Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Zaujímavý triler. Miestami vďaka vnímaniu hlavnej hrdinky až komický. Nebol však až taký tip-top, aký by som si priala.
"Všetci sme rovnakí rôznym spôsobom."
Okrem Mollynho zaujímavého pohľadu na svet mi najsympatickejšie z celej knihy prišiel viac-menej "duch" starej mamy. Ako postava nie je pre príbeh smerodajná, Mollyne spomienky na ňu a na jej životné múdrosti sa však tiahnu celou knihou a vytvárajú obraz idylického prostredia a vzťahu medzi nimi dvomi.
"V tom spočíva problém s bolesťou. Je nákazlivá ako choroba. Šíri sa od človeka, ktoeý ju pocítil ako prvý, na jeho najbližších. Pravda nie je vždy ten najvyšší cieľ; niekedy sa musí obetovať, aby sa zastavilo šírenie bolesti na milovaných."
Napriek zjavnej "nemohúcnosti" a priamosti myšlienok a činov bez postranných úmyslov ma dva momenty v závere príbehu veľmi prekvapili a na celý predošlý dej vrhli zrazu iný obraz.
"Niekedy musíme urobiť jednu zlú vec, aby sme mohli robiť dobré veci."
Veľmi milá bola aj myšlienka bankového Fabergého vajca. To bolo fakt roztomilé. Takže suma sumárum: viac ako trilerová línia ma zaujal vzťah a výchova Molly starou mamou a samotná adaptácia "inak" zmýšľajúceho človeka do života.
Keďže Lucindiných kníh mám doma veeeeľa na to, že prvú som čítala len pred týždňom, bolo namieste zistiť, či očarenie Levanduľovou záhradou nebolo náhodné. Nebolo.
"Je oveľa ťažšie prežrieť pýchu a povedať svoj názor, ako sa obrátiť a ujsť, aby si si zachovala tvár."
Vybrala som si jediný kriminálny román, ktorý kedy napísala a napíše. Jej syn v predslove napísal, že ho publikovali s minimálnymi úpravami, aby tak zachovali autenticitu maminho diela. Neviem si predstaviť ako by kniha vyzerala po úprave - z môjho pohľadu bola perfektná. Nenašla som jedinú vec, ktorá by mi na nej prekážala.
"Nikdy nepodceňujte silu ľudského ducha."
Príbeh, aj prostredie, v ktorom sa odohrával, boli napriek pochmúrnosti výborné. Zaujímavé postavy dávali príbehu osobité čaro a každá znich vtisla príbehu svoju dávku tajomna. Až kým sa v jednom bode nepospájali do dokonalého a zrozumiteľného celku.
"Hľadaj v minulosti múdrosť a v budúcnosti nádej."
Som rada, že toto dielo nezostalo zamknuté a zaprášené ležať niekde v šuplíku, ale bolo mu umožnené uzrieť slnko sveta. Až sa jedného dňa dostanem k čítaniu Siedmych sestier, bude zaujímavé porovnať progres v písaní.
"Na to, aby zlo zvíťazilo, stačí málo: aby dobrí ľudia nerobili nič."
Odkedy @drominickacita.sk uverejnila recenziu na túto knihu, trčala na mojom wishliste. Výborné odporúčanie, výborná kniha. Už sa teším na Čierne leto, vraj je ešte lepšia.
A Poe a Tilly? Mám novú obľúbenú dvojicu.
"Vo svete, kde sa všetko meria a počíta, nám niekedy uniká, čo je najväčším požehnaním."
Na niektoré knihy musí dozrieť čas... Nerada čítam knihy hneď ako vyjdú, česť výnimkám, lebo je vtedy všade okolo nich veľké boom. Túto mám od chvíle, keď vyšla. Má jednu z najkrajších obálok, aké som kedy videla. A tá ukrýva jeden z najlepších príbehov, aké som kedy čítala.
"Mier na Mesiac. Ak aj minieš, pristaneš medzi hviezdami."
Nádherný rozprávkový príbeh o sile priateľstva, lásky a cti, o pozemských aj nebeských hviezdach, ktorý si podmaní celú vašu bytosť. Krásne.
"Keď všetko vyzerá temne, to je tá chvíľa, keď bojuješ o svetlo.
Kniha je písaná veľmi pútavo. Sila priateľstva, sesterstva a tajomstva, ktoré tušíme, ale odhaľuje sa nám postupne, sa tiahne pozadím celej knihy. Postupne mení správanie, vnímanie osôb a pridáva deju na gradácii.
"Sme vyvrcholením našich skúseností."
Téma materstva, resp. rodičovstva a jeho vplyvu na vývoj detskej duše, nie je očividná. No ukáže sa ako najnosnejšia. Najsmutnejšia a najdôležitejšia. Pre minulosť, prítomnosť aj budúcnosť...
Pri príležitosti tohtotýždňového príchodu prvých tohtoročných vianočných darčekov, som sa rozhodla trošku (aspoň knižne) schladiť nádhernou zimnou atmosférou.
Romantický príbeh dvoch životom preplieskaných duší, ktorých budúcnosť snívala sen spoločnej cesty, bol viac než ideálnou voľbou.
Snehové vločky, Provensálsko, nezbedný dalmatínec, roztomilé ľudské nedokonalosti, neutíchajúca bolesť strát a zatrpknuté srdce boli hlavnými ingredienciami, zmiešaním ktorých dostaneme príbeh hodný čara vianoc i všednosti obyčajných dní.
Tak toto bolo aleže z úplne iného súdka ako naposledy od Vás mnou čítaná kniha Nebo vonia tebou.
Prvý večer som len pár desiatok strán zvládla, lebo som sa normálne bála čítať v noci. To sa mi už veru dávno nestalo. Miestami to až nechutné bolo, aj som knihu 2x odložila. Také milé žieňa a takáto kniha z nej vylezie. Som v šoku. Pozitívnom.
Noooooo, nečakala som až takúto dramatikuš verzió. Dnes (za slnečného počasia) som sa už od nej odtrhnúť nevedela. Neskutočne som bola zvedavá, KTO a PREČO - a rozuzlením som bola prekvapená. Dobrô to bolo veruže.
Tadááá. Cenu za NAJODPORNEJŠIU KNIŽNÚ POSTAVU EVER získava Katarína.
Toto čo bolo za bezchrbtový trapošský odľud? Čo veta, čo myšlienka, to môj tlak v nebeských výšinách lietal a až do konca prvej časti zostúpiť nechcel. Vývrtková kráľovná v plnej poľnej. Ešte aj teraz ma pomyslenie na ňu vytáča. Poďme ku knihe radšej.
Príbeh bol dobrý, reálny. Kvôli trapke vyššie spomenutej nemal šancu "posadiť ma na zadok", keďže som od nervov stále vyskakovala. Veľmi sa mi páčilo spracovanie jedného príbehu z troch pohľadov. Je to vlastne taká výhodná knižná matrioška - prakticky sme dostali tri odlišné príbehy.
Nie je zlé uvedomiť si, že presne taký je život každého z nás. Je na nás, nakoľko autentický v ňom budeme a ako (ne)zaujato v ňom budeme hodnotiť veci/ľudí/udalosti okolo.
Noooo, ako by som to... Nesadlo mi to. Vôbec. Pointu to malo dobrú, ale pre mňa zle (nezáživne) spracovanú. Aj sa mi to zle čítalo, miestami som sa až nútiť musela, ani postavy si ma ničím získať nedokázali, veľakrát sa kniha vracala k jednému momentu (dobre, bol zlomový, ale spomínať ho a opisovať takmer totožnými slovami 50krát je už priveľa), ani záver ma neuspokojil, no proste za mňa celé zle. Bolo to málo dynamické, nedokázalo ma to tak správne vtiahnuť do deja, taká nemastno-neslano-rozvláčna odnož dobrého trileru to bola.
A že to bola parádna knižočka. Vďaka krátkym, svižným kapitolám zo 400 strán len taký fukot ubúdalo. Tajomstvo za tajomstvom na povrch sa dostávalo. Možných páchateľov čím ďalej, tým viac pribúdalo. Aby som však objektívna bola, keď splnili svoju úlohu v zmysle utvrdenia čitateľa, že tak tento/táto to už určite bude, tak vražda. Ako sa u nás vraví: hovno, hovno, zlatá rybka. A musela som pátrať ďalej.
Ešte 20 riadkov pred koncom bol detektív Oriešok vo mne nadmieru spokojný a pyšný, až som prečítala aj tých posledných 20... A spľasnuté ego po kútoch sa skrývajúceho Orieška sa muselo zmieriť so skutočnosťou dovtedy pre neho nepoznanou, že sa jednalo o prvý diel série.
A ak to doteraz nikto nepostrehol, NENÁVIDÍM čítať knihy na pokračovanie, keď to pokračovanie je ešte len vo hviezdach. Vŕŕŕŕ. Moja knižná "trpezlivosť" je v hlbokých mínusových hodnotách. Zostáva mi iba modliť sa, aby to bola "len" dilógia.
