Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Na instagrame ma nájdete ako @somcitatel ❤️
Som študentkou medicíny, ktorú baví o knihách písať, hovoriť o nich, fotiť ich a v neposlednom rade, čítať ich.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Obľúbené autorky Baja Dolce a Michaela Zamari spojili svoje sily a napísali spoločné dielo, v ktorom si svoje miesto našli mnohé aktuálne témy.
Aj keď anotácia najprv môže znieť trochu ako klišé, Jason vôbec nebol typickým boháčom, ktorý využíva svoje peniaze a vplyv len na zábavu a ohurovanie žien. Práve jeho prístup k peniazom bolo to, čo som si na ňom obľúbila hádam najviac. Páčil sa mi jeho pohľad na svet a priučila som sa mu spolu s Luckou.
Miška Zamari v knihe opäť ukázala svoju cestovateľskú dušu a vzala ma na najrôznejšie miesta. Boli medzi nimi známe i menej známe lokácie, pričom každá z nich mala svoje čaro a toto cestovanie značne pomáhalo posúvať dej a udržať jeho dynamiku.
Baja Dolce do príbehu vložila svoje skúsenosti so šikanou a v tomto prípade ju pretavila najmä do kyberšikany, ktorá je stále viac a viac prítomná v našich životoch.
Obidve autorky však neostali svojej povesti nič dlžné a medzi postavami sa, samozrejme, pomaly rozvinula láska. Páči sa mi však nápad, že sa k nájdeniu sa navzájom dostali tak, že najprv hľadali samých seba po tom, čo boli v minulosti zranení.
Nasleduj ma je napriek tomu, že sa dá zaradiť k žánru ženskej beletrie veľmi polytematická kniha, ktorá má čo ponúknuť aj po iných stránkach než len tých ľúbostných.
Ďalší samostatný príbeh od úžasnej Lucindy Riley ma tentoraz zaviedol do Francúzska koncom 90.rokov a zároveň do obdobia 2. svetovej vojny.
V súčasnej línii (90.roky) bola hlavnou hrdinkou Emilie, ktorá mi bola veľmi sympatická aj napriek jej pár nedostatkom - naivite a nízkemu sebavedomiu. Jej postava však počas deja prešla vývinom, čím mi autorka ulahodila.
Historickej časti dominovala Constance, britská špiónka, ktorej príbeh ma úplne pohltil. Neobľubujem tému 2.SV a to najmä v knihách, preto daný žáner nečítam, ale tu ma Lucinda neskutočne oslovila a predovšetkým zaujala. Connie bola odvážna, milujúca a silná, čo bol presný opak Emilie (aspoň zo začiatku), takže vznikol príjemný kontrast. Zároveň bolo jej pôsobenie vo Francúzsku počas vojny nabité nepätím, akciou a rôznymi udalosťami, ktoré mnou po emočnej stránke dosť zamávali.
Levanduľová záhrada je krásna kniha, ktorú si až do konca vychutnáte aj napriek tomu, že isté veci možno budete predvídať. Ja som si ju nesmierne užila a opäť (ako to mám pri tvorbe Lucindy vo zvyku) som sa zamilovala, hnevala, plakala a snívala.
Nie len na Levanduľovej záhrade, ale všeobecne na všetkých "rileyovkách" mám rada to, že po prečítaní mám pocit, že niekde dané postavy žijú a to, čo som čítala, je naozaj ich osudom. Proste je to romantické, zasnené, emóciami nabité, ale stále uveriteľné čítanie, pri ktorom sa zas a znova potvrdzuje staré známe pravidlo, že všetko zlé je na niečo dobré.
Skvelý úlovok bol triler presne pre mňa, čiže bežne pre NEčitateľa tohto žánru, ku ktorému ale sem-tam predsa len pričuchne.
Veľmi sa mi páčil nápad, ktorý vyústil do zaujímavej zápletky. Od prvotného momentu ma kniha veľmi bavila a autor vsadil na dobrú kartu - neprezradil všetko a to ani o hlavnej postave a rozprávačovi Edovi. Viedlo to k menšiemu (pozitívnemu) zmätku v mojej hlave, kedy som nevedela, či verím otcovi alebo snúbencovi. Toto "prepínanie" medzi obavami jedného a vierohodnosťou druhého ma extrémne bavilo. Obľubujem, keď sa s mojou mysľou autor hrá a tu sa mu to podarilo (aj keď nemôžem tvrdiť, že by som nepredvídala a to dokonca aj správne).
Oceňujem aj krátke kapitoly, ktoré dodali deju dynamiku a kniha sa tak čítala veľmi rýchlo a celkovo na mňa spravila dobrý dojem.
Myslím, že pre čitateľa skúseného v tomto žánri by predstavovala skôr slabší odvar, ale pre mňa (čitateľku ženských a historických románov, YA a detektívok) to bolo akurát. :)
Ani som sa nenazdala a mám za sebou poslednú časť výbornej série Berger&Blom. Veľmi som sa na ňu tešila, ale zároveň som sa s ňou nechcela ani rozlúčiť, keďže postavy som si obľúbila, hoci to boli trošku čudáci. To je prvá z mnohých vecí, ktoré sa mi na knihách Arneho Dahla páčia - reálne postavy. Sú to ľudia, ktorí sa mýlia, majú svoje temné stránky a v tomto prípade to sú cynici s neskutočnou logikou a inteligenciou.
Práve tieto dve aspekty sú ďalším pozitívom nie len Zlomu, ale aj celej série. Autor v prípadoch pospájal intrigy vo švédskej bezpečnostnej službe, vraždy, pranie špinavých peňazí a mafiu. Sila, čo? K tomu všetkému si ešte prirátajte využitie znalostí z techniky a biológie a máte Zlom ako vyšitý.
V tejto sérii nikdy nešlo o typické zločiny a teraz tomu v Zlome tiež nebolo inak. Všetko sa opäť začalo klasicky novým prípadom, ale prvotné prepojenia s ďalšou vraždou sa našli rýchlo. Rovnako rýchlo sa aj celá kniha čítala, pretože v istom momente bol už dej taký zamotaný, že mi neostávalo nič iné, len čítať ďalej, pretože sama by som na odpoveď neprišla.
Odporúčam nie len knihu, ale aj celú sériu. Arne Dahl napísal niečo, k čomu sa budete chcieť vracať znova a znova.
Čas čerešní je síce voľným pokračovaním Úsmevu ženy, ale vôbec neprekáža, ak ho nemáte (rovnako ako ja) prečítaný. Autor totiž hneď na začiatku vysvetľuje vzťah medzi Aurélie a Andrém, takže určite o nič neprídete. Síce som sa s týmito postavami stretla prvýkrát, ale aj tak mi boli veľmi sympatickí. Mladí, zaľúbení ľudia, plní života, medzi ktorých sa ale vmieša žiarlivosť v podobe tretej osoby.
Veľmi sa mi páčila vášeň, ktorá medzi postavami panovala. Tá ich povzbudzovala k rôznym činom, ktoré často vyústili do komickej situácie, takže som sa miestami aj zasmiala.
Samozrejme, v knihe nechýbali opisy jedál a krásnych parížskych zákutí. Takúto atmosféru Francúzska vie navodiť iba Nicolas Barreau. Zároveň sa autor vyznačuje štýlom písania, ktorý je založený na náhodách a ich dôsledkoch.
Jediné, čo mi chýbalo, bola romantika. V knihe bola láska, radosť, žiarlivosť, hnev, ale chýbali mi romantické momenty. Autorovi to však odpúšťam, keďže ma kniha inak pohladila na duši :)
Hlavná hrdinka Annabelle sa dostala na jedno z prvých ženských kolégií. Túžila po štúdiu, ktoré si vedela zabezpečiť účasťou v hnutí sufražetiek. A takto spoznala vojvodu z Montgomery.
Annabelle bola príjemná postava, ktorá ale občas strácala zápal pre danú vec. Čakala som viac informácií ohľadom boja za práva žien. Inak ale bola odvážna a múdra, čo ju robilo sympatickou.
Medzi hlavnými postavami bolo množstvo chémie, ktoré dodávalo knihe dynamiku a zabránili nude. Zároveň autorka použila moderný jazyk, vďaka čomu sa kniha čítala rýchlo a pôsobila oddychovo.
Rebelky z Oxfordu odporúčam tým, ktorým sa páčia iskrenie medzi postavami, ich nerovnaké postavenie v spoločnosti, ktorá stoji v ceste ich láske a štipku histórie.
Elle Kennedy je autorka, ktorá síce píše klišoidné príbehy, ale dokáže ich podať tak, že si ich vychutná aj náročnejší čitateľ. V Riziku sa opäť stretávame s hokejistami, ktorí sú hnacou silou tejto i predošlej série.
Hlavnou hrdinkou bola Brenna, ktorá mi brnkla na tú správnu strunu. Bola divoká, extrovertná a sarkastická. Zároveň ale aj veľmi cieľavedomá, čo jej pomohlo popasovať sa s problémom sexizmu, na ktorý autorka viackrát poukázala.
Jake bol proste úžasný a to je asi všetko, čo k nemu môžem povedať. Proste taký sen snáď každej tínedžerky.
Aj táto časť série sa čítala výborne a rýchlo, pričom sa mi páčila o čosi viac než niektoré jej predchodkyne. Nenašla som v nej žiadne hluché miesta, keďže ma bavila od začiatku až po úplný koniec.
Ak dáte tejto autorke a jej knihám šancu, určite neoľutujete.
Dobrá sestra bola od samého začiatku pútavým čítaním. Ihneď na prvých stranách som spoznala Rose a jej verziu udalosti spred rokov, ktorá sa skončila smrťou človeka a tiež som si mohla prečítať o jej túžbe mať dieťa. Neskôr prišla na rad jej dvojička Fern, ktorá opisovala súčasné udalosti.
Na to, že dievčatá boli dvojičkami, boli veľmi rozdielne.
Fern bola veľmi zaujímavá postava najmä kvôli poruche senzorického vnímania, čo jej dosť sťažovalo život.
Naopak, Rose predstavovala bežnú ženu s dobrou prácou a zabehnutým manželstvom a domácnosťou. K idylke jej chýbalo už len jedno - dieťa. A Fern sa rozhodla, že sa sestre dieťaťom odvďačí.
Po nájdení vhodného adepta a pár ďalších stranách sa dej začal obracať úplne iným smerom než som čakala. Autorka mnohé veci, ktoré som brala ako fakty, prevrátila naruby a ničím som si nebola istá. Nepomohli mi ani ich protichodné názory ohľadom ich matky, ktorá bola síce skôr pasívnou, ale o to viac zaujímavou postavou. Dievčatá sa v mnohom rozchádzali a netušila som, ako sa dej pohne ďalej.
Záver ma veľmi prekvapil a nečakala som napätie, ktoré sa v malej dávke dostavilo. Došlo tiež k veľkému zvratu, ktorý ale prišiel pomaly, potichu a nenápadne, no mal o to väčší účinok na môj čitateľský zážitok.
V skratke - kniha je výborná, prečítate ju na posedenie. Ak obľubujete prepracované postavy, komplikované vzťahy a jemnú dávku napätia, určite dajte Dobrej sestre šancu.
Na Skryté dary som sa veľmi tešila. Dúfala som v nejaký temný, mágiou presiaknutý príbeh. Nedočkala som sa.
Začiatok bol ale super. Maeve našla karty, začala veštiť, jedna karta do balíčka nepatrila a vytiahla si ju práve Maevina bývala naj kamoška Lily. O pár dní zmizla. Po jej zmiznutie to bolo naozaj dobré. Zaujímalo ma, čo bude ďalej a hltala som stranu za stranou.
Potom sa však autorka začala oveľa viac zameriavať na tému LGBT, ktorej ja veľmi neholdujem. Neprekáža mi, ak je podaná s mierou a rozumnými argumentami, rešpektujem každého názor, no tu sa to preháňalo. Z veriacich ľudí akoby robila fanatikov, ktorí by LGBT komunitu najradšej zniesli zo sveta. Nevravím, že sa takí nenájdu, ale tu boli všetci hodení do jedného vreca.
Zároveň som mala pocit, že sa prípad zmiznutia Lily potlačil do úzadia a riešila sa viac práve vyššie spomenutá téma, ktorá knihu predĺžila možno aj o sto strán.
Každopádne som od knihy nedostala to, čo som čakala. Ako vravím, začiatok bol super, dostala som, čo som chcela, ale potom akoby som čítala úplne inú knihu.
Koniec bol slabý, pre mňa osobne aj trochu mätúci a vôbec ma nenavnadil na pokračovanie. Zachraňuje ju jedine ľahkosť štýlu, takže sa rýchlo čítala a asi prvá tretina....
Neviditeľné ženy nie sú práve dynamickým čítaním, ale na druhej strane obsahujú veľa zaujímavých informácií. Tie však mohli byť podané lepšie.
Páčilo sa mi, že autorka všetky tieto fakty podložila štúdiami, vyjadreniami odborníkov a štatistikami, ale práve to ubralo knihe na ľahkosti. Obrovské množstvo čísel s mizivou šancou si ich zapamätať ma skôr unavovalo než motivovalo k čítaniu.
Musím však povedať, že mnohé argumenty, ktoré autorka v knihe spomína, sú opodstatnené a sama som si vďaka knihe uvedomila, koľkokrát sa my, ženy, prispôsobujme mužskému svetu aj v najmenších detailoch.
Napriek tomu však knihe nemôžem dať vyššie hodnotenie, keďže niektoré kapitoly ma nebavili a hoci sa našlo viacero informácií, ktoré ma zaujali, jej čítanie sa natiahlo a dlho ma ani nelákalo.
Môže však byť skvelým zdrojom faktov, ak sa o túto tému intenzívnejšie zaujímate a mohli by ste ich raz využiť :)
