Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Úprimne nerozumiem hajpu okolo tejto knihy. Oceňujem snahu zdokumentovať rodinnú históriu, ale toto je naivná a patetická próza. Náhodné, sporadicky pohodené historické udalosti striedajú vymyslené presladené rozhovory, ktoré asi majú slúžiť ako odovzdávanie nejakého veľkého životného múdra, ale za mňa to je hrozné klišé. Deti umierajú kde tu, niekedy aj dve v jednej vete a hotovo, ale cesta na jarmok a random rozhovor s neviem kým bez akejkoľvek pridanej hodnoty je na 5 strán. Postavy čierno-biele: Michal vľúdny, dobrý, láskavý, Pavlína zatrpknutá, krutá mrcha. Sem tam nejaké to morálne zlyhanie a tragédia, ale šak čo, zaspievame si a už je zase dobre.
Do toho prestrihy do súčasnosti, ktoré sú ako päsť na oko. Len silou mocou vyvolať emóciu.
Čerešničkou na torte je nemčina. Schválne som to hodila do Google translate, presvedčená, že ten by to preložil lepšie a hľa! Preložil to správne! Normálne pekne do nemčiny. Načo toto, prosím vás?
Malo to aj svetlé chvíľky v podobe opisov života sedliakov v tej dobe, ale ako celok to za mňa absolútne nefunguje.
Františky mi je ale úprimne ľúto. Ozaj.
Violu Davis poznám len skrz seriál How To Get Away With Murder (je výborný) a myslím si, že je veľká škoda, že táto žena nie je prominentnejšie obsadzovaná. Dôvody ma úprimne šokovali.
Je priam neuveriteľné, aké detstvo prežila. Neviem si predstaviť celé dni nejesť, nemať sa kde umyť, pretože voda v potrubí zamrzla, spať vo vlastnom moči a ráno ísť v takom stave do školy. Môj otec moju mamu nikdy nezmlátil do bezvedomia, moju mamu ani mňa nikto systematicky nezneužíval. Neskutočne Violu obdivujem za to, ako sa vysporiadala so všetkým, čo zažila a ako sa vypracovala.
Kniha je, bohužiaľ, dostupná len v angličtine, čo je veľká škoda. Ak s čítaním v angličtine nemáte problém, tak šup do kníhkupectva! Sľubujem, že neoľutujete!
Uprostřed tlačenice a všeobecného zmatku se Husajnovi vybavilo, jakou úctu vzbuzovaly pohřební průvody v dobách míru. Auta uhýbala z cesty, chodci se zastavovali a v očích jste jim mohli číst skutečnou úpřimnou soustrast. Jenže za války se z pohřebních průvodů stala běžná věc, která vyvolávala akorát tak závist živých, jejichž životy se změnily v bolestivé čekání na smrt.
(s. 12)
~
Zatoužil natáhnout se vedle otce, jako to dělával, když byl jěšte malý, jenže strach mu bránil usnout ve společnosti mrtvého muže. (s. 21)
~
To nejlepší, co může člověk, který chce uprchnout před bolestivými vzpomínkami, udělat, je se jim poddat. Neustálé přehrávání otupí jejich ostří a závažnost. Čas se přelije přes bolest a ona se vsákne do hlubin země. (s. 72)
~
Koneckonců je to bitva a ta neskončí ani snadno, ani rychle. (s. 88)
~
Veľmi dlho som túto útlu knihu čítala. Vlastne ani neviem, prečo som, pre boha, začala čítať knihu o vojne v čase, keď vojna zúri tak neuveriteľne blízko. A možno som ju začala čítať práve preto.
Je to príbeh troch odcudzených súrodencov, ktorí sa snažia splniť posledné prianie zosnulého otca, a tak s jeho mŕtvolou cestujú do rodnej dediny. Cesta, ktorá by za normálnych okolností trvala dve hodiny, trvá niekoľko dní, lebo o normálnych okolnostiach v zemi nemôže byť ani reč.
~
Štýl písania verne korešponduje s absordnosťou a každodennosťou - chladné konštatovanie reality čitateľa zasiahne viac ako sentiment, na ktorý sa počas vojny už aj tak dávno nikto nehrá.
~
Preklad je výborný!!!
Pôvodný plán bol prečítať kapitolu-dve, či ma to chytí. Netušila som, čo čakať, či to bude pre mňa. Predsa len, je to kniha pre 6+ o stratenej plyšovej hračke.
Ukázalo sa, že Rowlingovú neradno podceňovať! Knihu som prečítala na šupu, reálne som ju nevedela pustiť z rúk do tej miery, že som ignorovala svoje základné potreby a z gauča som sa (ledva) postavila až po prečítaní poslednej strany.
V skratke: nie je všetko, ako sa zdá, priateľ sa nie vždy hneď prejaví a prekážky sú tu na to, aby sa prekonávali. Je to síce kniha pre deti, ale sú v nej posolstvá, ktoré pri čítaní zachytia skôr dospelí, čo je nádherné východisko na rozhovor s ratolesťami o živote, láske, priateľstve, odvahe, smútku, smrti…
Pre mňa je to kniha, ktorú si zadovážim aj v ostatných jazykoch, ktoré ovládam, a to je pocta, ktorej sa u mňa zatiaľ dostalo len HP a Malému princovi. Asi som jediná, pre koho to má nejakú výpovednú hodnotu, but hey, it is what it is.
Miestami to inak predčilo aj HP, aspoň v mojom vnútornom svete.
(Ten Santa Claus tam ozaj nebol nutný, aj keď rozumiem, prečo sa tam napriek tomu zjavil…)
Táto kniha patrí medzi moje dlhodobo najobľúbenejšie. Čítala som ju pred pár rokmi, paradoxne som ju vzala do ruky preto, lebo moja mamka mala rakovinu a ja som sa snažila pochopiť, čo sa deje, chcela som čítať výpoveď niekoho, kto rakovinu zažil, nech viem, ako pomôcť mamke, ako jej byť čo najvhodnejšie oporou. Je to náročné čítanie, smutné, dojímavé, ale napriek tomu plné nádeje.
Knihu som čítala, keď vyšla a dodnes si pamätám, ako zle mi bolo z obsahu, ako ma mrazilo, ako mi tiekli slzy. A dodnes za to nebol nikto odsúdený... Je to veľmi nepríjemné čítanie o osude dvoch obyčajne neobyčajných mladých ľudí, ktorý chceli iba žiť a pracovať a byť.
Inšpiratívne čítanie pre všetky vekové skupiny! Často sa ku knihe vraciam, obsahovo aj vizuálne je to skvost.
Málokedy čítam beletriu ale toto ma úplne odrovnalo. Najdesivejšie je, že je to inšpirované skutočnosťou, je desivé, čo sa deje okolo nás.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Na tejto knihe je najsmutnejšie a najdesivejšie to, ako veľmi sa atmosféra v spoločnosti podobá tej súčasnej. Či už ide o Rómov, utečencov alebo Židov, je to jedno. Začínajú sa dehumanizovať. A to je vždy začiatok konca. Často mi hovoria, že dramatizujem, ale táto kniha priamo dokazuje, že ak vznikne dostatočne silné povedomie, že za naše problémy môže tá alebo onaká skupina ľudí, a problémy pominú, keď sa daná skupina odstráni (a je pritom jedno ako), väčšina odvráti zrak a ešte jej aj odľahne, že konečne bude dobre.
Tá istá masáž mozgu, ktorá vtedajších ľudí presvedčila o tom, že Židia si myslia, že len oni sa môžu mať dobre, a preto ich treba potrestať, prebieha teraz, mení sa len obsah.
Najkrutejšie pasáže knihy nie sú tie, kde Židov pošlú do plynu a následne spália, ale tie, kde sa od nich odvracajú priatelia.
Keď Viole rozpráva spolužiačka, že 'Židia si zaslúžia prísť o majetok, lebo veď ako sa chovali?! Mysleli si, že im patrí svet! Šlo im len o peniaze! Samozrejme Violy samotnej sa to netýka, ona je dobrá, ale predsa...'
Keď vojak hodí pred očami matky jedno dieťa do Dunaja, druhé vyhodí do vzduchu a rozstrieľa na framforce a smeje sa jej do očí. Že si to zaslúžia, špiny jedné!
Keď jej po návrate domov ľudia nadávajú, že sa nemala vrátiť, tak prečo prišla? Prečo neumrela, keď mala?!
Tá slepá, bezhraničná, nelogická nenávisť je na tom celom najdesivejšia. Koncentrák je už iba nevyhnutným vyvrcholením.
Čítala som si tu recenzie a nerozumiem ľuďom, čo sa sťažujú na knihu. Že bola slabá, názov zavádza, sprostosti. Uvedomujú si tí ľudia, že toto nie je ďalší horor od Kinga, že toto sa skutočne stalo? Sú si vedomí toho, že vlastne reklamujú, že život Violy a ostatných bol na ich vkus málo krutý, že chceli čítať o niečom dramatickejšom? O horšom utrpení?
Jedna z mojich najvyužívanejších kuchárok. Špeciálne vyzdvihujem tuniakový toast, lepší som nejedla, a to nie som fanúšik tuniaka! Zbodli ho aj deti, a to už je čo povedať!
