Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Veľmi milý príbeh, ktorý popisuje transgenderné dieťa, ktoré to má v dnešnom svete (napriek modernej dobe) stále ťažké. Príbeh nemá byť krutým popisom všetkých negatívnych pocitov, udalostí a skutkov, ktoré sa dejú transgender ľuďom. Nemá vo Vás vyvolať smútok a ľútosť ale naopak nádej v niečo lepšie. Má byť svetlým východiskom, že všetko raz bude dobré, má pohladiť dušu milými slovami a popisuje vzťah medzi Georgeom a Kelly, ktorý je ukážkou toho, ako by sme všetci chceli, ako by to pre ľudí z LGBTQ+ malo na svete vyzerať.
V doterajších knihách od Bj?rka sme sa stretali s vyšetrovateľmi, ktorí už tvorili ucelenú partiu a vhupli sme rovno do obdobia, kedy mali všetci spoločne už čo to za sebou. Vlk však rozpráva príbeh začiatku a preto je aj trochu iný. Napriek tomu si kniha ponechala všetky Bj?rkove prvky:
-priestor pre príbeh z pohľadu všetkých dôležitých postáv
-stupňujúci sa dej
-skvelé opisy
-instantné obľúbenie postáv, ktoré vôbec nepôsobia ako fikcie (nie sú proste umelo dokonalé)
-a samozrejme epický záver, kde nie je šanca správne hádať, kto je vrahom
Krátke a hlavne perfektne napísané kapitoly sa čítajú samo a stránky čitateľa vcucnú okamžite.
Keď som si však dala pár hodín odstup po čítaní a až potom napísala recenziu, zistila som, že mi tam pár vecí chýbalo. Záver prebehol veľmi rýchlo a nedozvedela som sa, dôvod páchateľovho konania. Chýbalo mi pár detailov na úplné uzavretie príbehu (napríklad čo bolo s niektorými postavami ďalej). Všetko bolo v podstate vysvetlené, ale žiadalo sa mi viac opisov z udalostí PO a bolo mi ľúto, že to bolo podané len okrajovo. Možno som však tieto detaily našla v ďalších knihách, len si to už nepamätám. Úprimne ak niekto čítal všetky knihy od Bj?rka a pamätá si dej, napíšte správu potrebujem hodiť reč
Napriek tomu u mňa Bj?rk nemôže mať nič iné ako plné hodnotenie a obrovskú chválu. Ja by som si asi prečítala aj zloženie osviežovača vzduchu, keby ho napísal Bj?rk Takže tí, ktorí ste po ňom ešte nesiahli a chcete skúsiť severské krimi, dnes je ten deň hodiť si Samuela Bj?rka do košíka
Táto časť predstavovala tak trochu takú vatu v príbehu, kedy sa dej odsunul na vedľajšiu kolaj a niekoľko dní a týždňov sme len spoznávali postavy do hĺbky. Vznikol tu priestor pre rozpovedanie ich príbehov a tak sme ich mohli lepšie spoznať a pochopiť. Mne táto umelá vata nevadila a skvele sa k nej hodila aj slowburn romanca hlavných postáv. Iným ľuďom však keci v podstate o ničom a menej akcie určite nemusí vyhovovať. Takže tí, čo vatu nemusíte, tak odporúčam nemať veľké očakávania a možno pre Vás bude táto časť aspoň ako milá oddychovka do série.
Bolo pre mňa mierne náročné na pochopenie a rozlíšenie, ako vznikajú povýšení a ako zatratení. Musela som sa zamyslieť, ktorí sú ktorí a potom to išlo, ale vždy som sa pri týchto odsekoch pozastavila, premýšľala a utriedovala si informácie.
Epický koniec by som možno len zhrnula asi tak, že "Kto do teba kameňom, ty doňho emóciami."
Na záver by som len podotkla, že si začínam uvedomovať, koľko náznakov nám dava Armetrout. Častokrát opakovaná informácia, či zdôrazňovanie skutočností predpovedá niečo veľmi dôležité v deji a sama sebe si chcem sľúbiť, že by som si mala tieto náznaky viac všímať a uvedomovať. I keď ma baví, ako mi to potom všetko zapadne a veci dávajú zrazu zmysel.
Príbeh o priateľstve a hľadaní cesty domov, ktorý Vás naučí milovať samého seba takého, aký ste. Kniha obsahuje hlboké myšlienky a i keď bola veľmi krátka, dokonale som si ju užila a mnohé citáty ma rozhodne chytili za srdce.
Napríklad:
"What do you want to be when you grow up?" -asked the mole.
"Kind," said the boy
"What's the bravest thing you've ever said?" -asked the boy.
"Help," said the horse
"To be honest, I often feel I have nothing interesting to say," said the fox.
"Being honest is always interesting," said the horse.
Taktiež sú v knihe prekrásne ilustrácie, ktoré tvoria takmer väčšinu diela. Páči sa mi veľmi celé spravovanie príbehu aj knižného diela!
Ak máte rady rozprávky s hlbokými myšlienkami, rozhodne siahnite po tejto kráske.
Michal Škombár opäť nesklamal a opäť majstrovsky podal ďalší príbeh. Kto si? je rozhodne diametrálne odlišné dielo od audioknihy o Ide. Ida bola viac magická a čarovná, úplne rozprávková i keď sa v nech nachádzali prvky temna. Naopak táto kniha je skôr o tom temne, ktoré nás pohlcuje. O strachu a temných myšlienkach, ktoré nás denne zasahujú. Príšery v tomto príbehu boli podľa mňa skôr metaforami pre ozajstné príšery, pohlcujúce ľudské vnútro. Boli depresiou, vinou, smútkom či osamelosťou. A presne ako je písané v knihe, človek síce potrebuje malú pomoc a podporu od druhých, ale svoje tiene a príšery musí každý poraziť sám. Až potom nadobro zmiznú.
Kniha tiež obsahovala silu lásky, priateľstva a viery a to všetko nádherne dopĺňali opäť veľmi pekné myšlienky a častokrát vtipné poznámky autora. Tiež mi veľmi lahodí výber veľmi atypických krstných mien postáv - dodáva to príbehu taký ten správny šmrnc.
Opäť nemám čo vytknúť, Miško. Len tak ďalej!
Úplne ma fascinujú tie príbehy, božstvá aj množstvo mytologických bytostí.
Severskú mytológiu som už raz čítala, takže v tejto ilustrovanej verzii som sa veľa nového nedozvedela, zato mi srdiečko zahrievali ilustrácie ktoré mi v týchto vydaniach tak veľmi lahodia.
Úplne najviac sa mi páčil príbeh o vzniku slnka a mesiaca a postavy ako Loki, Fenryr či Heindall alebo Thor. Nemohla som si pomôcť a všímala som si, ako perfketne sa veľa krát Marvel držal severskej mytológie a vždy keď som objavila nejaký príbeh alebo miesto ktoré bolo v nejakom filme, cítila som sa úplne kráľovsky, že som to poznala. Veľmi som si čítanie Severských mýtov užila a neviem sa dočkať, kedy vyjde ešte nejaká ilustrovaná mytológia.
Spratka, prvú knihu, som ospevovala a bola ňou nadšená. Tygrica však také ovácie už nepriniesla. Po pedagogickej stránke za mňa kniha nemala hodnotu, pretože kým Spratek obsahoval veľa "rád" ako v praxi vyriešiť rozmanité komplikované situácie, Tygrica bola už len slabou iskrou tejto tematiky a riešili sa tu skôr dookola len vzťahy medzi Sheilou a Torey. Sheila si Torey idealizovala ako jej matku a Torey naopak túžobne vyžadovala, aby bola Sheila stále tým malým dievčatkom spred rokov i keď jej povaha dnes už bola celkom iná. A keď im nebolo po vôli tak sa neustále hádali a urážali, utekali a správali úplne hlúpo. Ja viem, že kniha je písaná podľa skutočnosti, takže to nemôžem zvaliť na písanie autorky, ale jednoducho som z tohto všetkého bola sklamaná a občas aj zhnusená. Kniha síce obsahovala aj nové Sheiline traumy, ktoré vyplávali na povrch a v prvej polovici bola zobrazená aj práca s deťmi so ŠVVP, ale zvyšok knihy bol nezaujímavý. Ako sa dalo čakať, kniha skončila happyendom. Ani neviem komu by som mohla knihu odporučiť. Možno len tým, ktorí by chceli vedieť, ako ten malý Spratek dopadol.
Najskôr chcem tak zhurta povedať, že úryvky zo Shakespeara ma akosi neuchvátili, i keď boli prenesené do svetu postáv a zapadali aj do ich životov mimo divadlo. Celá kniha sa niesla v rúšku tajomna, majstrovského herectva, klamstiev, výru pocitov v emočnej jazde a odkrývala čitateľovi temnú stránku postáv. A úprimne by som ju veľakrát od hnevu vyhodila z okna!Nie preto, že by bola kniha zle napísaná, ale preto, že konanie postáv voči sebe navzájom bolo natoľko odporné a hnusné, až mi z ich rozhodnutí bolo zle. Bolo to také trochu "messed up" a neviem sa rozhodnúť, či sa mi kniha páčila. Bola dobrá, ale nie na toľko, aby som si ju zrejme kúpila. A aj napriek môjmu názoru, dokážem knihu odporúčiť, ak nad ňou premýšľate.
Michala Škombára som už nie raz ospevovala pre jeho príjemný štýl písania a pocity, ktoré v čitateľovi jeho slová vyvolávajú.
Čítať jeho autobiografiu hneď ako mi ju poslal teda pre mňa bola priorita číslo jeden. Nie len pre to, aby som pocity z tohto recenzného výtlačku pustila čo najskôr do sveta, ale aj pre to, že som sa nevedela dočkať toho, čo si pre nás Miško opäť pripravil.
Kniha Môj život prináša samotnú radosť zo života, milé zážitky, úsmevné prirovnania a prekrásne myšlienky, ktoré tak lahodia mojej duši.
Ako som už párkrát spomenula, už pri prvom kontakte s knihou som cítila veľmi pozitívnu energiu nie len z obálky, ale aj zo stránok zaplnených spomienkami, najhlbšími myšlienkami a ilustráciami z autorovho života. Táto pozitivita sa na mňa nalepila každou stránkou a na konci knihy som sa dokázala jedine spokojne usmievať. Až ma mrzí, že som knihu zhltla tak rýchlo.
Odporúčam každému, kto potrebuje pohladiť dušu a vyčariť úsmev vo všedný deň.
Netajím sa tým (a možno sa už priveľmi opakujem), že nemám rada takú tú klasickú tuctovú otrepanú romantiku a.k.a hispánska telenovela, kde sa vedľa Vás nasťahuje nový sused a keď sa konečne dáte dokopy, zistíte, že je Váš súrodenec alebo bratranec, ale vy ho hrozne milujete a odmietate si ho až Vám vaša teta povie, že nie ste príbuzní a len ho nemá rád Váš bohatý otec, ktorý toto klamstvo vymyslel.. a podobné hlúposti, za ktoré si šklbete vlasy.
Ale! Romantika, ktorá má hlavu a pätu, nie je tuctová, pôsobí reálne a chytí Vás za srdce je niečo úplne iné. A presne to niečo "iné" som dostala od Mišky Ries
Romanca nemala vôbec hladký priebeh a i keď som prekukla hlavnú Maríninu traumu, prinieslo mi to skôr pocit zadosťučinenia, ako sklamanie z predvídateľsnosti. Čítanie malo príjemné oddychové plynutie, veľakrát som sa nahlas schuti zasmiala a postavy som si zamilovala. Miškyn štýl ma vážne baví a som rada, že jej knihy mám v mojej tohtoročnej challenge,keďže sa hodlám s jej knihami pokračovať.
