Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilMoje aktivity
Zvláštna kniha. Párkrát som mala chuť ani ju nedočítať, no bola som zvedavá, lebo nosná téma je pomerne zaujímavá. Bohužiaľ, začiatok je strašne zdĺhavý, taký viac-menej o ničom. Mala som dojem, že čítam dookola to isté. Stále som však dúfala, že sa to konečne rozhýbe. Napredovalo to však hrozne pomaly, až k záveru to nabralo svižnejší spád.
Ak to teda zhrniem, téma zaujímavá, spracovanie nič moc, takže tri hviezdy.
Príjemný zážitok. Autorka síce neprišla s ničím výnimočným, nezanechalo to vo mne wow efekt, ale bavilo ma to čítať. Malo to spád, nechýbala akcia a tá mimozombíkovská linka bola tiež fajn.
Drogová tematika ma pomerne dosť zaujíma, ale... kniha nie je zlá, poukazuje na to, ako vás drogy stiahnu ku dnu, ako sa väčšine ľudí vo svojom okolí odcudzíte, ako vás okrem ďalšej dávky nič iné nezaujíma, no čakala som od nej viac.
Každopádne sa mi Heroín páčil viac ako My deti zo stanice ZOO, ktorá bola hrozne rozťahaná a plná opisov vtedajšej spoločnosti. Heroín sa mi zdal svižnejší, no možno to bolo tak trochu spôsobené tým, že je o čosi kratší.
Uff... Tak toto bol hrozne ťažký pôrod. A nekonečne dlhý.
Tento príbeh nie je ani mrazivý, ani pútavý, ani duchaplný a už vôbec nie vášnivý, ako sľubuje anotácia. Ak vám môžem odporúčať - ani sa doň nepúšťajte. Škoda času.
Začiatok ma veľmi nebral, musím priznať, že som mala chuť knihu navždy odložiť a príbeh nedočítať. No mám taký zvyk, že dávam knihe šancu osloviť ma do takej štvrtiny, prípadne tretiny - to závisí od toho, koľko má strán.
A... tejto knihe sa podarilo ma osloviť natoľko, aby som ju dočítala do konca. Lebo to začalo byť pre mňa konečne zaujímavejšie. A začalo ma to celkom baviť.
V konečnom dôsledku ju teda hodnotím ako lepší priemer. Alebo slabší nadpriemer. :)
Veľmi pekný príbeh, a aj keď sa začína smutnou udalosťou, vôbec nie je depresívny či smutný. Je o hľadaní vnútornej sily, o viere a nádeji v lepší zajtrajšok. Navyše, autorka nám v ňom ponúka úžasné dobrodružstvo spojené s plavbou po mori, ktoré máme možnosť zažívať spolu s Annou. Neraz som si priala byť na palube spolu s ňou. A tiež s Keaneom. :)
Tento príbeh sa mi páčil oveľa viac než kniha Na pár krokov.
Začiatok je trošku zdĺhavejší, ale pri smútku a bolesti je to zväčša tak - plynú pomaly a občas sa zdajú byť nekonečné.
No len čo sa na scéne objavila Marley, všetko ožilo a dej krásne plynul.
Zápletka je skvelá a rozuzlenie je tiež fajn. Bavilo ma to čítať.
Vôbec ma to nechytilo. Čítala som knihu Pieseň zajtrajška, ktorá je tiež o cystickej fibróze - a tá ma úplne dostala. Toto bol slabý odvar. Akoby si autorka povedala, že vystavia príbeh na ochorení, ktoré hlavným hrdinom doslova dýcha na krk, nech je to zaujímavé, nech je to wow dramatické, ale mňa osobne sa to vôbec nedotklo. A ani romantická linka ma akosi nebrala. Miestami mi Stella a Will dokonca neskutočne liezli na nervy.
Kniha sa mi najprv páčila - autorka pekne spracúva fakt, že a hlavne ako nás niekedy aj vlastná rodina dokáže zdeptať a udupať nám sebavedomie, ktoré je v období dospievania už aj bez hlúpych poznámok iných častokrát dosť labilné -, no asi od polovice ma príbeh začal nudiť. Akoby som dookola čítala to isté. Chcelo by to buď nejakú gradáciu, prípadne pridať ďalšiu zápletku, ktorá by ho oživila.
Zaujímavý, pekne spracovaný príbeh. Je písaný z pohľadu oboch hlavných hrdinov, čo je super, len som sa v tom občas strácala, keďže obe časti sú podané v ich forme - niekedy som sa proste zarazila a rozmýšľala: Z čieho pohľadu to teraz vlastne čítam? Pretože postáv je tam ako maku v makovici a všetky sú poprepájané s obidvoma hlavnými postavami, takže tie isté mená sa opakujú aj pri Addie, aj pri Dylanovi.
Každopádne, je to príjemná oddychovka. Aj keď musím dodať, že Spolubývajúca sa mi páčila o čosi viac.
