Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Keby ste dostali možnosť, priali by ste si zmeniť niektoré svoje rozhodnutie?
"Milujúce srdce nekalkuluje."
A zas ma rozplakal. A nie raz. Tento ujo proste písať vie.
Knihu radím k jeho lepším. Samozrejme, že všetky sú fenomenálne, o tom potom, ale v mojom srdcovom rebríčku patrí k tým o chlpatý chĺpoček lepším.
Keďže rieši širokú paletu životných situácií, to svoje si v nej nájdu všetky vekové kategórie od teen vyššie.
Dúfam, že autor neupustí od filmových ambícií a ja sa dožijem spracovania tejto knihy na plátnach kín. Veľmi by sa mi to páčilo. Napriek tomu, že pointu uhádnete na prvých stránkach, napriek predvídateľnému vývoju aj koncu, tak ako všetky autorove knihy, aj táto ponúka plejádu pocitov, ktorým sa radi podáte, necháte sa nimi opantať a priam bytostne budete prežívať osudy postáv žijúcich na stránkach tejto knihy.
Krásne, emočne vyčerpávajúce, napĺňajúco povzbudzujúce predstavenie lásky, priateľstva a viery, ktoré nejedno oko suchým nenechá.
Predstavujem vám vážneho adepta na tohtoročného víťaza kategórie KNIHOVCUC 2022.
Kniha mi ráno, dnes ráno, prišla. Doma ju otvorím a zo zvedavosti sa začítam do prvých dvoch strán. Zrazu sa druhá strana z ničoho nič zmenila na stranu 237 a ručička hodín ukazovala o tri hodiny viac. A to som, prosím, bola počas čítania hodinu na bežiacom páse. Dnes bol, chudák, degradovaný na pás kráčací, no ale to sa inak nedalo. Tú knihu nie a nie z ruky pustiť.
Taká som bola zvedavá, ako sa to bude vyvíjať a ako príbeh autorka ukončí. Dej sa dal predvídať, napriek tomu bol chytľavý. Všetky postavy boli nesmierne zaujímavo vykreslené. Páčil sa mi vzťah Nelinej a Michalovej rodiny, hlavne postoj rodičov a zázemie, ktoré deťom/vnúčatám poskytovali. Dokonca aj záporák sa mi páčil. Na začiatku.
Niekde v tretine som si myslela, že viem presne, ako sa bude príbeh vyvíjať, v jednom bode som sa však mýlila a oceňujem, že sa autorka nevybrala touto "klišeovitou" cestou, naopak postavy dostali možnosť vyvinúť sa.
Bolo to písané svižne, humorne, miestami ironicky a strašne sa mi páčilo "citrónové fluidum", ktoré sa prelínalo knihou. Veľmi to tam pasovalo a krásne oživilo dej.
Fakt veľmi vydarená oddychovka (a to ja "Evitovky" nemusím - objavila som v nich ale napríklad Zuzku Širokú, na ktorú nedám dopustiť).
Ďakujem, že som si mohla prečítať túto perfektnú knižočku. Už teraz sa teším na ďalšiu.
Ááách, toto nádherné knižné dušu upokojujúce antidepresívum. Dlho som na teba čakala a vychutnala som si ťa teda naozaj až do poslednej bodky. Od prenádhernej obálky, cez nádherný príbeh, až po očarujúce prostredie. Navyše som si vybrala dokonalé obdobie na čítanie, keďže kniha obsahuje slinotečúce recepty a ja doma napečené, navarené. Parádička. Aby tej chvály nebolo však až priveľa, André mi v tejto knihe kde-tu liezol na nervy svojim správaním nevybúreného pubertiaka. Neviem, či by som s ním až také pochopenie mala.
"Niektoré dvojice prídu k poznatku, že patria k sebe, až po mnohých rokoch. No aj vtedy, ak sa niektorí ľudia zaľúbia až na druhý pohľad, vždy jestvuje predtým prvý pohľad, ktorým sa všetko začína, ktorý je začiatkom všetkých príbehov. Veď druhý pohľad by bez toho prvého predsa vôbec nebol možný. "
Verte mi, že na knihy tohto autora druhý pohľad potrebovať vôbec nebudete.
"Vôbec nezáleží na tom, na akom mieste sa nachádzame. Či je nádherné, škaredé, vybavené novým zariadením alebo naopak ošarpaným. To ľudia, ktorými sa obklopujeme, sú dôležití. A spomienky, ktoré si vďaka nim vytvoríme. Ak sú šťastné, dokážu z každého obyčajného miesta vykúzliť kráľovstvo. "
Kniha s neprehliadnuteľnou obálkou, úžasným spracovaním a perfektným príbehom.
"Človek môže zmiznúť vo svojom vnútri a niekedy sa mu nikdy nepodarí nájsť cestu von.“
Hlboká kniha plná emócií, myšlienok, lásky a straty. Neochvejnej vôle žiť, cítiť, byť vnímaný.
„Emancipácia jedného človeka niekedy závisí od otrockej práce druhého.“
Po celý čas čítania som cítila nesmierny smútok. Čítala som pomaly, knihu odkladala, vracala sa k nej...
„Všetci sa môžeme uväzniť v určitých spôsoboch videnia a bytia.“
Ako Včelár, tak aj toto sú ťažké a vážne témy, ktoré si žiadajú diskusiu. Priveľa otázok na vzduchoprázdno okolo.
„Ľudské ruky si berú oveľa viac, než potrebujú.“
Pamätáte sa, čo ste čítali v siedmej triede na základnej škole?
„Dejiny ju utopili v krvi tak veľmi, že dnes je ťažké zistiť, kde je pravda.“
V mojom čitateľskom denníku sa medzi povinnými knihami vyníma jedna voliteľná - Čachtická pani od Joža Nižnánskeho. Dodnes si pamätám údiv na tvári mojej slovenčinárky nad mojim oduševneným opisom tejto knihy. Dnes by ma považovali asi za prípad hodný psychiatrického pozorovania, ale celkom mierumilovná osoba zo mňa vyrástla.
„My laici totiž máme možnosť vybrať si iba z dvoch ciest - krvavej alebo nekrvavej.“
Neviem. Naozaj netuším, čo ma na knihe tak fascinovalo, ale odkedy som ju prvýkrát prečítala, prečítala som takmer všetko, čo bolo o „Alžbetke“ voľne dostupné.
„I diabol vie citovať Sväté písmo, keď sa zalieča.“
Miška je spisovateľka, od ktorej som ochotná prečítať si aj ročné putovanie slimáka po pustom ostrove. V momente, keď vyslala do éteru informáciu, akej téme bude venovaná jej pripravovaná kniha, moje knižné vytrženie dosiahlo nový level.
„Je šťastím, ak počas detských rokov drží tvoju roku človek láskavý. Život ťa potom naučí mnoho, ale to, čo stratíš s detskou nevinnosťou, ti už nevynahradí nik.“
Erzsébet Báthoryová, pracovný názov Alžbetka, je postava nesporne dejinami preslávená. Miškino poňatie je jedinečné. Nič iné som od nej nečakala. Sklamalo by ma, keby z knihy nedýchalo jej videnie spomínanej etapy dejín.
Neprezradím, aké bolo. Tí, ktorí jej knihy poznáte, viete, že každá kniha je nenapodobiteľne spracovaná a podaná s gráciou jej vlastnou. Tí, ktorí jej knihy nepoznáte, máte možnosť spoznať jej štýl, zmýšľanie, uhol pohľadu, genialitu spájania faktov s fantáziou, ktorá ňou vlastne byť ani nemusí...
Najväčšie chyby robia tí, čo sú presvedčení o svojej neomylnosti..."
Na pohľad dosť nenápadná knižočka obalom sľubujúca čistokrvnú romantiku, v sebe okrem lásky až za hrob ukrýva odvážnu a "neokukanú" tému. Pomerne jednoduchá a jednoznačná dejová línia nás ľahko prevádza popri nie práve najľahšej téme akceptácie "netradična" okolím odsudzujúcim takmer všetko vymykajúce sa "normálu" jeho presvedčenia. Kladie otázky a donúti vás zamyslieť sa, ako by ste sa k tomu postavili vy. Ako by ste to vnímali, či by ste boli schopní/ochotní akceptovať a prijať "inakosť". V láske, v živote. Boli?
"Žiaden rodič nie je dokonalý. To však neznižuje lásku, ktorú cítiš k svojim deťom."
Hlbšia téma bola odľahčená humorom a ohromnými prirovnaniami, na ktorých som sa nesmierne zabávala. Len tak mi kútikmi trhalo. Hoci väčšinou hlavnej hrdinke fandím a zdieľam jej názory, tu sa mi viac pozdával on, Michal. Vedel, čo chcel. Adrianino správanie mi miestami prekážalo, akoby bola veľké rozmaznané dieťa hrajúce sa na dospelú. Rozčuľovala ma.
"Radšej budem s milovaným človekom v maštali ako sama v paláci."
Ku prvej knihe od autorky som sa dostala koncom minulého roka. V priebehu tohto som prečítala aj druhú. Tretiu som si už cielene kúpila a je mi jasné, že toto bude "neverendingstory".
Mňa, ako totálnu milovníčku hradov a zámkov, úplne dostala prvá kapitola. Na ten dokonalý slovný súzvuk života hradov a ľudí si spomeniem vždy, keď sa budem kochať výhľadom z niektorého z nich.
Vždy ma bavilo v knihách čítať medzi riadkami. Každá kniha nesie pečať svojho autora. Do slov vplieta časť seba, svojho spôsobu vnímania sveta a v tom autorkinom sa ocitám viac než rada.
Medzi hlasom rozumu a srdca je tenká čiara, a pár svetelných rokov. Stojí za to prekonať ich. Črepiny devastačných následkov zlomeného srdca minulosti, na ktorú chceš zabudnúť, dláždia cestu k budúcnosti, ktorú chceš prežiť. Človek by mal byť úprimný. Stačí k sebe... Stačí v láske... Budúcnosť lásky závisí od sily prítomného boja proti chápadlám čiahajúcim z minulosti.
Ak neviete, čo som tým chcela napísať, nezúfajte - sama neviem, či neskôr samu seba a svoje myšlienkové pochody chápať budem. Podstatné je vybrať si. Lebo to, čo žijeme, rozdávame ostatným. O tom je táto kniha. A o Spišskom hrade, kde najbližšie určite budem hľadať vyrytý symbol SOS.
Pochybnosti... Kto by ich nemal? Sú zakorenené v každom z nás. Či nás budú brzdiť alebo posúvať vpred závisí aj od dáždnika, ktorý si zvolíme pre búrku menom ŽIVOT...
"Pochybnosti, ktoré vstupujú do našich vzťahov, sú istým varovaním. Pred niečím, čo nie je správne, pred niečím, čo nám môže časom ublížiť."
Tak pravdivá a nádherná myšlienka. Novinka od Simony Roškovej určite stojí za povšimnutie. Ako každá jej kniha je kruto reálna a rozpráva príbehy, ktoré sa môžu odohrávať za ktorýmikoľvek dverami. Dokonca aj našimi. A hoci ich otvárame s úsmevom, nie každý má záujem overovať jeho pravosť...
Kniha sa čítala ľahko a bola by sa aj rýchlo, keby som nemusela "vypúšťať paru" každú druhú kapitolu. Jediné šťastie, že som sa k nej až po nociach dostávala, inak by moje deti získali neskutočne cenné prírastky do slovníka "slušných" slov. Pár vychytávok si aj zápisky v knihe odniesli, no ale nedalo sa inak iba "počastovať" starostlivo vyberanými slovami. Je mi jasné, že pri autorkiných knihách nikdy nebudem mať nízky tlak. Tlakodvíhač vzpruhový level 1000.
Pred cca 9 mesiacmi som v súťaži u @terez_cita vyhrala knihu Modlitba za krutých od @andrearimova. Autorku som evidovala, no nemala som dovtedy ešte tú česť. Spomínaná kniha sa mi nesmierne páčila a sľúbila som si, že si od nej určite niečo zoženiem a prečítam. Vytipovala som si knihy #nechprsikedplacem a #dazdnikpretamaru. V case, ked som ich už intenzívne zháňala, sa na svetlo sveta dostala informácia, že vyjdú ako jedna kniha. Jasné znamenie. Osud!!!
V neskorých nočných (či skorých ranných?) hodinách som dočítala jej posledné vety a som UNESENÁ. S vedomím a svedomím čistým ako ľalia môžem túto knihu len a len odporúčať. Tri noci ma držala vo svojich osídlach, dva dni som ju z myšlienok vyhnať nevedela, čo som bytostne potrebovala poznať záver príbehu.
Nemám tejto knihe absolútne čo vytknúť. Nieže ja som ju zhltla, ale ONA si ma chytila a navíjala a navíjala a navíjala, až kým som sa bezmocne netrepotala v zúfalej snahe vyslobodiť sa zo siete, v ktorej ma príbeh uväznil.
Je mi úplne jasné, že toto nie je posledná kniha, ktorú som od autorky čítala a že moja bibliotéka sa o jej knihy nutne rozrásť potrebuje.
"Niekto múdry raz povedal, že nikto nezotrie slzy lepšie ako ten, čo ich spôsobil a tí múdri sa mýlia len málokedy."
