Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Za knihu veľmi pekne ďakujem autorke @lia_nh_mer
Keď sa mi kniha dostala do rúk, myslela som si, že pôjde podobne ako pri Mužovi so smaragdovými očami (autorkinej prvotine) o sladkú krásnu romantiku.
A romantiku som aj dostala. Ale dostala som toho ešte oveľa viac.
Aj táto kniha, podobne ako Muž so smaragdovými očami, mala taký zvláštne magický nádych už od začiatku a bola som zvedavá ako sa príbeh vyvinie a čo bude nasledovať.
A zostala som teda poriadne prekvapená, pretože niečo takéto som ale že vôbec nečakala.
Za mňa úplne skvelá kniha plná prekvapení, zasadená do krásneho prostredia s množstvom zaujímavostí a veľmi vhodných opisov. Či už prostredia, vedľajších postáv, alebo hlavných hrdinov.
Elisa, pracujúca ako architektka, aj Alexander, ktorého zámok mala prerobiť, boli k sebe priťahovaní od prvého stretnutia. No Elisa mu nepodľahla hneď, mala v hlave nejaké otázniky, na ktoré chcela najskôr odpovede, hoci veľa ich nedostávala.
Páčilo sa mi ako bola kniha rozdelená na také tri časti, kde sme sa o nich dozvedeli všade niečo. Písané oboma pohľadmi, takže sme vedeli ako sa obaja cítia a ako prežívali svoju lásku, ktorá teda toho musela preskákať dosť.
Nemôžem veľa prezradiť, aby som nikoho o nič neukrátila, ale ja určite odporúčam.
Autorka tu v niektorých veciach vôbec neskĺzla do klišé, ale urobila si ich po svojom, čo veľmi oceňujem. A podľa mňa sa aj veľmi autorsky posunula oproti svojej prvej knihe.
Budem sa tešiť na ďalšie jej príbehy.
Až na pár malých detailov naozaj nemám čo príbehu a knihe vytknúť, napriek tomu, že niektoré veci, ktoré tu autorka použila, v knihách ja nevyhľadávam, ale toto sa mi proste veľmi páčilo.
4,5*/5*
Láskou zlomená sa začala presne tam, kde sme skončili v prvom diele Nič ma nezlomí a bola som veľmi rada, že sa niektoré veci vyjasnili tak skoro, neboli zbytočne a umelo naťahované. No stále som tu mala veľa nezodpovedaných otázok a vynorili sa aj ďalšie.
Potom čakali hlavné postavy aj ťažké chvíle, ale oveľa viac tu bolo lásky a krásnych momentov.
Veronika sa aj tu venovala ťažkým témam a situáciám a cítila som emócie, pri ktorých mi naozaj niektorých postáv prišlo veľmi veľmi ľúto.
A ku koncu zvrat, ktorý som ale že absolutne nečakala a už vôbec nie od tej postavy. To bolo naozaj prekvapenie, celý ten motív.
Najviac som čakala na moment, kedy sa do príbehu konečne dostane Lili, aby sme opäť dostali nejaké odpovede na to, čo sa stalo v minulosti.
Celý ten koniec bol taký milý a sladký a všetci si zaslúžili konečne pokoj, šťastie a lásku.
Nie len Liv a William, ale aj Anna a Drew.
Keďže moje prvé stretnutie s Veronikinou tvorbou sa začalo Klamárkou, už som mala niečo z týchto príbehov vyspojlerované, no nevadilo mi to a o to viac som sa tešila na čítanie a chcela som vedieť, ako sa začali príbehy týchto postáv.
Musím povedať, že kniha Nič ma nezlomí sa mi čítala fakt rýchlo. Bolo to skvelé a padla za jeden deň. Už dávno som si žiadny príbeh takto neužila.
Mám veľmi rada príbehy, kde sa hlavné postavy už pred tým poznali a niečo ich rozdelilo. A vsuvky z minulosti sú u mňa tiež obľúbené.
Veľmi som súcitila s Liv, že sa jej v detstve stalo niečo také hrozné. Obdivujem jej silu a odhodlanie. A chcela som veľmi vedieť, kde je Lili, čo sa s ňou stalo.
William mi prišiel naozaj skvelý, a to, ako bol rozhodnutý, že Liv jednoducho musí získať, sa mi veľmi páčilo.
Chápala som ich obidvoch. Všetko, čo robili.
A asi nebola postava, ktorú by som si neobľúbila. Samozrejme, okrem tých vyslovene negatívnych z ich minulosti.
Príbeh o žene s tajomstvami, ktorá sa snaží vyrovnať so stratou blízkeho človeka. Ukrýva pred priateľmi svoju pravú tvár. Až kým jej osud neprivedie do cesty muža, ktorý tiež čosi ukrýva. Napriek všetkým tajomstvám, ktoré obaja mali nie len pred inými, ale hlavne pred sebou, ich to k sebe neuveriteľne priťahovalo a mňa veľmi bavila ich cesta k poznaniu.
V príbehu nájdete silu ženy, odhodlanie muža a súdržnosť priateľov a rodiny, ktorá nie vždy znamená len pokrvné puto.
Michelle bola veľmi silná žena a snažila sa pretĺcť životom. Po tom, čo si zažila s rodičmi a po tom, čo stalo v jej živote neskôr, si naozaj zaslúžila takých ľudí okolo seba, akých mala.
Cole chcel zistiť pravdu a najskôr sa jej len votrel do života, aby splnil niečie posledné želanie.
Ich prvé stretnutie bolo veľmi vtipné a ich neskoršie stretnutia a doberačky sa mi veľmi páčili.
Napätie medzi nimi postupne narastalo, až mu nakoniec podľahli.
Rozuzlenia tajomstiev prichádzali postupne a to najväčšie až úplne na záver, ktorý bol aj napínavý, aj emotívny.
Veronika to so slovami naozaj vie a ja sa teším na ďalšie jej príbehy.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Tu v tomto diele sme plynule prešli do deja tam, kde sme skončili v prvej časti, ale páčil sa mi tu asi hlavne začiatok. Neskôr sa už riešilo tehotenstvo a problémy, ktoré boli akoby tak umelo pridané. Riešiť, že sa niekomu nedarí za pár mesiacov otehotnieť, bývalá partnerka, boli to proste také momenty, ktoré by sa dali aj vynechať.
Ich svadbu by som naopak možno trošku natiahla.
Možno keby je to len jeden diel a niektoré veci by boli škrtnuté a upravené, tak by sa mi to páčilo viac. Takto naozaj iba priemer.
Každopádne, autorka určite písať vie. Budem určite zvedavá na jej ďalšiu tvorbu.
Ak by som mala zhrnúť tieto dva diely, tak by som ich nazvala asi iba priemerné.
Prvý diel som už mala doma, ale nechcela som sa do neho pustiť, kým nebudem mať doma aj druhý.
Vďaka všetkým tým pozitívnym ohlasom som sa na knihy veľmi tešila.
Ale v poslednej dobe, vždy, keď mám nejaké očakávania, tak sa väčšinou nenaplnia.
Za mňa bol určite lepší prvý diel.
Hoci sú obe knihy útlejšie, druhá o čosi viac, dialo sa tu toho veľmi veľa, občas zbytočne.
Hlavne ma zaskočil prvý deň Nadye a Iana, kde sa toho naozaj stalo tak veľa, až mi to prišlo prehnané.
Bolo jasné, že tu pôjde o nejaké dohodnuté manželstvo, avšak bolo poňaté trošku inak, ako zvyčajne čítam a to sa mi na tom aj páčilo.
Nevedela som si ale nejako vybudovať vzťah ani k jednej z postáv. V niečom sa mi pozdávala Nadya - ako sa postavila k tej dohode, ako chcela pomôcť svojej rodine, ako zmenila názor aj na Iana, celkovo jej správanie aj vo firme.
Ianovo správanie bolo zo začiatku teda zvláštne, ale po vysvetlení toho, prečo si dal takú podmienku do dohody, akú si dal, mi hneď prišiel aj on sympatickejší.
Ale ich obratu som nejako nevedela uveriť. Stalo sa to tam až príliš rýchlo.
No musím povedať, že chvíle, kedy boli spolu a kedy boli len sami dvaja, a ich intímne chvíle, tie sa mi pozdávali. Tie boli uveriteľné a opísané naozaj pekne, a vtedy som medzi mini aj niečo cítila.
No nepáčilo sa mi napríklad ani správanie Nadyinej rodiny, a jej kamaráti teda tiež neboli žiadna sláva.
Tu mi pár vecí aj nesedelo, čo sa týkalo príbehu.
No musím povedať, že som vlastne napriek všetkému, čo mi tu nejako nesadlo, zostala po prečítaní prvej časti veľmi zvedavá. A to preto, že na konci, úplne v závere, bola zaujímavá situácia, veľmi navnaďujúca na druhý diel.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
V prvom rade ďakujem vydavateľstvu @moderne_romany za zaslanie knihy na recenziu.
Musím pochváliť aj krásnu obálku knihy, tá veľmi sa vydarila. @sanny_book_photo
Ale... Musím sa priznať, že na jednej strane aj rozumiem tým mnohým nadšeným reakciám, na druhej, asi som kvôli tomu čakala priveľa.
Celkovo by som to hodnotila ako veľmi fajn námet, ak by teda mala ona trochu viac rokov, a občas sa mi to aj naozaj páčilo, ale ak by to spracovanie bolo o čosi lepšie, bolo by vyššie aj moje hodnotenie.
Hneď na začiatku mi udrela do očí chyba v označení kapitol, kedy bola označená prvá ako mužský pohľad, čomu som sa veľmi potešila, že začíname práve takto, ale nakoniec to bola kapitola z jej pohľadu. A niekoľko kapitol bolo zle označených aj ďalej.
Čakala som, či ma prvé strany zaujmú, ale trošku som sa sklamala, nechytilo ma to hneď.
Keď som sa do toho ale neskôr pustila, tak sa to čítalo celkom svižne, taká akurátna dĺžka kapitol. Je to taký jednoduchý štýl písania.
Roman sa podľa mňa správal zo začiatku dosť arogantne a veľa si o sebe myslel. Ale čítanie z jeho pohľadu ma potom bavilo oveľa viac, ako z toho Kristíninho, ale aj tak to nebolo až tak celkom ono.
Na jeho správaní mi vadilo to, že síce ju chcel a nechcel si to pripustiť, ale popri tom mal vlastne ešte ďalšie ženy.. ktorým to nevadilo, že nie sú jeho jediné.. a občas aj nejakú tú jednorázovku. A teda ku koncu to bolo zaujímavé.. ale iba zaujímavé čítanie, jeho správanie bolo príšerné.
Kristínine správanie mi prišlo trošku čudné, napriek tomu, že mala akože 17. Občas rozumnejšia (mierne), občas až príliš detinská. Na konci, v poslednej kapitole, ma jej správanie ale veľmi zaskočilo a trošku som tomu nechápala, že prečo vlastne sa to udialo.
Ale ich dialógy a slovné prestretky ma bavili, niekedy to bolo aj vtipné a niekedy aj o niečo inteligentnejšie.
Najviac mi tu asi prekážal práve ten veľký vekový rozdiel. Inokedy mi nevadí, ale tu už mi to prišlo priveľa. Možno keby má Kristína aspoň po 20tke, tak by som to brala inak. Nie keď mala 17. Čomu ale rozumiem, že bolo treba, aby maturovala. No potom by som teda aspoň jemu na veku ubrala.
Niektoré scény sa začali fakt zaujímavo a mohli ten príbeh veľmi pekne potiahnuť, ale boli prebraté len tak z rýchlika, nijako zvlášť dramaticky. A ja som čakala, že konečne niečo a zrazu vlastne nič. Čo bola veľká škoda.
No musím povedať, že koniec ma prekvapil. Hlavne posledná kapitola. Epilóg bol zaujímavým ukončením a je to také otvorené pre prípadné pokračovanie.
Ešte čo by som tak vytkla - veľa krát som sa stratila v priamej reči, v jednom riadku bolo rozprávanie jednej osoby, v druhom vlastne od tej istej, niekedy neukončená priama reč, niekedy zas neoznačené, ktorá veta je od koho. V mužskom pohľade som našla vety písané v ženskom rode.. Niektoré dialógy som si musela dokonca prečítať viackrát, aby som pochopila, že kto asi čo hovorí, čo ma, priznám sa, prestalo baviť asi tak v polovici knihy.
Takže za mňa asi len tak:
2,5*/5*
Jedným slovom - wau! Celá séria bola podľa mňa úžasná. Toľko emócii som už dávno pri čítaní neprežívala.
V tejto knihe sa stretávame s Lucy, najmladšou z troch sestier. Je to také slniečko do každého dňa. Vidí všetko pozitívne a užíva si život, ale hlavne pomáha, svojej sestre a všetkým, ktorí to potrebujú.
Páčil sa mi vzťah, aký mala s Mari, svojou staršou sestrou. Stála pri nej, keď jej bolo najhoršie a spolu si neskôr plnili jeden zo svojich snov. V určitej časti som bola práve na Mari veľmi nahnevaná, pretože sa nezachovala tak, ako by som od nej očakávala po tom všetkom, čo Lucy pre ne robila. Práve naopak, zachovala sa strašne a poza jej chrbát.
A Lyric, ich najstaršia sestra.. to ma teda prekvapilo, ako sa to s ňou vyvinulo. A na ňu som bola nahnevaná oveľa viac, za mnoho vecí, ktoré robila, ktoré nerobila, ktoré spôsobila...
A to, čo teda spôsobila Grahamovi... akože sila.
Graham bol taký tichý a chladný. Nečudujem sa, vzhľadom k tomu, čo zažil v detstve. A odrazu do jeho života vošla Lucy a všetko sa začalo presvetľovať. Ukázala mu, že nie každý dobrý človek z jeho života musí odísť. Niekto naozaj zostane.
Všetko to u nich rástlo tak postupne. Ona mu pomáhala s Talon, jeho dcérkou, ktorú jej vlastná matka opustila (to bol teda jeden z tých šokov). Pri nej sa ukazovala jeho pravá tvár, láska k dcérke, ktorá ho menila na lepšieho človeka.
Veľmi sa mi páčil ich vzťah a celá tá zápletka a dej a všetko okolo prírody a kvetov. Ako spolu vytvorili tú záhradu. A to, ako zasadili ten strom a čo to znamenalo.
Priatelia a rodina, ktorá držala pri sebe a niektorí neboli len tí pokrvní príbuzní, ale priatelia, z ktorých sa stala rodina. Profesor Oliver a jeho rodina boli naozaj skvelí, a bolo aj smutné aj dojemné, čo sa s nimi dialo.
Veľmi emotívne. Proste krásne.
„Život je krátký a ty nikdy nemůžeš vědět, kolik kapitol románu ti ještě zbývá. Žij každý den, jako by to byla poslední stránka. Pokaždé se nadechni tak, jako by to bylo tvoje poslední slovo.“
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Začiatok bol veľmi milučký. Proste deti a ich svet. A zrazu niečo naozaj dramatické a tragické.
Bolo mi Maggie veľmi ľúto.
Prekvapilo ma, v akom rozmedzí času sa dej tejto knihy odohrával. Ale bolo to pekné to vidieť takto.
Postavy boli skvelé, hlavne Brooks. Ako sa správal k Maggie, ako bol pri nej, čo zažívali. Dej spojený s hudbou a vodou. A to, ako spolu čítali knihy a písali si do nich lístočky.
Vadilo mi správanie Katie, Maggiinej matky, hoci tam bolo neskôr vysvetlené, že si to dávala za vinu, ale správala sa naozaj škaredo a myslím, že otec mal zasiahnuť oveľa skôr a aj Maggie sa mala viac snažiť odporovať.
Čo mi trošku nesedelo bolo to, kde sa to teda tak otočilo. Je to trošku spojler, takže prosím tento odsek vynechajte ak nechcete prísť o zážitok, ale inak to neviem popísať, proste keď sa Maggie rozhovorila opäť, tak mi neprišlo, že po takej dobe, kedy hlas nepoužívala, vie odrazu hovoriť úplne normálne a prirodzene. Nie som si istá, či je to možné a tým pádom tomu neviem až tak uveriť. (koniec)
Ale ten zlom bol naozaj ťažký a emotívny a celá kniha je vlastne pretkaná ťažkými okamihmi. Naozaj sa dejú tragické veci a je to strašne smutné, keď sú v tom deti.
Inak sa mi kniha páčila naozaj veľmi. Čakala som, kedy dôjde aj k tomu záveru a odhaleniu toho, čo sa tam stalo a ako to bude pokračovať.
Epilóg bol naozaj prekrásny.
4,5*/5*
„Svět se točí dál díky tlukotu tvého srdce.“
„Člověk nikdy nečte výjimečnou knihu dvakrát s tím samým výsledkem. Vynikající kniha vás vždy znovu překvapí a probudí ve vás nové myšlenky, přinese vám nové pohledy na svět, bez ohledu na to, kolikrát jste ji už četli.“
Tak toto bolo teda maximálne smutné a ťažké hneď od začiatku.
Nejako som predpokladala, že budeme pokračovať v sérií s postavami, ktoré už poznáme z prvého dielu, alebo teda bude to nejako nadväzovať s niekým, s kým sme sa už stretli. Ide tu však o úplne iné postavy aj miesto.
Alyssa a Logan boli protiklady úplne vo všetkom, ale aj tak sa z nich stali priatelia, no prerástlo to do lásky.
Na jednej strane mi ten ich vzťah prišiel trochu toxický. Teda hlavne neskôr po určitých udalostiach. Boli závislí jeden na druhom a chceli si nahovoriť, že sa nič nedeje.
Všetky postavy mi prišli v určitom zmysle v niečom chybné.
Alyssa bola až príliš mäkká, odpúšťajúca úplne všetko a čakajúca na zázrak.
Logan stále padal do svojej závislosti a to hlavne teda na začiatku, aj keď si myslel, že to má pod kontrolou.
Jeho matka bola príšerná, rovnako ako aj tá Alyssina.
Otcovia ani nehovorím.
Jeho brat Kellan mi tam prišiel asi jediný taký normálnejší. Aj keď stále bral zodpovednosť na seba a snažil sa pomáhať ich matke.
Erika, Kellanova priateľka a zároveň Alyssina sestra, tak tá mala tiež nejakú poruchu.
Proste tu autorka dala dokopy postavy a prostredie, ktoré ma urobilo smutnou, nadelila im samé ťažké veci, aj keď viem, že život nie je vždy ľahký, im toho naložila fakt priveľa.
Drogy, príšerné prostredie, príšerný rodičia, nahovno vzťahy s nimi, rakovina, boj o život, strata dieťaťa, odlúčenie.
Veľmi to mnou zamávalo, ale napriek slzám, ktoré som mala hlavne ku koncu v očiach, to považujem za naozaj skvelú knihu.
4,5*/5*
