Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Milujem tie obálky a milujem tie príbehy. Jeden lepší ako druhý.
Stretávame sa tu s Hope, ktorú poznáme už od začiatku série. Študuje kreatívne písanie, lebo chce byť spisovateľka, no má aj vedľajší odbor, lebo jej rodičia si nemyslia, že by ju písanie mohlo v budúcnosti uživiť.
Čo sa týka jej rodiny, cítila som niečo zvláštne, keď o nich hovorila, aj keď u nich bola, akoby ju naozaj nepodporovali v tom, čo chce robiť a čo jej ide. Stále boli taký skeptický, aj keď dostala ponuku vydať svoju knihu, hoci to bola len fanfikcia.
Hneď na začiatku školy sa stretáva s tým, o ktorom písala, so Scottom. Spoznáva ho okamžite. V škole sa k nej správa odmerane, a keď ich dajú spolu na hodine pracovať, správa sa ešte horšie.
Keďže som čítala už niečo podobné (námet so spevákom, na ktorého toho bolo veľa), rozumela som teda, prečo sa tak správa a prečo chce radšej vystupovať v zvieracej maske a prečo používa v škole iné meno.
Keď sa začali zbližovať, odhaľovali sa nám aj veľmi smutné veci, na ktoré je určite dôležité poukazovať viac. A možno s tým treba aj niečo viac robiť, pretože ten tlak toho šoubiznisu je naozaj obrovský a pre mladého človeka neúnosný.
Čo sa týkalo Scottových rodičov - mamu by som preplieskala, liezla mi na nervy a správala sa otrasne. S otcom to bolo tiež ťažké, no koniec bol krásny.
Krásne sa to medzi Hope a Scottom vyvíjalo, veľmi pekne fungovali, aj ich priatelia, všetci boli pekne spolu za jedno.
Veľmi sa mi páčili časti z príbehu, ktorý Hope napísala, boli vložené úplne trefne, tam, kde sa hodili.
Myslím si, že táto autorka má ešte veľa čo ponúknuť a budem sa tešiť na ďalšie jej knihy, lebo táto séria sa zaradila medzi tie, ktoré budem určite odporúčať.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Amber a Emmett
Am and Em (veľmi milo s tým súvisia práve tie cukríky ;))
Tento príbeh mi prišiel krajší ako prvý o Laurie a Samovi. Krásne rozobraté aj iné témy, niektoré také, ktoré tak často nevídame v knihách. Ich príbeh a vzťah sa vyvíjal tak pekne a postupne a všetko to tam tak krásne ladilo.
Amber nechcela študovať architektúru, no musela. Zo začiatku mi prišlo, že sa správa neprimerane, až príliš arogantne, hlavne teda aj voči Emmetovi, na ktorého si utvorila nejaký názor okamžite, až neskôr ho lepšie spoznala a začala sa správať inak. Dokonca neskôr v tej architektúre aj ona sama našla potešenie. Tak ako aj v krasokorčuľovaní, ktoré takpovediac znovuobjavila a kde potom trénovala aj Emmettovu malú sestru Jade.
Ten zvrat, ktorý nastal, som síce čakala od začiatku a vedela som čo príde, ale to mi tu nevadilo. Veľmi sa mi páčilo, ako sa to všetko vyriešilo, aj keď mi ten záver možno prišiel trošku urýchlený. A musím povedať, že je vlastne smutné, že sa to naozaj tak deje vo svete, ako sa to dialo v tejto knihe (čo, to nemôžem prezradiť).
Vyriešil sa aj vzťah, ktorý mala Amber s rodičmi. Zo začiatku mi naozaj neskutočne liezli na nervy, hlavne jej mama a neskutočne som sa na nich aj hnevala a práve jej mama mi nebola sympatická dokonca ani potom, keď už sa ako tak udobrili. Otec si to vyžehlil o dosť viac a som rada, že niečo urobil inak a vlastne že konečne niečo urobil.
Krásna kniha a silné témy.
Tento diel hodnotím o trošku lepšie, ako jednotku, ale nechávam si ešte pol bodíka, lebo neviem, čo prinesie trojka.
Dávam tomu 4,5*/5*
Príbeh je písaný z pohľadu Laurie - Laurence. Študentka medicíny na novej škole. Hneď na začiatku má šťastie a dostane sa k skvelým spolubývajúcim Hope a Emmettovi, na úvod školy aj k novej kamoške Kian. Tá ju zoznámi so svojou priateľkou Teddie, ktorá je v poslednom ročníku.
Nehodou sa zoznámi aj s iným študentom a neskôr zistí, že je to najlepší kamarát Teddie.
Sam. On bol veľmi sympatickou postavou a asi dokonca najviac zo všetkých. Bolo vidieť od začiatku, že je to dobrý človek. A snažil sa. Veľmi sa snažil stať sa najlepším doktorom a odčiniť tým niečo zo svojej minulosti, čo o ňom nikto nevie, lebo cíti hanbu a strach, že by ho priatelia odsúdili.
Laurie mi prišla občas trošku protichodná a ako postava mi až tak nesadla. Viem, že cítila veľký smútok, lebo si boli s Austinom blízky, ale až príliš dlho naťahovala to, aby Samovi povedala pravdu o tom, kto je a ako súvisí s tou jeho minulosťou.
Rozumela som, že mu to nechcela povedať hneď, že chcela najskôr vedieť jeho verziu, no potom radšej mohla zavolať rodičom, alebo za nimi rovno ísť, aby jej to potvrdili alebo vyvrátili.
Aj keď, keď sa dostala k bratovmu denníku, bolo to veľmi zaujímavé a veľa sa vysvetlilo.
Celý príbeh bol pekný, zaujímavý, aj dojemný, hlavne ten záver, keď napísala list svojmu bratovi Austinovi. Mnohokrát som mala pocit, že mi aj ujde slzička.
Čo mi trošku chýbalo bol Samov pohľad, ale inak má autorka pekný štýl písania, aj keď občas sa aj opakovali niektoré myšlienky zbytočne, ale prostredie aj školy aj nemocnice bolo opísané úplne reálne a zrozumiteľne a ja sa celkom teším na ďalšie knihy zo série.
Knihy s touto tematikou mám rada, myslím, že nikdy neomrzia, aj keď toto nebola úplne najlepšia z tých, ktoré som čítala.
Nero bol dosť drsný :D a určite by ste sa s ním nechceli len tak zahrávať. Ale zároveň bol aj starostlivý, vedel byť aj milý, a aj keď bol majetnícky, páčil sa mi ako postava. Aj keď občas myslím, že to bolo aj u neho dosť prehnané, napriek tomu, že tak vyrastal a bol tak vychovávaný, predsa len keď si vezmeme, že mal len 18.
Ale páčilo sa mi, že to medzi ním a Elle nebolo len tak z ničoho nič, proste síce to zo začiatku malo byť inak, postupovalo a rástlo to u neho pomaly, verila som mu to. Pekne sa spoznávali a snažil sa odhaliť všetko, čo sa jej stalo, nie len to, čo mal prikázané.
Elle bola v zlom čase na zlom mieste. A to nie len čo sa týkalo toho, čo videla, celej zápletky, ale aj toho, čo prežívala v škole. Bolo to veľmi kruté, trpela som s ňou, bolo mi z toho smutno, lebo bola ako postava opísaná ako silné dievča, ktoré nechce, aby sa ubližovalo jej kamarátke, ale mala som s tým trošku problém, pretože sa jej toho toľko udialo, že si neviem predstaviť, že by to naozaj zažívala a nikto by to neriešil. Toto bolo pre mňa veľmi málo uveriteľné. A zostalo mi pár nezodpovedaných vecí v hlave, takže som zároveň zvedavá na pokračovanie tejto série.
Boli tu pekne spracované aj vedľajšie postavy, konkrétne Chloe, Amo a Vincent, tých som si obľúbila najviac. Preto sa teším na ďalšiu časť, ktorá bude o Vincentovi. A som zvedavá aj na Luccu.
Námet teda super, avšak niekedy mi to spracovanie prišlo trošku slabšie, ale čítala som, že to bola autorkina prvá kniha, preto jej dám šancu aj naďalej, lebo píše dobre a potenciál to určite má.
Čítanie v tretej osobe je síce tiež u mňa trošku mínus, pretože si na to vždy dlho zvykám, nevyhľadávam takto písané knihy a našli sa tu aj nejaké tie chybičky krásy, ale určite si rada prečítam aj ďalšie diely, že ako sa vyvinú osudy postáv.
Takže za mňa:
3,5*/5*
Týmto ďakujem Vydavateľstvu Pandora za možnosť prečítať si eknihu.
Tento žáner a niektoré prvky deja rozhodne nie sú pre každého. Myslím, že najviac to vystihuje jeden citát z knihy:
„Stále po Zemi chodí mnoho ľudí, ktorí sa boja dúhy len preto, že svet vidia čierno-bielo.“
Mne takýto žáner a prvky vôbec nevadia, práve naopak.
Ak by som sa mala vyjadriť k tejto knihe jedným slovom, bolo by to určite - zvedavosť.
Tá ma poháňala pri čítaní, pretože záver Habibiho určite navnadil na tento diel a autorka nás nechala naň trošku dlhšie čakať. O to väčšie boli moje očakávania.
Bola som zvedavá na Doriana, alias pána Candyho. Bola som zvedavá na jeho pohnútky a minulosť. Jej útržky sme mohli sledovať a skladať si o ňom nejaký obrázok počas niektorých kapitol.
Bola som zvedavá na Virginiu - Giu, a na to, ako sa s novým šéfom/spoločníkom v klube LocalX popasuje. Vedela som, že má nejaké tajomstvo, na ktorého odhalenie som čakala dosť dlho a možno trochu zbytočne dlho.
Obaja mali nejaké svoje tajomstvá, svoje trináste komnaty, a za svoje hradby niekoho púšťali len ťažko.
Od začiatku bolo medzi nimi cítiť tú chémiu a iskrenie, a - Svätý Candybože! - scéna Doriana a Virginie pri striptíze bola že HOT a zároveň asi TOP z celej knihy.
No neprirástli mi k srdcu až tak, ako to urobil pán Harry Theodor Idiot Linton, teda Habibi, spolu s Cassie.
Prvá polovica knihy sa mi trošku ťahala, tá druhá mi zasa prešla až príliš rýchlo.
Keď sa konečne začalo niečo vyjasňovať, tak bol zrazu epilóg. To, čo som sa v ňom dočítala ma prekvapilo a samozrejme opäť navnadilo do budúcna.
V podstate mi na tom celom deji a príbehu nevadilo skoro nič, autorka má pekný štýl, všetko bolo skvele a uveriteľne opísané, celé to fungovanie nočného klubu a ľudí v ňom. Ich vzťahy medzi sebou a ich príbehy. Tie vystúpenia som si vedela živo predstaviť. S tými hriechmi to bolo vymyslené naozaj krásne a hneď by som sa nechala zlákať ;)
No zároveň, ako by ma tam počas čítania niečo rušilo a trochu ma zaskočilo akým smerom sa to nakoniec vyvinulo a že z toho bude dokonca trilógia.
(Už to môžem napísať, keďže to už aj samotná Baja zverejnila.)
Takže za mňa maximálne 4*/5*
Ešte jedna vetička z knihy na záver:
„Nech je sloboda ako číslo osem, lebo keď si ľahne, je nekonečná.“
Ďakujem týmto aj vydavateľstvu Venupress za možnosť zrecenzovať eknihu. Ja som si však musela zaobstarať aj tú tlačenú, aby boli súrodenci pekne pokope ;)
Na Malvínin príbeh a jej minulosť som bola veľmi zvedavá. Jej postava mi bola sympatická už v prvej časti série, pretože to, ako sa zachovala k Liliane, by jednoznačne neurobil každý. Mala dosť svojich démonov, a preto naozaj nepotrebovala aj ďalších v podobe tých Lilkiných. No aj tak to urobila a stali sa z nich priateľky, až sestry. Malvína sa snažila niečo dokázať v živote. A niečo dokázať sebe, aj ostatným okolo. Ale hlavne sebe a dokázať vyhrať nad tou minulosťou, ktorá nebola ľahká.
Pravdupovediac som jej ale niekedy príliš nerozumela. Hlavne tomu, čo urobila na záver. Podľa mňa (a zdôrazňujem, že len podľa mňa) vôbec nemusela a hlavne nemala. Nepotrebovala to urobiť a toho jej otca mohla poslať tam, odkiaľ prišiel, nič mu absolutne s bratom nedlžili, skôr naopak. A bolo mi veľmi smutno z toho, aké mala detstvo, a že z niektorých vecí obviňovala seba.
A tu sa dostávam aj k Arekovi. Jeho detstvo teda tiež nebola prechádzka ružovou záhradou. A to bolo ešte smutnejšie, lebo fakt si to nezaslúžil. Ani žiadne dieťa. Až keď objavil tetovania a ako ich objavil, to bolo pre neho to pravé a aj s ním sa tam osud riadne kruto pohral. Ale dozvedeli sme sa aj prečo sa ich štúdio volá práve takto.
Veľmi sa mi páčilo ako popisoval aj svoje tetovania, aj všetky tie významy, aj tie, čo robil Malvíne a priamo ktoré pre ňu navrhol, to bolo pre mňa naozaj zaujímavé čítanie.
Niektoré veci tu boli trošku dosť natiahnuté, hlavne to medzi nimi. Chápem, že potrebovali čas, ale nejaký už spolu strávili a vedeli, že ich to k sebe ťahá, takže prečo tomu nedať trošku voľnejší priebeh. Kniha určite nebola zlá, práve naopak, bolo cítiť silu priateľstva medzi ľuďmi , ktorých osud splietol dohromady práve vďaka štúdiu Pink Tattoo, bolo cítiť chémiu a lásku medzi Malvínou a Arekom, samozrejme že naďalej aj medzi Lilianou a Matom, ale prvý diel u mňa určite táto kniha neprekonala a myslím, že neprekoná asi ani ďalšia.
A trošku som tu mala ešte bordel v rokoch, že kto má vlastne koľko...
Epilóg úplne super, opäť ako v prvej časti z pohľadu mužského hrdinu - Areka. Čakala som ho, ale aj tak ma prekvapil a veľmi potešil a som zvedavá, ako to s nimi bude pokračovať.
Určite je potrebné, aby ste si prečítali aj prvý diel, ak sa chcete pustiť do tohto. Samozrejme odporúčam a teším sa na Jasmínu, aj keď niečo z toho jej osudu bolo načrtnuté už tu a (zasa len podľa mňa) v niečom až príliš. Radšej by som sa to dozvedela až v jej knihe.
Tak toto bola teda sila. Fakt nálož všetkých možných emócií a knihu zaraďujem medzi to najlepšie, čo som tento rok čítala. Trošku mi prišiel záver krátky, hlavne ten epilóg, ale keďže viem, že sú aj ďalšie časti, už sa teším, keď ich budem čítať.
Aby som šla od úvodu, tak ten ma prekvapil, keďže som si neprečítala anotáciu. Mladé dievča, o niečo starší chlapec a ich láska, ktorá má pretrvať v dobrom i zlom, navzdory nepriazni jej rodičov.
Potom sa posúvame o pár rokov neskôr, kde mnou lomcovali emócie. A stále sa to stupňovalo, až kým Liliana konečne nevzala syna a neušla od toho hajzla, ktorý sa nazýval mužom. Bola to u nej tá povestná posledná kvapka v pohári, kedy si uvedomila celú tú vážnosť situácie, v ktorej sa ocitla a vlastne aj posledných rokov. Jej myšlienky ma síce štvali, ale rozumela som jej, všetko som jej to verila. Naozaj super napísané.
Malvína prichýlila Lilianu, dohodla sa s ňou, že ju oficiálne zamestná, keďže už predtým u nej upratovala a tak sa tu pre ňu otvára v podstate nový svet, o ktorom si myslela, že nikdy nebude vidieť a mať. Pocit bezpečia, domova, rodiny a hlavne nejaká svetlejšia budúcnosť.
Ako darček k narodeninám jej Malvína dohodne stretnutie s tatérom. A tu sa dozvedáme aj veľmi zaujímavú vec, ktorú nebudem prezrádzať.
Postava Malvíny mi prišla veľmi sympatická a už sa teším na jej samostatný príbeh, lebo aj pri nej mám veľa otáznikov.
Matyáš je tiež zaujímavou, ale hlavne veľmi tajomnou postavou (v postate aj ostatné vedľajšie postavy sú zaujímavé, on ale najviac). Veľmi rada by som sa mu pozrela do hlavy. Bol trpezlivý, občas až šokujúco veľmi trpezlivý, ale bol láskavý a napriek tomu, ako sa možno chcel tváriť, tak aj veľmi obetavý, najmä pre svojich priateľov. A nevzdal to, aj keď vedel, že to určite nebude ľahké. Vyvíjalo sa to medzi nimi naozaj krásne a pomaly, krok po krôčiku, pretože tak to Liliana potrebovala, aby konečne objavila seba.
Ani jeden z nich to nevzdával a celý tento príbeh v sebe nesie krásne a hlboké posolstvá.
Záver, kedy sa to skomplikovalo, som trošku očakávala, ale aj tak som bola napätá do poslednej strany, že ako to dopadne.
Pri epilógu som sa trošku zľakla, ale už teraz sa neviem dočkať pokračovania tejto série.
Čítala som to ako eknihu, ale hneď som si zaobstarala aj tlačenú verziu, aby som ju mohla mať doma pekne na poličke.
Dôvera.
Ani neviem, koľko krát som čítala tento príbeh a stále sa mi páči rovnako, ako keď som ho čítala po prvý krát. Miška má štýl písania, ktorý mne proste sedí a žeriem jej príbehy od začiatku až do konca. Už po prvej kapitole som vedela, že to bude zasa niečo iné a zasa niečo zaujímavé a originálne.
Lebo Anglicko? Zámok? Zámocký pán? A ďalšia roztrasená srnka?
A hľa, tu nastupuje na scénu jedna čiernovláska s podrezaným jazykom, ktorá sa rozhodne nezľakne len tak hocičoho a už vôbec nie hocikoho.
Obaja hlavný hrdinovia boli tajomný, chcela som vedieť úplne všetko o nich aj o ich minulosti, ich dialógy boli vtipné, drzé a dynamické.
Halton - so svojím anglickým srdcom chladného gentlemana :D, viazaný celý život radom pravidiel, lebo: „Hrdinovia nepodliehajú svojim vlastným potrebám, ale ich podriaďujú blahu celej spoločnosti.“
A Lexi - víchrica, ktorú nebude vo svojej prítomnosti znášať dobre:
„Pripomeniete mi, prečo som vás ešte nevyrazil?“
„Dvadsaťpäť.“ Vyslovila pohotovo so zdvihnutým obočím a dráždivým úsmevom na perách.
„Ďakujem.“
Ona mu ale jeho život a priority trochu rozhádže.
Iba žeby nie?
Keď som sa dostala do určitého momentu v deji, tak som vážne takmer odpadla. A to som bola prakticky ešte len na konci prvej tretiny knihy.
Miška totiž dokáže všetko tak dokonale zvrátiť, a to úplne hocikedy počas deja, že odrazu neviem čo je doľava a čo doprava :D
Medzi Lexi a Haltonom bola chémia tak hmatateľná, že som čakala, kedy to buchne. A aj to buchlo, úplne to medzi hlavnými hrdinami tak vygradovalo, že už to proste muselo prísť, inak by sa niekto už zbláznil. A potom? Zasa šok. A po chvíľach, keď už Haltona milujete, tak ho odrazu chcete nakopať.
A keď už si myslím, že viem, čo bude pokračovať, tak zistím, že som stratená niekde v lese a pravda je zas úplne inde. A je taká šokujúca, že to opäť ťažko rozdýchavam.
Tu u mňa nastúpili všetky možné emócie, bola som hlavne smutná a cítila som s Lexi a čakala som. A čakala a čakala.. čo príde a či vôbec príde záver, ktorý by ma rozveselil. A ten moment, kedy bude opäť nadobudnutá dôvera.
Čo myslíte? Prišiel?
Ten epilóg! Odpálilo ma.
Príbeh Hailee a Chasea tu pokračuje presne v momente, kde sa skončil prvý diel.
Musím povedať, že sa to čítalo zo začiatku o niečo rýchlejšie ako prvý diel, do ktorého som mala trochu problém sa začítať.
Téma knihy bola vážna. Nie len vzťahy s rodičmi, ale hlavne problém sa vyrovnať s bolesťou a stratou. Hailee sa potrebovala vysporiadať s tým, že v nedávnej minulosti stratila vo veľmi krátkom čase dve tak blízke osoby - najlepšieho kamaráta a sestru. Nepomáhalo jej v tom to, že boli so sestrou dvojičky, o to horšie to práve bolo. Jej rodičia ma veľmi veľmi hnevali, pretože si mali skôr uvedomiť, že sa niečo deje a že majú aj druhú dcéru, ktorá trpí rovnako, ba dokonca ešte viac, ako oni, a robili veci podľa mňa aj potom úplne zle. A jej terapeutka podľa mňa ešte horšie...
Chase sa jej aj napriek svojim vlastným problémom s rodinou snažil pomôcť a aj jej pomáhal viac, ako všetci ostatný dohromady. A aj jej priatelia.
On zostáva naozaj mojou najobľúbenejšou postavou, pretože sa postavil aj rodine a rozhodol sa urobiť niečo konečne pre seba, aby bol on šťastný a nie aby len uspokojil želania svojich rodičov.
Najviac ma zasa hnevalo to, že autorka akoby si nepamätala, čo napísala pred tým. Hlavne ich vek, opäť som dostala iné čísla a opäť to znelo úplne inak ako som si pamätala z jednotky. A to sú veci, ktoré mne veľmi vadia. A ešte pár vecí, ktoré Hailee vedela, ale nikde nebolo spomenuté, že by jej ich Chase povedal. Napr. o tom, čo sa deje s Joshom (ktorý by si zaslúžil za svoje správanie k bratovi preplesk, napriek tomu, že na konci bol už ok), pretože o tom Chase nikomu nehovoril, iba ak tak Lexi.
Takže toto ma tu dosť rušilo, ale inak som s priebehom deja spokojná a aj s tým ako to skončilo.
Táto kniha mňa osobne prekvapila. Dlhšie som odkladala jej čítanie, lebo som na ňu čítala aj horšie ohlasy, ale mne sa páčila. Možno trošku dlhý začiatok, pomalšie sa to čítalo, hlavne kým sa tam začalo niečo tak naozaj diať, ale svojím spôsobom tam všetko bolo potrebné a bolo to aj krásne, aj smutné, aj dojemné. Aj keď trošku menej strán by bolo určite vhodnejších. Poslednú tretinu som začala niečo tušiť, no začalo mi dochádzať veľa vecí až fakt na konci.
Hlavné postavy - Hailee bola milé dievča, zaujímavá, hlavne to, prečo sa vydala na takú cestu, a s Chaseom sa podľa mňa k sebe perfektne hodili, no jeho som si obľúbila asi trochu viac ako ju. Bol veľmi zlatý.
Vedľajšie postavy - neboli až tak dopodrobna opísané, hlavne by som chcela vedieť ešte mnoho vecí, čo sa týka Jespera, ale napríklad aj Josha - Chaseovho brata, a určite aj Lexi.
Najväčšou chybou je u mňa to, že mi nejako nesedel vek postáv, hovorili o školách, ako dlho sú tam, koľko času prešlo od maturity a nakoniec tam bolo zabité nejaké číslo, ktoré mi akože vôbec nesedelo...
Inak som tam okrem toho nenašla nič také, čo by sa mi že nejako extra nepáčilo. Aj keď to bolo trošku zdĺhavé, nakoniec sa to skončilo dosť rýchlo.
Okamžite sa púšťam do druhého dielu, lebo toto proste potrebujem vedieť, ako dopadne.
Dávam 4*
