Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Na instagrame ma nájdete ako @somcitatel ❤️
Som študentkou medicíny, ktorú baví o knihách písať, hovoriť o nich, fotiť ich a v neposlednom rade, čítať ich.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Arne Dahl je skutočný velikán vo svojom odbore.
Prináša nám už tretiu časť série, ktorá disponuje síce nie veľmi súcitnými a priateľskými postavami, no myslím, že čitateľ si ich aj tak dokáže obľúbiť vďaka ich húževnatosti a logike - najmä Sama.
Zaujímavé je, že v tejto sérii sa v prvých dvoch častiach riešia únosy či vraždy, no v Pasci zisťujeme, že je to vlastne všetko prepojené. Na výslnie sa dostáva bezpečnostná služba a jej najvyšší predstavitelia, ktorí pomaly odhaľujú korupciu a sprisahania.
Autorov štýl je výborný.
Všetko dokáže popísať krátko a výstižne, no zároveň tomu nechýba štipka umeleckého opisu, ktorá pomáha vzbudiť emócie - hlavne napätie, ktoré sa ku koncu dalo krájať.
Pre mňa je nie len táto kniha, ale celá séria, skvelým čítaním a niečím úplne novým, čo tu ešte nebolo.
Už teraz sa teším na pokračovanie s názvom Sloboda...
Ústrednou postavou príbehu je Lakšmí, tridsaťročná žena, ktorá pred trinástimi rokmi opustila manžela, aby sa raz stala najznámejšou umelkyňou s henou v Džajpure.
Práve cez ňu ukázala autorka silu a priebojnosť ženy, a že môže dosiahnuť všetko, čo chce, len na tom musí tvrdo pracovať.
Napriek tomu, že som nesúhlasila s niektorými vecami, ktoré Lakšmí robila, plne som ju rešpektovala a dokázala si svoje konanie predo mnou obhájiť.
Výborné boli i vedľajšie postavy - Málik a Rádhá.
Značne pomáhali posúvať dej dopredu a práve Rádhá ho poriadne zamotala.
Prvých sto strán knihy sa čítalo samo, potom som mala problém sa začítať a niektoré pasáže ma nebavili, no posledných sto strán ma opäť pohltilo a čakala som, ako sa všetko skončí.
Pre mňa je Umelkyňa s henou skvelým príkladom silnej ženy, ktorá si chce vytvoriť svoj vlastný život.
O rodine Floriovcov som nikdy predtým nepočula, a preto som sa tešila, ako ich životný príbeh spoznám vďaka tejto knihe.
Od začiatku som si všetkých členov rodiny obľúbila. Boli hrdí, draví, temperamentní, no zároveň bol každý z nich iný.
Keď k tomu pridám opisy Palerma, kde sa dej odohrával, autorka vytvorila úžasnú atmosféru Talianska.
Veľmi sa mi páčilo rozdelenie na kapitoly a potom menšie časti, vďaka čomu sa kniha čítala rýchlo.
Jediné, čo mi mi prekážalo, boli scény ohľadom obchodovania a politiky. Tieto ma naozaj nebavili a strácala som sa v nich.
Odhliadnuc od tohto, boli pre mňa Floriovci zážitkom a bolo mi ľúto, keď sa ich príbeh skončil.
Vrelo odporúčam!
Azaelov pád bol od začiatku dynamický, takže sa čítal rýchlo. Napomáhalo tomu i striedanie prostredia, pretože naši hlavní hrdinovia navštívili viacero metropol.
Rosalie a Sebastian mi boli veľmi sympatickí, no chémia medzi nimi sa nedostala až ku mne. Na lásku tak či tak v tom zhone nemali čas, čo však bola škoda.
Vytknúť musím okrem chémie hlavných postáv ešte jednu vec - chaos. Niekedy som mala pocit, že už je v deji veľa mien a veľa ľudí, ktorí to hrajú na dve strany.
Napriek tomu sa mi však kniha páčila a prekvapilo ma najmä to, že vôbec nebolo badať, že ju písalo päť autoriek.
Všetko bolo ucelené, premyslené a plynulé.
Ak hľadáte napínavé čítanie so štipkou romantiky, toto je pre vás to pravé.
Trilery mám rada, a preto som sa na tento veľmi tešila.
Autorka dej vsadila na skutočne vhodné miesto - takmer opustený ostrov. Z tohto som bola nadšená a s vervou som sa pustila do čítania.
Radosť ma však skoro opustila. Napriek krátkym kapitolám a striedaniu pohľadov ma kniha nudila.
Aj keď vo mne autorka pravdepodobne chcela udržať napätie do konca, kedy som sa konečne dozvedela, kto koho zabil, vyhlo sa to účinku. Posledné kapitoly som len preletela očami.
Našlo sa i pár svetlých momentov, ktoré ale trvali krátko, čo je obrovská škoda, lebo z príbehu sa dalo vyťažiť veľa.
Kniha bola rozťahaná kvôli zbytočným scénam a napriek žánru obsahovala málo napätia.
Bohužiaľ, som sklamaná.
Predpokladám, že väčšina tých, ktorí siahli po knihe, videli aj film.
Patrím medzi nich aj ja. Hnala ma zvedavosť, keďže film sa mi do istej miery páčil (hudba bola dosť dobrá), aj keď takéto vzťahy v knihách a filmoch nemusím (kde sa nájde násilie jedného partnera voči druhému a pod.)
Popravde, ostala som sklamaná.
Postavy boli ploché, plné kontrastov, ktoré viedli k nelogickým činom a ja som niekedy len bezradne krútila hlavou.
Laura sa väčšinu času točila len okolo šampusu, šiat a Massima, len aby ho provokovala (čo nie vždy dopadlo dobre a potom bol plač).
Ja neviem...bolo toho na mňa príliš.
Jediné pozitívum je, že kniha sa čítala rýchlo a koniec ma navnadil na pokračovanie, ktoré si ale pravdepodobne neprečítam.
Ak by som si mala vybrať, tak by som brala film. Kniha mi raz stačila.
Bzukot včiel bola kniha, akú som doteraz ešte nečítala. Zachytávala čarovný príbeh o Simonopiovi a rodine, v ktorej vyrastal.
Simonopio pre mňa polovicu knihy predstavoval hlavnú postavu. Potom sa moje vnímanie trošku zmenilo, no najdôležitejšou postavou ostal aj tak.
Páčilo sa mi, ako okolo neho autorka vytvorila niečo iné, nepochopiteľné, čo celej knihe dodalo magický nádych.
Ostatných ľudí som si taktiež obľúbila. Vyzdvihnúť však musím zápornú postavu, ktorá vo mne vedela vyvolať skutočný strach. Pretože pre mňa nie je umením napísať kladné postavy, ale práve naopak, dať akú takú dušu tým zlým.
Ako sa píše vo viacerých recenziách, aj mne sa začítavalo ťažko. Veľa mien a striedanie pohľadov spravili svoje, no potom som si zvykla a vedela sa do knihy naozaj ponoriť.
Bzukot včiel priniesol krásny príbeh plný múdrostí, no na konci som ostala trochu v rozpakoch, keďže som si nejaké posolstvo neodniesla, hoci som cítila, že tam bolo, len som ho jednoducho nenašla. Preto je dôležité čítať knihu pravidelne a pozorne, čo sa mne nie vždy darilo.
Napriek tomu som veľmi spokojná.
Pokiaľ hľadáte o čosi náročnejšie, no o to krajšie čítanie na leto, toto je môj tip.
YA sa poväčšine vždy v niečom podobajú (upíri, smrteľné choroby, lgbt, badboys, atď.), no niekedy mi to neprekáža.
Vo Začať znova boli sympatické postavy, ktoré som si rýchlo obľúbila, vtipné dialógy, slušná chémia, no i podobnosti.
Veľa podobností s knihou Počkám na teba (J.L. Armentrout).
Nebudem ich tu rozpisovať, ale pôsobilo to na mňa počas čítania rušivo. Na druhej strane však chválim pekný štýl písania, keďže sa kniha čítala s ľahkosťou.
Kto nečítal Počkám na teba, so Začať znova nebude mať problém, lebo nebude mať s čím porovnávať.
Ak od tohto odhliadnem, kniha ma bavila a výborne som si pri nej oddýchla.
Malé jablko zachytáva život mladej Slovenky, ktorá sa snaží nájsť si svoje miesto v Brooklyne, konkrétne v jeho časti Bushwick.
Kniha je plná umenia. Od obrazov, graffiti cez poéziu až po jedlo. Nájdete tam zo všetkého trochu. Pre mňa, človeka, ktorý miluje umenie, to bolo pohladenie na duši.
Postavy boli sympatické a hoci som s hlavnou hrdinkou nezdieľala veľa spoločných názorov, rýchlo som si na ňu zvykla.
Autorka v Malom jablku rozoberá mnoho vážnych tém, ktoré ale skvelo zapadajú do kontextu, takže čitateľ ich berie ako plnohodnotnú súčasť deja (nie len na vyplnenie strán).
Za mňa je Malé jablko výborný literárny počin, ktorý na Slovensko zavial kúsok západného vzduchu :)
Toto sa mi páčilo:
Štýl autorky. Témy, ktoré rozoberala. Postavy. Celkové spracovanie.
Miška Zamari, ako veľká cestovateľka, opäť dej svojej najnovšej knihy zasadila do exotiky Karibiku a neskôr Ázie.
Vytvorila sympatické postavy, ktoré v príbehu čaká množstvo krajných situácií, no i tých pekných, výborne opísaných, ktoré mi vedeli rozbúchať srdce a rozprúdiť krv (áno, hovorím o erotických scénach).
Ako predchádzajúca časť, i Priznanie bolo mixom erotiky, romantiky, trileru a napätia, ktoré sa každou stranou stupňovalo.
Miškin štýl je výborný. Má ho svojský, pre ňu charakteristický, čo sa jej knihám perfektne hodí a vie čitateľa upútať.
Pre mňa je Priznanie skvelou zmesou rôznych žánrov, ktoré do seba pekne zapadajú a ponúkajú tak napínavý príbeh, ktorý vás pohltí :)
