Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
IG: @gabikas_books.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Keď si potrebujem oddýchnuť a úplne prevetrať hlavu, siaham po knihách práve od Elle Kennedy. Sú to skvelé romantické oddychovky, plne testosterónu a hokejistov, so štipkou drámy, posteľovými scénami a šťastnými koncami. Nič nad čím treba dumať. Autorka má výborný čtivý štýl písania a držala sa ho aj v tejto časti.
Mužské zastúpenie je nám známe už aj z predošlých kníh a je to pán Connor Edwards - jeden z najväčších sukničkárov v sérii a Taylor, ktorú sme doposial ešte v sérii nestretli. V autorkiných knihách sa často z nezbedných chlapcov stanu uzmierený muži a v tejto časti to nebolo inak. Páčila sa mi celková myšlienka sebalásky, ktorá je pre nás ženy častokrát problémová. Priznajme si však, ktorej z nás trochu nezdvihne sebavedomie niekto, kto nás chváli, kto nám hovorí aké sme krásne, inteligentné, šikovné a úžasné. A práve v tomto mi Connor prišiel velmi sympatický. A aj to, že tentokrát autorka zvolila hlavnú hrdinku plnšími tvarov (aj keď to tak na obálke nevyzerá). A to, že sa začalo všetko jednou výzvou, nás na čítanie naladí ešte viac.
Celkovo Výzva asi nebude patriť k mojim obľúbeným častiam z tejto série. Prekážalo mi množstvo rozchodov a návratov (štýl idzem, nejdzem ozaj nie je pre mňa), obrovské množstvo popierania zo strany Taylor (aj keď pre to by som čiastočne aj mala pochopenie) a veľké uzatváranie sa v ťažkých chvíľach na oboch stranách (ale aj toto pochopím, pretože každý sme nejaký).
Celkovo hodnotím poslednú časť Briar U pozitívne, aj keď Riziko a Hra sa mi páčili o dosť viac, možno aj z toho dôvodu, že sú mi oba páry sympatickejšie a ich chémia mi sadla viac. Opäť sa pripravte aj na sexuálne scény, aj keď tu bolo viac predohry, ako sexu. Odporúčam celú sériu (teda až na Lov, lebo Summer je fakt otrasná v tej knihe). Týchto hokejistov aspoň v tej knižnej podobe chcete.
Keď sa detské poviedky stanú skutočnosťou…
Štvrté krídlo zožalo obrovské ovácie v zahraničí a keď sa avizovalo, že vyjde aj u nás, samozrejme, že som po nej musela siahnuť. Krásny vizuál s oriezkou, skvelý a pútavý štýl písania, zvraty, boje, bitky a draky s dračími jazdcami, romantika spojená s erotikou, výborná hlavná hrdinka, dvaja muži - jeden toxický debil a druhý tajomný nepriateľ. Autorka nastavila slušnú latku na začiatok série, aj keď pre mňa to nebol taký úplne nový príbeh. Cítim inšpiráciu rôznymi knižkami, ale nevadí mi to. Čo mi ale vadí je tá predvídateľnosť. Záver som uhádla asi po tretine knihy. A riadne mi vadil Dain. Tak toxického, odporného chlapa, pre ktorého sú pravidlá bibliou som už dávno nezažila - no chce sa mi z neho grcať. Najviac mi prekážalo ako neustále Violet podceňoval a ako si chcel merať pelo s Xandenom, pritom na neho nemá a on by si ho mohol nanajvýš tak zoškriabať z podrážky.
Najviac zo všetkého som si obľúbila draky. Úžasne, majestátne, krásne a divoké stvorenia, ktoré si volia svojich jazdcov. Po dlhej dobe si ma získal aj dámsky zástup príbehu - Violet sa nedala, poznala svoje hranice, bola skromná, aj keď si ju niekto dával na piedestál a niekto zase podceňoval. Nuž a keby si ma nezíska Xanden, tak som pravdepodobne vadná.
Príbeh síce nie je výnimočný, ale autorka z neho vyťažila najviac a verím, že vyťaží v dalších častiach ešte viac. Teším sa aj na druhý diel, záverečný zvrat som čakala, boje boli perfektné aj to, že usmetila mnoho ľudí a nemaznala sa s nimi, mi tu sedelo ako rit na šerbel. Hlavne sa nebála zabiť aj dôležitých ľudí a práve preto som zvedavá na pokračovanie.
Ak teda chcete čtivý príbeh s drakmi a inými magickými stvorami, dračích jazdcov, výcvik, boje, romantiku a skvelú chémiu, tak sa smelo do toho príbehu pustite. Ale, čakajte aj to, že to už nie je nič nové, len nám to už dávno takto niekto nepodsunul, ale ODPORÚČAM
My všichni neřádi skončili skvele a tešila som sa na druhu časť. Bola soľ zvedavá, či budú všetci spolupracovať, či sa im podarí zničiť turnaj, relikvie a dominanty a kto všetko prežije. Autorke kvitujem jedno - dala mi na všetko odpoveď a dokonca som s nimi aj spokojná.
Pád všech neřádú začal fakt skvelo. Nabehli sme rovno na akciu z prvej časti, plynule pokračovali a otvárali sa nám nové vrátka v príbehu. Vznikli nové spojenectvá a spolupráce, začalo sa ešte viac intrigovat, využívalo sa ešte viac mágie, z nepriateľov boli priatelia a z priateľov nepriatelia a pokračovalo to napinavo a dobrodružne. Medzi postavami bola aj chémia, ktorú som nečakala, ale autorka ju napísala výborne a na scény medzi nimi som sa fakt tešila a zrazu som si uvedomila, že čakám aj na to, dokonca viac ako na boje niekedy.
Obľúbenca medzi postavami stále nemám. Musím však povedať, že som si ich konečne obľúbila viac ako v prvej časti, pretože som konečne videla aj niečo dobre v nich. Koniec bol skvelý, aj keď strašne predvídateľný. A vedela som, že niekto určite zomrie, len som si nebola istá počtom přeživších.
Čo sa týka deja, bolo to fajn, len autorka to miestami písala strašne zdĺhavo. Osobne si viem buď predstaviť viac ako dve časti v sérii (napr. 3) alebo menej kombinovania, opisov, zvratov a zádrhelov, lebo koniec som už aj tak odhadla na začiatku, čo považujem za mínus a častejšie akoby som chcela, sa mi stavalo, že strácam pozornosť a že ma príbeh nebavil. Prvých 100 a posledných 100 strán bolo ale peckových a považujem ich za veľký ťahúň tejto druhej knihy.
Ak máte radi mágiu, čarovné súboje, Hunger Games, morálne sede postavy, štipku LGBT a romantiky (ale ozaj len štipku), nový koncept mágie a krátke série, tak sa smelo pustite do Neřádov.
Mám pocit, že som dostala o malý kúsok lepší príbeh ako v prvej časti. Dostali sme pomerne viac dobrodružstva, nebezpečenstva, tajomstiev, ale zároveň aj odhalení a viac Jacksa a Evangeline. Aj keď teda Líštička mi pila krv, dosť dlhú dobu a možno asi 5-7 kapitol pred koncom som ju začal tolerovať. Jej spravánie typu idzem, nejdzem, scem, nescem a dám, nedám ma rozčuľuje. Popieranie situácie tiež často nepomáha a chémia medzi nimi bola niekedy super, ale niekedy som z nich bola frustrovaná. Akože, ak to bol autorkin zámer, tak paničke tlieskam.
Keďže nechcem veľmi poukazovať na niektoré udalosti, ktoré nadväzujú na prvý diel, ani recenzia nebude taká obsiahla. A určite vám neprezradím žiadne detaily. Pocity z knihy mám fakt dobre, záver ma riadne navnadil na ďalšiu časť, lebo tam šmarila Stephanie taký cliffhanger, že koniec. Absolútne neviem, ako vydržím do mája. Jedno ale viem, nechcem aby sa v trojke hral Jacks na Evangeline, lebo na konci Balady o láske až za hrob som mala z neho pocit, že chytá jej muchy. Samozrejme, vieme, že to je kus ľadu, ktorý nikoho nechce (HA-HA), nepotrebuje (HA-HA) a ani nemiluje (no HA-HA-HA), ale v tejto časti sa dočkáte útržkov z jeho minulosti a aj sa konečne dozvieme kým je. Aj keď musím povedať, že to som trafila už po pár kapitolách.
Celkovo sa mi táto časť zase páčila, o malý kúsok viac ako jednotka, hlavne kvôli tajomstvám a zvratom, ktoré boli odhalené. Možno sa vám prvé kapitoly budú čítať ťažšie, ale keď sa prekleniete za polovicu, zrazu nasadnete na rýchleho koňa a už sa len veziete na koniec plný fakt veľkých udalosti a odhalení. Za seba odporúčam. Je to veľmi prijemne YA fantasy, s drobnými chybičkami krásy v podobe ružovovlasej hlavnej hrdinky, ktorá už ale mala aj zopár svetlých momentov. Odporúčam!
Farby života sú smutno-krásnym príbehom dvoch navonok úplne odlišných mladých ľudí - chlapcov. Obaja si už vo svojom krátkom živote pretrpeli viac než dosť. Jeden je otvorený, usmievavý, priateľský, očarujúci a starostlivý. Druhý je uzavretý, plachý a inteligentný. Obaja však bojujú so svojimi démonmi a obaja si vedia navzájom pomôcť.
Z tohto príbehu by sa dokázali mnohí poučiť, samozrejme ak by chceli. Rozoberá ťažké témy ako sebapoškodzovanie, myšlienky na samovraždu, depresiu, domáce násilie, homofóbiu a šikanu. Je ukážkovým príkladom toho, ako to v živote chodiť nemá, ale zároveň nám ukazuje ako sa to môže zlepšiť. Autorka krásne vykreslila pomalé zbližovanie sa dvoch úžasných duši, ktoré síce pred sebou mnohé tajili, ale nakoniec si aj tak k sebe cestu našli.
Obaja mladi muži boli skvelí. Na Olim bola úžasná jeho obetavosť, ochrana, milota, starostlivosť a dôvtip. A na Eliasovi zase jeho inteligencia, plachosť a sila bojovať. Obaja si boli navzájom náplasťou. Napriek tomu, že existuje kopec homofobov, im väčšina ich okolia priala šťastie. To bola ukážka ľudí, akými by sme mali byť všetci. Tolerancia, rešpekt a podpora. To je základom skvelých ľudských vzťahov.
Aby som však len nechvalila, mám aj zopár mojich subjektívnych nedostatkov. Rozpačitý začiatok, niektoré dialógy mi prišli silené a jazyk veľmi slangový, ale zároveň nemám pocit, že sa tak ľudia rozprávajú (hlavne v začiatkoch príbehu mi to tak prišlo), rovnako sa mi miešali pohľady (skôr by sa mi asi páčili rovno dva pohľady a oddelené kapitoly podľa nich), posledné dve kapitoly mi už prišli veľmi sladké, osobne by som to ukončila asi 17. kapitolou, pretože je niekedy menej viac a rovnako by som ubrala sexuálne scény, keďže som ich tam vôbec nečakala. Tiež platí pravidlo menej je viac, a keď je to nevypovedané, je to podľa mňa krajšie a minimálne v tomto príbehu by sa mi to tak veľmi páčilo. Z celého príbehu bolo cítiť smútok a melancholiu z hlavných postáv a ich začiatok priateľstva bol krásny a ten prerod do vzťahu ešte krajší, aj keď rýchly. Za mňa sľubný a silný prvý príbeh od autorky.
Smútok, radosť, nádej, láska, súcit a miestami zúfalstvo. Škála pocitov, ktorá sa vystriedala u hlavných hrdiniek príbehu Celý život, ale aj u mňa. Dumanie nadtým, čo sa vlastne stalo Maroškovi, nádej v lepšie začiatky, súcit so všetkými protagonistami príbehu, ale aj zúfalstvo z niektorých ich rozhodnutí. Milujem preciťovať príbeh plnými dušami, užívať si silné emócie, či už kladné alebo záporné. Zbožňujem knihy, ktorých príbeh mi pripomína realitu (a možno kúsok aj telenovelu). Celý život je toho príkladom.
Dve ženy, dva životy, dva príbehy a dva osudy úzko späté. Čakala som, čo si pre nás Miška vymyslí. Mala som tipy, niečo sa splnilo, niečo ma aj prekvapilo. Obe hrdinky boli silné, úžasné, sebestačné, milujúce a inteligentné ženy a napriek tomu boli obe iné. Evka dieťa stratila a s mužom to tiež nie je ruzova záhrada a Živu prekvapí výsledok testu, ktorým sa však jej trápenie nekončí. Život sa s nimi nemaznal a osud oboch ma rozplakal. Bože, zase… poslednú dobu to je s tými knihami ozaj “strašné”… buď sa pri nich škerým ako slniečko na hnoji, alebo revem ako malé decko.
Tento príbeh bol krásny, výnimočný, svojský, melancholický, smutný, miestami ale úsmevný, plný lásky, silných emócii, priateľstiev a vyvolával rôzne pocity. Miška Ries nam ukázala silu materinského citu, ukázala nam úskalia straty dieťaťac odcudzenia vo vzťahu a predostrela príbeh na zamyslenie. Síce mi prišli niektoré pasáže zdĺhavé a zbytočné a záver trochu melodramatický, s príbehom som spokojná. S osudmi postáv tiež. Myslím, že sme dostali aj uspokojivý záver. Príbeh odporúčam, ale upozorňujem, že smrť dieťaťa je nosným pilierom príbehu a nie je to ľahké čítanie, hlavne keď sa dozvieme, čo presne sa stalo. Neodporúčam, čítať počas tehotenstva, myslím, že by to mohlo mat neblahé účinky. Mimochodom o kvalite príbehu hovorí aj môj čas prečítanie - jeden deň. Nevedela som sa odtrhnúť, v podstate som nečítala len čas, kedy som bola v práci.
4,5/5
Toto som potrebovala ako soľ. Vypnúť po práci a nepustiť knihu z ruky. Baji sa to opäť podarilo a ja som knihu zlupla ako malinu. Príbeh si ma ziskal hneď v druhej kapitole vetou “Ak ti stojí ako statív, tak si nasaď prezervativ.” Humor, romantika, úžasný hlavný hrdina, súdržnosť a pútavý štýl písania - nikdy mi pri romantike netreba veľa. Ten Ľavý bol aj pre mňa ten pravý aspoň v knižnej podobe.
Valentína nie je moja obľúbená hrdinka. Bude to asi tým, že bola veľkú väčšinu knihy pojasená, ale ani som si k nej nevybudovala zlosť alebo nenávisť. Páčil sa mi jej progres z dievčatka na dospelú a inteligentnú ženu. A milujem jej tričká a tričko Furt dačo chcem do roboty, lebo tam sa hodí ako riť na šerbel. Ale takeho Dariusa by som zabalila do darčekovej fólie a darovala všetkým nešťastne zaľúbených ženám. Zovňajškom nie je môj tým, ale zato svojou inteligenciou, starostlivosťou, humorom, dôvtipom a prístupom si ma získal a s tetou Milenkou sú mojimi obľúbenými protagonistami tohoto príbehu.
Všetkých cca 340 strán som si užila, príbeh som si zamilovala a čítal kľudne aj ďalej až do ich dôchodkového veku. Jedine, čo mi málinko prekážalo je zvrat ku koncu, ktorý mi prišiel príliš ale zároveň sa tam hodil a vysvetlil zopár ňuáns a správanie niektorých postáv. Ale ja osobne by som sa uspokojila aj s koncom, ktorý by nastal na strane 161. Ale aj tie ďalšie strany boli skvelé a knihu vám odporúčam. Fakt. Ak ste mali ťažký deň, alebo vás len niekto nasral alebo proste potrebujete vypnúť, vezmite si tuto romantickú komédiu do rúk a oddychujte v Dariusovom objatí.
4,5/5
Opäť sa budem opakovať, ale Ivicine knihy sú pohladením na duši a skvele si pri nich človek oddýchne, nájde knižné spriaznené duše, pocestuje po Európe (zatiaľ iba po nej…) a dostane krásny jemný romantický príbeh s happy endom.
V Kolegovi z pekla sme dostali menší opačný vekový rozdiel, Frflošku a Slniečko, romantickú linku v smerovaní od priateľstva k láske a autorka nám ukázala, že sa protiklady priťahujú, či už tomu pomôže osud, alebo umelá inteligencia. Samozrejme, že neboli vynechané ani ťažšie témy, ako týranie, panické ataky a averzia k dotykom. Veľmi ma zaujala tematika IT a odvrátená strana sociálnych sieti, ale zároveň sme videli, že ani influenceri nie sú len hlúpe stvorenia, bez vlastného rozumu prahnúce po peniazoch.
Síce mojim favoritom ostane Kráľ z ulice, aj Kolega z pekla nám podáva a ukazuje krásny príbeh lásky. Ja možno vytknem erotickú scénu, ktorá byt nemusela, big dick, ktorý mohol byť menší, a aj bude, keďže ho Ivka urezala(:D) a menej cestovania ako v predošlých častiach. Inak som spokojná, pretože kniha splnila účel. Oddýchla som si, vypla hlavu, nemyslela na hlúposti, užila si Leona a Milicu, prešla si démonmi niekoho iného a dostala Happy end, ktorý si obaja zaslúžili. A ak vám nebude stačiť jeden epilóg, dostanete rovno dva. Odporúčam a veľmi sa teším na fyzickú verziu. To, že je Ivka v TOP 10 na martinuse, je opodstatné a vy si to chcete prečítať.
4,5/5
Síce som knihu Štyridsať sloníc čítala na moje pomery dlho, dosť som si ju užila. Hneď ma chytilo prirovnanie k Peaky Blinders (seriál, ktorý zbožňujem a už by som chcela aj film s Hitlerom a furt nič) a to bolo pre mňa aj najväčším lákadlom (a viem, že v tom nie som sama). Bolo to iné ale táto ženská verzia sa mi veľmi páčila. Užila som si aj Alice ako vodkyňu ženského gangu ale aj gangu v Minte, zároveň sa mi páčil dej, ktorý nikde nestagnoval, neustála akcia, lúpeže, intrigy aj štipka romantiky, ktorej by som prijala viac lebo Rob je jednoducho úžasný. Dokonca som si živo predstavila všetky tie šaty a celkový vizuál, ktorý museli dievčatá pri lúpežiach podstúpiť, len aby zaujali zovňajškom a nikto si nevšímal ruky. 20. roky 20. storočia sú asi jedny z tých, ktoré by som si módne kľudne vyskúšala.
Alice ako hlavná postava bola podľa mna skvela. Nevravím, že mi nevadilo to, aká je chladná, ale jej pragmatické zmýšľanie, ochrana rodiny a odvaha, mi veľmi sadli. Za každým mala nejaký nápad a všetko dotiahla dokonca a väčšinou aj cez mŕtvoly. Romantika, ktorá sa odvíjala bola super a fakt by som si jej želala o kúsok viac, lebo takto mám furt pocit, že ona ako keby si to nezaslúžila.
Celkový dojem bol skvelý. Dej nebol prehltený prílišnými opismi, výborný je aj preklad a 350 stran mi ubehlo ako voda. Vytýkam len zopár veci - málo romantiky (Alice by si fakt zaslúžila o kus viac a my tiež), málo priestoru pre veľkú lúpež, to že Alice zakaždým všetko vyšlo a málokedy to malo zádrheľ a ak malo, tak sa to akosi ľahko prepieklo. Ale napriek týmto drobnostiam knihu odporúčam, pre mňa to bolo sprestrenie jesenných večerov.
Zakaždým si poviem, že musím dočítať série a zakaždým začnem ďalšiu, ktorá ma chytí tak, že sa neviem dočkať prekladu zvyšných dielov. Tak to je aj pri Hrách o dedičstvo. Príbeh zhltnutý takmer za jeden deň (včera som dala asi 30 strán) a bolo to fakt skvelé. Napínavé od prvej kapitoly, plné zášti a boja o pozostalosť, plné tajomstiev, záhad, prešmyčiek a hier, kde tu sa nám črtala aj nejaká milostná aféra, ktorá zatiaľ nie je až tak v popredí. Autorka skvelo budovala atmosféru krátkymi kapitolami, ktoré vás nútia čítať ďalej a ďalej, lebo vy proste chcete vedieť, čo Avery s bratmi Hawthornovcami nájde, s ktorým sa zblíži, či sa ju niektorý nebude pokúšať zabiť, či vôbec vydrží rok v ich dome, len aby dostala všetko. Za mňa veľká pecka. Miestami trochu predvídatelná a ten milostný trojuholník ma tiež štve, ale inak nič nevytýkam.
Dokonca som si obľúbila takmer všetky postavy. Bratia si ma získali svojimi rozdielmi, ochranárskymi sklonmi a spravanim. Aj keď na začiatku by Grayson dostal tak akurát po papuli. Avery je tiež super, aj keď na môj vkus sa akosi rýchlo zmierila s tým, že jej nejaký neznámy deduško prenechal takmer celý majetok. Ale zase pátrala po príčine, aj keď to, že to nechce povedala asi len raz. Neviem, čo by som robila ja na jej mieste, ale asi by som sa s tým tak ľahko nezmierila.
Ak však chcete chytiť do rúk zaujímavý YA triler, s neokukaným príbehom a novou myšlienkou, záhadami, prešmyčkami, rodinnými tajomstvami a nebude vám vadiť, že musíte čakať na preklad pokračovania, tak vam práve Hry o dedičstvo odporúčam. U mňa každá kniha, ktorá padne za vlasť behom jedného dňa, má čestné miesto na poličke a riadne sa teším aj na pokračovanie. Verím, že sa ho dočkáme v prvej polovici roku 2024 - aj keď, nebudeme si klamať, ale už pól hodinu dozadu bolo neskoro.
4,5/5
