza ako charakterná postava, obeť doby a surových pomerov v nej.
Krásnou myšlienkou je záver knihy. Aj keď osud hrdinov je tragický,v konečnom dôsledku poukazuje na nezmyselnosť situácie ako takej a absurditu nad tým, že civilizovaný národ mohol klesnúť tak hlboko, že neváhal vraždiť iných na základe presvedčenia, na základe vierovyznania a svojského pohľadu na svet. Kniha nie je len tragédiou malého Bruna a Šmuela, kniha je tragédiou doby, v ktorej sa z kamarátov stávali nepriatelia na základe ideológie. Svojou silou, ťažkou tragickou tématikou sa prirovnáva ku klasikám detskej protifašistickej literatúry rokov minulých. Skláňam pred autorom klobúk, takto nádherne očami dieťaťa svet vojny, svet nacizmu, svet koncentrákov nik nevykreslil.
Klady : Plastické vyobrazenie hrdinov, vierohodnosť situácie, skomolenie názvov fujrer /Fuhrer/ a Ašic /Auschwitz/ poukazujúce na detský naivný pohľad na svet, úmyselné odbočovanie od tematiky, ktorá by priamo poukázala na svet vojny v inotajoch /to nie je Ašic a sestra vyslovila názov miesta/, tragické zavŕšenie deja vykreslujúceho nezmyselnosť vojny a riešenia židovskej otázky v Osvienčime.
Dávam 100% bez debaty !
Kapsa plná žita spolu s ďalšou knihou "Po pohrebe" pochádza z polovice 50. rokov a poukazuje na to, že autorka už bola skúúsená spisovateľka. Charakteristickou črtou tohto obdobia autorky je dôsledná prepracovanosť románov, temná atmosféra knihy, ktorú si môžeme všímať vo viacerých knihách tohto obdobia. Kým v románe "Po pohrebe" je to nevhodná veta, ktorá spustí sled zlovestných udalostí /pozri recenziu ku knihe Po pohrebe/, tak v tomto románe je to rečňovanka, na prvé pohľad nevinná, v konečnom dôsledku poznačujúca sled udalostí.
Na prvý pohľad by sa zdalo, že vražda bohatého podnikateľa Rexa Fortescue je dielom pomäteného šialenca poznačeného krivdou v minulosti, že nasledujúce obete toto majú len potvrdzovať, no opak bude pravdou.
V knihe sú na rozdiel od prvých kníh autorky postavy plastický zobrazené. Slečna Marplová - staršia, ale všímavá osôbka, inšpektor Neele, hoc trochu sekundant, predsa len skúsený a inteligentný policajný úradník, Percy Fortescue hrdý spoločník firmy a tvrdý obchodník, jeho brat Lance márnotratný syn a čierna ovca rodiny. Postavy sú vykreslené dôveryhodne a a často vzbudzujú pochybnosti svojimi premyslenými či unáhlenými konaniami, aj v tom sa v plnej miere prejavil talent zobrazenia deja i skúsená ruka autorky.
Nedá mi trochu sa povenovať rečňovanke. Je to prvá kniha z dvoch, v ktorej autorka použila na zatemnenie deja a ako formu zlovestného podtónu románu detskú rečňovanku, ktorú bystrým úsudkom si všimne slečna Marplová. Podobný podtext ku knihe dá aj v ďalšom románe tohto obdobia, tentoraz s Hercule Poirotom v hlavnej úlohe, a to v knihe "Zlatá brána otvorená", ktorá po slovenský ešte nevyšla. Aj v tejto knihe sa rečňovanka stane akýmsi vodítkom pri vražde.
Románu tradične dávam 100%. Agatha Christie a jej knihy sú vždy zdrojom kvality.
Román prvej polovice 50. rokov 20. storočia patrí medzi vrchol tvorby Agathy Christie. Autorka, už skúsená v písaní detektívnej prózy prináša remeselný príbeh vyšperkovaný tajomnom, zlovestnou atmosférou a prapodivnými udalosťami.
Bohatý podnikateľ Richard Abernethie náhle zomrel. Smrť bola nečakaná, ale nie prekvapujúca, veď nebohý už dlhšie obdobie bol ťažko chorý. Jeho smrť by u nikoho nevzbudila podozrenie nebyť Cory Lanusquetovej, sestry nebohého, ktorá nevhodnými slovami " "Ututlalo sa to veľmi šikovne však? Veď ho predsa zavraždili, či nie?" počas čítania závete vyvolá zdesenie a pobúrenie všetkých pozostalých.
Následne sa sama stane obeťou vraždy, čo vyvolá sled ďalších udalostí, a zločinov poznačených viacerými ponúrymi skutočnosťami. Autorka nevynikla len kvalitným zauzlením dejovej zápletky, ale i charakteristikou postáv - hypochondra Timothyho, jeho psychický odolnú a silnú manželku Maud, nastupujúcu generáciu Abernethiovcov, ale i malomeštiacku snahu o získanie majetku po zosnulom. Príbeh je koncipovaný v ponurom tóne - udalosti nadväzujúce na čítanie závete "Po pohrebe", výskyt veľkého množstva mníšok, tajuplného znalca obrazov msr. Guothyho i ďalšie dve pokusy o vraždu sú dejovou zápletkou knihy, ktorý musí vyriešiť najlepší detektív všetkých dôb "akýsi Herkules neviemaký" Hercule Poirot, alias osôbka obhajujúca záujmy imigrantov messieur Pontarlier.
Rozuzlenie prípadu je charakteristické pre Agathu Christie, je poznačené viacerými odbočkami, ktoré majú vniesť čítateľovi chaos, aby "veľký detektív" mohol šokovať nielen všetkých prítomných, ale i samotného čitateľa.
Ostatné nie je to jediný román tohto obdobia. Podobnú ponurú zápletku má i ďalší román napísaný roku 1953 "Kapsa plná žita"
Román nemá žiadne chyby, autorka upustila od nudného opisu ľudí a deja, ktoré boli charakteristické pre jej ranú tvorbu. Hercule Poirot pôsobí plastickejšie a sympatickejšie a kladie sa na neho väčší dôraz ako v prvých románoch. Autorka sa viac venuje aj postavám sprevádzajúcim dej - pedantného právnika pána Entwisthla, večne nevrlého a "chorého" Timothyho, ktorý zázračne vyzdravie pri snahe v honbe za majetkom, pán Guothi a celá plejáda postáv pôsobia dôveryhodne so svojimi malichernosťami chybami i prednosťami. Autorka však predviedla aj jeden nedostatok, ktorý pôsobí nevierohodne a je charakteristický pre tvorbu Agathy Christie - príchodom a odhodom postáv za Poirot pred vyvrcholením prípadu. Podobný model si možno všimnúť nielen v románe "Po pohrebe", ale aj v niektorých predošlých románoch, napr "Vianoce Hercule Poirota" boli poznačené rovnakou schématickosťou.
Celkovo román nenudí a navodzuje ponurú atmosféru anglického vidieka v polovici 20. storočia.
Aj napriek jednej chybe dávam 100%
Upozornenie v recnezii je stručne načrtnutá charakteristika deja. Čítať len na vlastné riziko
Román Údolie nie je doslovne zlý, avšak má svoje muchy a svoje slabiny. Ako pozitívum musím hodnotiť plastické vykreslenie postáv i zmysel pre zápletku. Negatívne nemožno brať ani geografický výber miesta deja, aj v prekrásnom romantickom prostredí v konečnom dôsledku môže prísť k zločinu. Čitateľ s postavami sa dokáže vžiť a sympatický vie prijať aj kriminalistu Petrusa i rakúskeho policajta so slovenskými koreňmi na dovolenke Svena, to všetko treba hodnotiť kladne, no sú tu aj záporné stránky veci. Autor to nezvládol dejovo i odborne. Aj keď dej je napínavý, trpí na nedostatok originality. Občas som mal pocit, ako keby som čítal Gustáva Murína v románovej podobe, trochu prepojeného s Dominikom Dánom. Pokus o záchranu hlavného hrdinu Nika pôsobí síce napínavo, ale zároveň nereálne, rovnako i útek mafiána a jeho tragická dopravná nehoda pri Devíne. Nevierohodne vyznieva zredukovanie zločinu na jedno miesto a zapájanie vraždy Diničovcov do schémy románu. Čitateľ má v tom potom doslova a do písmena mišmaš. Autor ako keby nevedel, čomu sa skôr venovať. Vražde nešťastnej ženy, ktorú zabil nadrogovaný človek, smrť bezdomovca Luďa, prapodivnej samovražde kňaza, pornografii v kláštore, mafiánskym popravám, či nelogickým spovediam katov z podsvetia, ktorí si vybrali Mariánku ako miesto pre svoje aktivity spojené s náboženským vytržením. Do toho snaha o záchranu Nika, proti ktorému sa spojila mafia s vychytralým psychiatrom. Na jednu knihu docela dosť, pričom je jasné, že autor nemal šancu dotiahnuť všetko do konca. Vrcholom je vypočítanie vraha prostredníctvom matematickej pravdepodobnosti, čo je sám o sebe gól do vlastnej bránky. Čitateľ sa síce baví a nenudí sa, ale stráca prehľad o deji a zároveň sa nestačí čudovať čo všetko autor splietol dohromady. Ďalším vrcholom je nevierohodne a zbrklé zhodnotenie psychickej choroby panickej poruchy/ataku ako "smrteľného" ochorenia. Každý psychológ, psychiater i lekár vie, že toto ochorenie je veľmi nepríjemné, nie je však smrteľne nebezpečné. Pacient trpí pocitmi navodzujúcimi príznaky nedostatku vzduchu, prudkého búšenia srdca a vo vypätých situáciach i zamdlením, samozrejme pacientovi nehrozí smrteľné nebezpečenstvo, všetko je to len o pocitoch. Lekárka v ústave srdcových chorôb by to riešila presunutím pacienta na psychiatriu, prípadne ak by brala ako srdcovú chorobu, predpísaním betablokátorov. Rozhodne by netvrdila, že pacient bol v bezprostrednom ohrození života.
Román nie je úplne zlý, hoc som napísal viac negatívnych bodov, nemožno ho brať ako úplnú hlúposť. Ako prvotine autora, dávam knihe 50% a 2,5 hviezdičky.....
