Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
IG: @gabikas_books.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Kde sa vzal, tu sa vzal zázrakom môj pud sebazáchovy a nekúpila som si výnimočne oba diely série naraz. A teraz si to ja krava výčítam. Michala, ja viem, ty si mi to vravela, tak skromne priznám, že som ťapa. Lebo ja chcem vedieť, čo bude boha ďalej. Veď po takom konci? Iba debil by sa s ním uspokojil.
Adama by som síce doma mat nechcela, lebo by sme sa zabili, ale mal aj svetle chvíle. Takisto sa mi páči, že to nie je žiaden presladený macho ani húlvat. Akože je chuj, to o tom potom. A Júlia, nuž je Júlia. Jej osobnosť mi sadla. Je osviežením ženských hrdiniek, ktorá sa správa na svoj vek a a aj veci rieši primerane veku. Jej utek po otcovej smrti bol logický, lebo niekto bojuje a niekto utečie. A cela jej minulosť bola úžasne popísaná. Bohužiaľ už to, že neodolala kamaratkinmu snúbencovi mi príde menej sympatické. Samozrejme, cítim z toho osudovú lásku, ale to, ze jej babka Ruženka radila a dobre jej radila a ona sa nato vyprdla, nuž … čo už. Aj tu by som prekusla, ale ten koniec ma nasral. A veľmi. Ale zase nebola by dvojka.
Príbeh som si užila, zhltla za dva večery, zabavila sa, oddýchla si, poslintala, ponadávala a sem tam sa buchla aj po čele. Ale mám rada príbehy, ktoré vo mne vyvolajú emócie a ktoré ma nenechajú chladnou. Miškine príbehy sú väčšinou také. A opäť jej aj toto príbeh, ktorý vám odporúčam. Nie každému, veď každému nemôže sadnúť všetko. Ale milovníkom motorkárov (*mňam*mňam*), zapeklitých vzťahov, osudovej lásky, útekov, cliffhangerov, vtipných okamihov (časť s flectorom je klenot :D) a romantiky odporúčam.
Strašne som sa bála sklamania z Každého ďalšieho leta, už len vďaka slovám Emily Henry na obálke “Oslňujuci debut”, keďže kniha od Emily s podobným námetom mi vôbec nesadla. Ale táto? Táto bola skvelá. Vtipná, mila, úsmevná, smutná, dobrodružná, plná poznania a detskej lásky, ktorá sa prelínala so smutným chvíľami v ich dospelom živote. Úžasne striedanie pohľadu do minulosti a okamihov v prítomnosti, ktoré sa doplnili a postupne vám ukazovali skladačku - skladačku lásky dvoch mladých ľudí. Príbeh jednej lásky, ktorá musela dozrieť a prišla až neskoršom veku.
Musím povedať, že som si zamilovala aj postavy. Páčila sa mi aj Percy, ktorá bola veľmi realistická. Aj v puberte, aj v dospelosti. Živo by som si takeho človeka vedela predstaviť aj vo svojom okoli. Rovnako aj Sama. Hodili sa k sebe a som rada, že to skončilo tak ako to skončilo s nimi (hej, hej spoiler, ale veď hlúpi nie sme a všetci vieme, že spolu skončia). Príjemným spestrením príbehu je aj Samov brat Charlie a musím povedať, že som vedela, že s ním bude súvisieť aj ten záverečný zvrat.
Najviac v tomto príbehu som sa obávala práve toho, prečo sa odcudzili. Myslela som, že to autorka pojme povrchne. Ale nie, dala nám zaujímavú zápletku a nečudovala som sa prečo sa stalo to, čo sa stalo. Knižka je síce tenká, ale autorka poňala tému komplexne, bez akéhokoľvek zbytočného naťahovania. Ja som dostala krásnu romantiku, slow burn, lásku v podobe priateľov, ktorá prerástla aj ďalej, malomesto, druhú šancu a zároveň aj bežné problémy, s ktorými bojujeme aj my - bežný nehrdinovia romantických príbehov. Som nadmieru spokojná, aj napriek štipke klišé a predvídateľnosti. Kľudne mi môžete ukázať aj viac príbehov od autorky. ODPORÚČAM!
4,5/5
Síce som Dračí republiku čítala na moje pomery dlho, ale takto som si knihu neužila už dávno. Všetky emócie, pocity a myšlienky, ktoré som zažívala a ktoré mi prišli v spojitosti s touto knihou. Myslela som si, že jednotka bola výborná , ale táto dvojka je dokonalá. Vývoj hrdinky, boje, postavy, scény, stratégia, politika, zvraty, spojenectva, závislosť, smrť, sebaovládanie a k tomu ten koniec, kde som skoro odhodila knihu. Opäť zopakujem to čo pri jednotke - vy nie že chcete čítať tuto sériu, vy ju čítať POTREBUJETE!!
Na začiatku tejto časti sme dostali Rin utapajúcu sa v sebaľútosti s vysokou mienkou o samej sebe, keďže vyhrala jednu Makovu vojnu a s pocitom, že sa jej všetci boja. Perfektne napísané a pútavo podané, až do takej miery, že s ňou človek súcití, aj keď robila hlúposti. Potom prišiel na rad Vaisra, ktorý sa s ňou absolútne nesral a odoprel jej ópium a celý čas som bola skeptická - oprávnene, keďže nikto nikdy nerobí niečo take len tak pre nič za nič. Prišla ďalšia vojna - tentoraz občianska - a Rin mala prečo žiť. Mala cieľ, za ktorým si išla stoj čo stoj aj so svojim šamanstvom. Stále som si však vravela ako neskutočne a nechutne veľmi ju chce každý využiť a celú dobu som čakala, kedy sa im to otočí. Nato si však budem musieť počkať až do tretej časti *SMRK*. A pritom táto dvojka asi 50. strán pred koncom bol taká, že ok už sme jej toho naložili a potom drb Strana 624. - a ja už len že “ten vydrbany pi**s”. Keby nemám telku oproti posteli, prvýkrát knihe ublížim.
Celkovo som ale neskutočne spokojná s touto častou a trošku mám rešpekt pred trojkou, lebo mám pocit, že niečo lepšie už asi ani napísať nejde. Ale ja budem spokojná ak to bude aspoň takto dobre. Hlavne chcem, aby sa Rin prihodilo už konečne aj niečo dobre, lebo si len dávam furt otázku koľko krivdy, zla, zrady, klamstiev a zranení môže jeden človek vydržať? Odporúčam a čítajte tuto sériu.
Keď vás Kingovo Žiarenie dostane do tajnej miestnosti plnej audionahrávok, viete že ste sa dostali k dobrému čítaniu…
Freida ukázala, že vie písať už vo svojej Pomocníčke. Na Anatómiu lží som sa vsak začala tešiť až po prvých pár pozitívnych recenziách, kde sa písalo, že taký zvrat na konci nečakali. Takže ma moja zvedavosť donútila, čo najskôr siahnuť po knihe.
Dostávame dva pohľady - jeden predtým, ktorý nám rozpráva psychiatrička a autorka Adrienne a druhý prítomný, ktorý nám prezentuje Tricia, mladá novomanželka, ktorá sa so svojim manželom chystá kúpiť dom - dom pani doktorky Adrienne, ktorá záhadne zmizla. Človek nevedel, čo čakať. Nevedel, ci nájdeme Adrienne živú, alebo mŕtvu, či sa v dome stane niečo mladomanželom, či tam bude nejaký vrah, či sa zabijú navzájom. Akože čakala by som ozaj hocičo, ale to čo sa nakoniec stalo som nečakala.
Autorka napísala skvelú knihu, ktorá ma cely čas držala v napätí, mala plno záhad, plno náznakov, ktoré ste si však vedeli spojiť naozaj až pritom zvrate (niektoré mi prišli kúsok nedotiahnuté, ale to je len môj pohľad) a hlavne ten koniec a keď ste sa pozreli na celý príbeh na záver. Bolo to fakt skvelé čítanie, výborne zamerané na psychiku postáv, na vývoj, vzájomne vzťahy, dôvody prečo aj ta atmosféra bola skvela. Dokonca sa mi Anatomia lži páči viac ako Pomocníčka.
Ak máte radi psychologické trilery, záhady, zvraty, ktoré nepredpokladáte, zaujímavé postavy, záhadne domy a chcete niečo nové, smelo sa pustite do Anatómie lži. Odporúčam
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Žila som pre chvíle kedy sa objavil Daniel Arlington, len mi povedzte, prečo ich bolo tak malo. Už Deviaty spolok som čítala hlavne kvôli nemu. Najhoršie je, že som bola v tom, že to ma mat len dve časti a ono sú Brány pekla len druha časť ????. Modlim sa, aby to nemalo víc ako tri časti. Autorka píše dobre - dá vám štipku strachu, more záhad, smrti a vrážd, výbornú mágiu, úžasného Daniela a zaujímavú Alex a ten koniec dpč zase. Len keby to tak všetko nenaťahovala.
Začiatok sa mi páčil riadne. S ničím sme sa nekašlali a pekne vhupli plynulo do deja. Po 250. strane sa nám to však akosi začalo vláčiť a vliecť. Motkali sme sa v kruhoch a prišlo mi to strašne pomalé. Posledných sto strán som už ale zase zlupla ako cokoladku a bolo to skvelé. Nie, vôbec to nebude tým, že tam bol pán Darlington vo veľkom. No a čo? Proste je to super, sexi elegán s rožkami.
Strašne ma baví ta temnota tejto série, vrazdy, tajomstvá, klamstvá, zvraty, peklo, démoni a upiri. Deviaty spolok som si zamilovala a Brány pekla boli tiež super, aj keď mi je ľúto, že to autorka nedala ako dvojdielnej sériu. Mohlo to byt kratšie a mohla využiť plny potenciál tým, že by tak všetko nenaťahovala. Napriek tomu sa teším na tretiu časť aj vďaka dosť veľkému záporákovi Reiterovi, ktorý dostane veľký priestor práve v poslednej časti. Som zvedavá na dve veci - kedy sa tej časti dočkáme a čo si pre nás autorka pripraví. Odporúčam.
Keď si potrebujem oddýchnuť a úplne prevetrať hlavu, siaham po knihách práve od Elle Kennedy. Sú to skvelé romantické oddychovky, plne testosterónu a hokejistov, so štipkou drámy, posteľovými scénami a šťastnými koncami. Nič nad čím treba dumať. Autorka má výborný čtivý štýl písania a držala sa ho aj v tejto časti.
Mužské zastúpenie je nám známe už aj z predošlých kníh a je to pán Connor Edwards - jeden z najväčších sukničkárov v sérii a Taylor, ktorú sme doposial ešte v sérii nestretli. V autorkiných knihách sa často z nezbedných chlapcov stanu uzmierený muži a v tejto časti to nebolo inak. Páčila sa mi celková myšlienka sebalásky, ktorá je pre nás ženy častokrát problémová. Priznajme si však, ktorej z nás trochu nezdvihne sebavedomie niekto, kto nás chváli, kto nám hovorí aké sme krásne, inteligentné, šikovné a úžasné. A práve v tomto mi Connor prišiel velmi sympatický. A aj to, že tentokrát autorka zvolila hlavnú hrdinku plnšími tvarov (aj keď to tak na obálke nevyzerá). A to, že sa začalo všetko jednou výzvou, nás na čítanie naladí ešte viac.
Celkovo Výzva asi nebude patriť k mojim obľúbeným častiam z tejto série. Prekážalo mi množstvo rozchodov a návratov (štýl idzem, nejdzem ozaj nie je pre mňa), obrovské množstvo popierania zo strany Taylor (aj keď pre to by som čiastočne aj mala pochopenie) a veľké uzatváranie sa v ťažkých chvíľach na oboch stranách (ale aj toto pochopím, pretože každý sme nejaký).
Celkovo hodnotím poslednú časť Briar U pozitívne, aj keď Riziko a Hra sa mi páčili o dosť viac, možno aj z toho dôvodu, že sú mi oba páry sympatickejšie a ich chémia mi sadla viac. Opäť sa pripravte aj na sexuálne scény, aj keď tu bolo viac predohry, ako sexu. Odporúčam celú sériu (teda až na Lov, lebo Summer je fakt otrasná v tej knihe). Týchto hokejistov aspoň v tej knižnej podobe chcete.
Keď sa detské poviedky stanú skutočnosťou…
Štvrté krídlo zožalo obrovské ovácie v zahraničí a keď sa avizovalo, že vyjde aj u nás, samozrejme, že som po nej musela siahnuť. Krásny vizuál s oriezkou, skvelý a pútavý štýl písania, zvraty, boje, bitky a draky s dračími jazdcami, romantika spojená s erotikou, výborná hlavná hrdinka, dvaja muži - jeden toxický debil a druhý tajomný nepriateľ. Autorka nastavila slušnú latku na začiatok série, aj keď pre mňa to nebol taký úplne nový príbeh. Cítim inšpiráciu rôznymi knižkami, ale nevadí mi to. Čo mi ale vadí je tá predvídateľnosť. Záver som uhádla asi po tretine knihy. A riadne mi vadil Dain. Tak toxického, odporného chlapa, pre ktorého sú pravidlá bibliou som už dávno nezažila - no chce sa mi z neho grcať. Najviac mi prekážalo ako neustále Violet podceňoval a ako si chcel merať pelo s Xandenom, pritom na neho nemá a on by si ho mohol nanajvýš tak zoškriabať z podrážky.
Najviac zo všetkého som si obľúbila draky. Úžasne, majestátne, krásne a divoké stvorenia, ktoré si volia svojich jazdcov. Po dlhej dobe si ma získal aj dámsky zástup príbehu - Violet sa nedala, poznala svoje hranice, bola skromná, aj keď si ju niekto dával na piedestál a niekto zase podceňoval. Nuž a keby si ma nezíska Xanden, tak som pravdepodobne vadná.
Príbeh síce nie je výnimočný, ale autorka z neho vyťažila najviac a verím, že vyťaží v dalších častiach ešte viac. Teším sa aj na druhý diel, záverečný zvrat som čakala, boje boli perfektné aj to, že usmetila mnoho ľudí a nemaznala sa s nimi, mi tu sedelo ako rit na šerbel. Hlavne sa nebála zabiť aj dôležitých ľudí a práve preto som zvedavá na pokračovanie.
Ak teda chcete čtivý príbeh s drakmi a inými magickými stvorami, dračích jazdcov, výcvik, boje, romantiku a skvelú chémiu, tak sa smelo do toho príbehu pustite. Ale, čakajte aj to, že to už nie je nič nové, len nám to už dávno takto niekto nepodsunul, ale ODPORÚČAM
My všichni neřádi skončili skvele a tešila som sa na druhu časť. Bola soľ zvedavá, či budú všetci spolupracovať, či sa im podarí zničiť turnaj, relikvie a dominanty a kto všetko prežije. Autorke kvitujem jedno - dala mi na všetko odpoveď a dokonca som s nimi aj spokojná.
Pád všech neřádú začal fakt skvelo. Nabehli sme rovno na akciu z prvej časti, plynule pokračovali a otvárali sa nám nové vrátka v príbehu. Vznikli nové spojenectvá a spolupráce, začalo sa ešte viac intrigovat, využívalo sa ešte viac mágie, z nepriateľov boli priatelia a z priateľov nepriatelia a pokračovalo to napinavo a dobrodružne. Medzi postavami bola aj chémia, ktorú som nečakala, ale autorka ju napísala výborne a na scény medzi nimi som sa fakt tešila a zrazu som si uvedomila, že čakám aj na to, dokonca viac ako na boje niekedy.
Obľúbenca medzi postavami stále nemám. Musím však povedať, že som si ich konečne obľúbila viac ako v prvej časti, pretože som konečne videla aj niečo dobre v nich. Koniec bol skvelý, aj keď strašne predvídateľný. A vedela som, že niekto určite zomrie, len som si nebola istá počtom přeživších.
Čo sa týka deja, bolo to fajn, len autorka to miestami písala strašne zdĺhavo. Osobne si viem buď predstaviť viac ako dve časti v sérii (napr. 3) alebo menej kombinovania, opisov, zvratov a zádrhelov, lebo koniec som už aj tak odhadla na začiatku, čo považujem za mínus a častejšie akoby som chcela, sa mi stavalo, že strácam pozornosť a že ma príbeh nebavil. Prvých 100 a posledných 100 strán bolo ale peckových a považujem ich za veľký ťahúň tejto druhej knihy.
Ak máte radi mágiu, čarovné súboje, Hunger Games, morálne sede postavy, štipku LGBT a romantiky (ale ozaj len štipku), nový koncept mágie a krátke série, tak sa smelo pustite do Neřádov.
Mám pocit, že som dostala o malý kúsok lepší príbeh ako v prvej časti. Dostali sme pomerne viac dobrodružstva, nebezpečenstva, tajomstiev, ale zároveň aj odhalení a viac Jacksa a Evangeline. Aj keď teda Líštička mi pila krv, dosť dlhú dobu a možno asi 5-7 kapitol pred koncom som ju začal tolerovať. Jej spravánie typu idzem, nejdzem, scem, nescem a dám, nedám ma rozčuľuje. Popieranie situácie tiež často nepomáha a chémia medzi nimi bola niekedy super, ale niekedy som z nich bola frustrovaná. Akože, ak to bol autorkin zámer, tak paničke tlieskam.
Keďže nechcem veľmi poukazovať na niektoré udalosti, ktoré nadväzujú na prvý diel, ani recenzia nebude taká obsiahla. A určite vám neprezradím žiadne detaily. Pocity z knihy mám fakt dobre, záver ma riadne navnadil na ďalšiu časť, lebo tam šmarila Stephanie taký cliffhanger, že koniec. Absolútne neviem, ako vydržím do mája. Jedno ale viem, nechcem aby sa v trojke hral Jacks na Evangeline, lebo na konci Balady o láske až za hrob som mala z neho pocit, že chytá jej muchy. Samozrejme, vieme, že to je kus ľadu, ktorý nikoho nechce (HA-HA), nepotrebuje (HA-HA) a ani nemiluje (no HA-HA-HA), ale v tejto časti sa dočkáte útržkov z jeho minulosti a aj sa konečne dozvieme kým je. Aj keď musím povedať, že to som trafila už po pár kapitolách.
Celkovo sa mi táto časť zase páčila, o malý kúsok viac ako jednotka, hlavne kvôli tajomstvám a zvratom, ktoré boli odhalené. Možno sa vám prvé kapitoly budú čítať ťažšie, ale keď sa prekleniete za polovicu, zrazu nasadnete na rýchleho koňa a už sa len veziete na koniec plný fakt veľkých udalosti a odhalení. Za seba odporúčam. Je to veľmi prijemne YA fantasy, s drobnými chybičkami krásy v podobe ružovovlasej hlavnej hrdinky, ktorá už ale mala aj zopár svetlých momentov. Odporúčam!
Farby života sú smutno-krásnym príbehom dvoch navonok úplne odlišných mladých ľudí - chlapcov. Obaja si už vo svojom krátkom živote pretrpeli viac než dosť. Jeden je otvorený, usmievavý, priateľský, očarujúci a starostlivý. Druhý je uzavretý, plachý a inteligentný. Obaja však bojujú so svojimi démonmi a obaja si vedia navzájom pomôcť.
Z tohto príbehu by sa dokázali mnohí poučiť, samozrejme ak by chceli. Rozoberá ťažké témy ako sebapoškodzovanie, myšlienky na samovraždu, depresiu, domáce násilie, homofóbiu a šikanu. Je ukážkovým príkladom toho, ako to v živote chodiť nemá, ale zároveň nám ukazuje ako sa to môže zlepšiť. Autorka krásne vykreslila pomalé zbližovanie sa dvoch úžasných duši, ktoré síce pred sebou mnohé tajili, ale nakoniec si aj tak k sebe cestu našli.
Obaja mladi muži boli skvelí. Na Olim bola úžasná jeho obetavosť, ochrana, milota, starostlivosť a dôvtip. A na Eliasovi zase jeho inteligencia, plachosť a sila bojovať. Obaja si boli navzájom náplasťou. Napriek tomu, že existuje kopec homofobov, im väčšina ich okolia priala šťastie. To bola ukážka ľudí, akými by sme mali byť všetci. Tolerancia, rešpekt a podpora. To je základom skvelých ľudských vzťahov.
Aby som však len nechvalila, mám aj zopár mojich subjektívnych nedostatkov. Rozpačitý začiatok, niektoré dialógy mi prišli silené a jazyk veľmi slangový, ale zároveň nemám pocit, že sa tak ľudia rozprávajú (hlavne v začiatkoch príbehu mi to tak prišlo), rovnako sa mi miešali pohľady (skôr by sa mi asi páčili rovno dva pohľady a oddelené kapitoly podľa nich), posledné dve kapitoly mi už prišli veľmi sladké, osobne by som to ukončila asi 17. kapitolou, pretože je niekedy menej viac a rovnako by som ubrala sexuálne scény, keďže som ich tam vôbec nečakala. Tiež platí pravidlo menej je viac, a keď je to nevypovedané, je to podľa mňa krajšie a minimálne v tomto príbehu by sa mi to tak veľmi páčilo. Z celého príbehu bolo cítiť smútok a melancholiu z hlavných postáv a ich začiatok priateľstva bol krásny a ten prerod do vzťahu ešte krajší, aj keď rýchly. Za mňa sľubný a silný prvý príbeh od autorky.
