japonsko Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Na knihách považujem za absolútne fascinujúce to, že ku každému človeku prehovárajú inak. Je len na nás, čo si z nej odnesieme. Sme rozdielny, máme rôzne preferencie a názory, preto je absolútne v poriadku, že čo sa páči jednému, nemusí sa páčiť niekomu inému. A práve to je to, čo robí knihy takými fantastickými. Každá kniha si nájde svojho čitateľa, a každý čitateľ si nájde svoju knihu, ktorú bude milovať.
Môj systém hodnotenia nemá žiadnu hlbšiu logiku :D
Prečítané knihy hodnotím iba na základe pocitov, ktoré vo mne zanechali.
5* - Absolútne fantastické! Rozhodne odporúčam.
4* - Veľká spokojnosť, aj keď niečo by som vytkla.
3* - V podstave OK.
2* - Trošku slabšie/ nie moja šálka kávy.
1* - Chcem naspäť svoj čas!!
Oblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje čtenářské kolekce
Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Tak toto nie. Ani neviem, kde mám začať.
V tejto knihe bola doslova záplava vecí, cez ktoré som sa nedokázala preniesť.
Najväčší problém ale vidím v tom, že hlavné postavy boli neznesiteľné. Ryder a Brock sú nehorázne namyslení a arogantní. Asi to malo pôsobiť sexy alebo čo, ale skôr som sa pri tom cítila nepríjemne. Kamarátske vzťahy medzi Ryderom a Brockom boli úplne choré, pretože Ryderovi nerobilo vôbec žiadny problém otvorene sa pokúšať dostať kamošovu frajerku do postele.
A Amber? Naozaj som neprišla na to, čo na nej bolo také výnimočné, aby sa do nej bláznivo zamilovali všetci muži v okolí 10 kilometrov.
Adeline je mladá žena, ktorá vždy chcela od života viac. Už ako malé dievča chcela spoznávať a vidieť svet. Jej túžba po slobode ju donútila utiecť z domu, v momente, keď sa ju jej rodičia snažia dotlačiť do dohodnutého manželstva s mužom, ktorého ani nepozná. Beží do lesa, kde po západe slnka prosí každého, kto načúva, aby jej pomohol sa z tejto situácie dostať. Jej prosby sú vypočuté.
A tak sa začína nevšedný životný príbeh Addie LaRue.
Začiatok knihy sa mi veľmi páčil, bol trochu pomalší, ale to mi nevadilo. Postupom času som ale začala mať pocit, že sa všetko vlečie a že čítam kopec vecí, ktoré príbeh takmer nikam neposúvajú. Viac krát som zvažovala, či budem schopná knihu vôbec dočítať. Posledné kapitoly to ale pre mňa trochu zachránili, a tak môžem s čistým svedomím povedať, že neľutujem, že som si knihu prečítala.
Celkom príjemné a oddychové čítanie.
Elisabeth bola od malička vychovávaná v knižnici. Nie len tak hoci akej, ale plnej magických grimoárov, z ktorých každý má inú povahu a vlastnosti. Elisabeth knihy jednoducho miluje, stará sa o ne a rozpráva sa s nimi, pilne študuje, aby sa jedného dňa mohla stať strážkyňou. Strážcovia mágiu zásadne odmietajú, na druhej starne stoja mágovia, ktorí bez nej zasa nemôžu žiť. Medzi strážcami sa vie, že mágovia sú stelesnené zlo. Tak ako má Elisabeth vôbec prežiť v spoločnosti mága Nathaniela Thorna, ktorého jeho povesť predchádza na kilometre?
Naozaj zábavné a nenáročné čítanie. Dej je rýchly, stále sa niečo deje. Navyše je kniha aj veľmi vtipná a dynamika medzi jednotlivými postavami je perfektná. Určite si všetkých obľúbite a nebude sa vám chcieť s nimi rozlúčiť.
Keď sa povie oddychové čítane, predstavím si presne niečo takéto.
Bola dejová línia niečím výnimočná? Nie, ale aj tak som sa dobre zabávala.
Sophia Sterling a Weston Lockwood pochádzajú z dvoch dlho znepriatelených hotelierskych rodín. Dlhé roky sa nestretli, ale teraz ich osud znova zviedol dohromady, aby sa spoločnými silami postarali o jeden hotel.
Kniha je veľmi vtipná, dej rýchlo odsýpa, interakcie medzi postavami je radosť sledovať. Čo nesmierne oceňujem je, že kniha nie je zbytočne dramatická, bez prehnaných pseudo zápletiek.
“I have a theory. Hating someone feels disturbingly similar to being in love with them.
Love and hate are visceral.”
Lucy Hutton a Joshua Templeman sa po prvý raz stretli v deň, keď sa vydavateľstvá Gamin Publishing a Bexley Books zlúčili, aby sa vyhli finančným problémom. Už vtedy vedeli, že sa neznášajú. Obaja pracujú ako asistenti pre výkonných riaditeľov a zabezpečujú tak hladký chod podniku, a to všetko popri tom, ako zdieľajú spoločnú kanceláriu. Situácia je zlá, ale po tom, čo sa dozvedia, že jeden z nich má šancu dočkať sa povýšenia, BOY, OH BOY!
Konečne sa mi po dlhom čase dostala do ruky kniha, ktorá ma úplne nadchla. Zakaždým, keď som knihu odkladala a aj po tom, čo som ju dočítala, som nemohla myslieť na nič iné, stále som sa k nej v myšlienkach vracala. Bola napísaná neskutočne dobre, dej bol tak-akurát svižný, dialógy vtipné, chémia medzi postavami bola neodškriepiteľná a ani nachvíľočku som sa nenudila.
A že je to tak trochu klišé? Možno. Ale pre mňa táto kniha zafungovala na milión percent.
Celkom príjemné a oddychové čítanie.
Elisabeth bola od malička vychovávaná v knižnici. Nie len tak hoci akej, ale plnej magických grimoárov, z ktorých každý má inú povahu a vlastnosti. Elisabeth knihy jednoducho miluje, stará sa o ne a rozpráva sa s nimi, pilne študuje, aby sa jedného dňa mohla stať strážkyňou. Strážcovia mágiu zásadne odmietajú, na druhej starne stoja mágovia, ktorí bez nej zasa nemôžu žiť. Medzi strážcami sa vie, že mágovia sú stelesnené zlo. Tak ako má Elisabeth vôbec prežiť v spoločnosti mága Nathaniela Thorna, ktorého jeho povesť predchádza na kilometre?
Naozaj zábavné a nenáročné čítanie. Dej je rýchly, stále sa niečo deje. Navyše je kniha aj veľmi vtipná a dynamika medzi jednotlivými postavami je perfektná. Určite si všetkých obľúbite a nebude sa vám chcieť s nimi rozlúčiť.
Z času na čas mám nutkanie siahnuť po niečom strašidelnom, dúfajúc, že objavím niečo, z čoho mi budú naskakovať zimomriavky. Slade house niečím takým v mojich očiach určite je.
V jednej z častí Londýna sa nachádza Slade house. Dostanete sa k nemu cez uzučkú Slade alley, v ktorej sú ukryté čierne železné dvere, ktoré nemajú kľučku či zámok. Pristúpite k dverám a oni sa akoby zázrakom pomaly otvoria. Záhrada za nimi je obrovská, plná zelene, uprostred nej stojí krásny dom. Nič však nie je také idylické, ako sa na prvý pohľad zdá.
Postupne sa začnete v dome cítiť nepríjemne, možno aj zazriete niečo nezvyčajné. “Je to iba dom, ” poviete si. But is it?
Presne takto som sa cítila počas čítania prvej kapitoly. Nevedela som, čo mám čakať, a v jej závere som absolútne nechápala čo sa deje. Vedela som iba, že potrebujem prečítať nasledujúcu kapitolu. Ihneď. Kniha je pomerne krátka, takže sa mi podarilo toto tajomstvo odkryť za jedno poobedie.
Takže ak hľadáte nejaké strašidelné čítanie na postupne sa predlžujúce noci, Slade house by toto mohol splniť.
Rebecca po prvý krát vyšla už v roku 1938. Nesie v sebe spojenie niečoho krásne romantického a temného zároveň.
Rozprávačkou je mladá žena, ktorá pracuje ako spoločníčka pre extravagantnú pani Van Hoppersovú. Trávia spoločnú letnú dovolenku v Monte Carle, kde sa to vyberanou spoločnosťou len tak hemží. Dovolenku tu trávi aj tajomný pán De Winter. Netrvá dlho, kým medzi ním a mladou ženou preskočí iskra. A tak rozprávačka konečne dostáva meno. Pani De Winterová.
Autorka vytvorila niečo úžasné. Na začiatku je kniha nevinná a nežná, ako letný vánok. Postupne, veľmi postupne a nenápadne autorka atmosféru a napätie stupňuje. Ani som sa nenazdala a ocitla som sa v kolotoči šepkajúceho si služobníctva, drobných známok stálej Rebeccinej prítomnosti a všadeprítomných tajomstiev. Sama som mala pocit, že je toho na mňa priveľa. Nevedela som odhadnúť, ako sa mladá pani De Winterová s tým vysporiada.
Mne osobne sa kniha veľmi páčila, nevytkla by som jej absolútne nič!
“I have a theory. Hating someone feels disturbingly similar to being in love with them.
Love and hate are visceral.”
Lucy Hutton a Joshua Templeman sa po prvý raz stretli v deň, keď sa vydavateľstvá Gamin Publishing a Bexley Books zlúčili, aby sa vyhli finančným problémom. Už vtedy vedeli, že sa neznášajú. Obaja pracujú ako asistenti pre výkonných riaditeľov a zabezpečujú tak hladký chod podniku, a to všetko popri tom, ako zdieľajú spoločnú kanceláriu. Situácia je zlá, ale po tom, čo sa dozvedia, že jeden z nich má šancu dočkať sa povýšenia, BOY, OH BOY!
Konečne sa mi po dlhom čase dostala do ruky kniha, ktorá ma úplne nadchla. Zakaždým, keď som knihu odkladala a aj po tom, čo som ju dočítala, som nemohla myslieť na nič iné, stále som sa k nej v myšlienkach vracala. Bola napísaná neskutočne dobre, dej bol tak-akurát svižný, dialógy vtipné, chémia medzi postavami bola neodškriepiteľná a ani nachvíľočku som sa nenudila.
A že je to tak trochu klišé? Možno. Ale pre mňa táto kniha zafungovala na milión percent.
Po svete sa šíri záhadná choroba s ešte záhadnejšími príznakmi. Nikto nevie, ako sa môže šíriť a čo je zdrojom nákazy. Ľudia ju volajú "False Memory Syndrome". Nakazení tvrdia, že majú spomienky na okamihy, niekedy dokonca na celé dekády, z ich života, na ktoré si ale nikto z ich okolia nepamätá. Vyzerá to, akoby sa tieto "spomienky" nikdy nestali, a to ich doháňa do šialenstva.
Znie to zaujímavo? Ak áno, neváhajte, kniha určite stojí za to.
Hlavnou postavou je newyorský policajt Barry Sutton, ktorý sa počas jednej nočnej služby snaží mladej žene zabrániť v samovražde. Po tomto okamihu nemôže ovládnuť svoju zvedavosť a púšťa sa do nového pátrania. Na svojej ceste spozná neurovedkyňu Helenu Smith, a odtiaľ veci odštartujú raketovou rýchlosťou a vy sa zrazu ocitnete vo víre udalostí, o ako sa vám ani nesnívalo.
Rozhodne nejde o nijakú oddychovku, pri čítaní budete potrebovať každý jeden mozgový závit.
Kniha mi v istých aspektoch trochu pripomínala Replay od Kena Grimwooda, aj keď táto bola o poznanie akčnejšia a dramatickejšia .
Odporúčam? Heck yes!
