Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Na instagrame ma nájdete ako @somcitatel ❤️
Som študentkou medicíny, ktorú baví o knihách písať, hovoriť o nich, fotiť ich a v neposlednom rade, čítať ich.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Ak poznáte tvorbu Leigh Bardugo, potom dobre viete, že to je pani spisovateľka. Jej fantázia je úžasná a potvrdzuje sa to v každej jej knihe. Veľmi sa teším, že sa vydavateľstvo rozhodlo preložiť túto sériu, ktorá bola autorkinou prvotinou a preto bola napísaná trošku slabšie než Vrania šestka. Všetko sa však vyvážilo úžasným magickým a zároveň temným svetom, skvelými postavami, ktoré ste si najprv obľúbili a potom vás bodli do srdca. Tieň kostí zachytáva jedinečný príbeh, kde sa pretriasa sila priateľstva, lojalita ku krajine a pravosť lásky. Presne toto vás bude nútiť otáčať strany.
Voči knihe som bola veľmi skeptická. Istý čas som ju všade videla, všade som o nej počula. Jednoducho-číhala na mňa zo všetkých strán, no nejako som sa k nej nevedela dokopať. Nakoniec som ale podľahla okoliu a po dlhom váhaní som si ju zadovážila. Fantasy/scifi ako také mám rada, ale neulahodí mi všetko...a teraz tomu nebolo inak. Keďže si mimozemšťanov predstavujem ako zelených mužíčkov, tohto obrazu v mojej hlave som sa počas čítania nemohla zbaviť (priznávam, moja chyba). Najväčšiu rolu však zahral celkový dojem, ktorý som si vytvorila hneď po pár stranách, keď som našla čechizmy, gramatickú chybičku a o písaní priamej reči ani nehovorím. V dialógoch som sa častokrát strácala a veľmi ma to pri čítaní rozptyľovalo. Hlavná postava sa mi avšak celkom páčila (občas detinská, ale dalo sa to prežiť) a dialógy boli úsmevné a človek sa môže aj zasmiať.
Do deja som sa dostala až za tretinou knihy a rodila sa vo mne aj väčšia zvedavosť. Páčilo sa mi, že autorka nedávala odpovede okamžite, ale viac-menej postupne. Vyhovovali mi aj postavy a ich menší počet, takže som sa v nich aspoň nestrácala. Chválim aj námet, o niečom podobnom som ešte nečítala, ale na môj vkus autorka napchala naraz do deja veľa vecí a tým sa pre mňa kniha stávala chaotickejšou. Taktiež som v príbehu nenašla žiadnu hlbšiu myšlienku....
Zatiaľčo Placebo On bolo zo začiatku menšie klišé a všetko bolo až do posledných chvíľ dokonalé, pri Placebo Ja si na to už ani nespomeniete. Perfektné chvíle vystrieda smútok, zmätenosť v citoch a intrigy. Chvíľami sa zdá, že Ema má toho na pleciach naloženého viac, než by bol človek schopný uniesť a to konečne dodalo deju tú pravú drámu, ktorá bola po tých ružových dňoch v predchádzajúcej časti naozaj potrebná.
Nebola núdza ani o vtipné momenty, ktoré Baja dokázala vykresliť veľmi dobre. Keďže čerpá inšpiráciu zo svojho okolia a z bežného života, nie je prekvapením, že som sa v týchto chvíľach našla a naozaj ma výborne pobavili.
Koniec knihy je jedno veľké rozuzlenie a prekvapenie. Dozvedáme sa, že nie vždy je všetko také, ako sa zdá, alebo ako nám niekto povie.
Epilog Baja perfektne vygradovala a už teraz sa teším na ukončenie série.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Táto kniha (a aj celá séria) dokáže vyvolať mnoho emócií. Od šťastia a lásky až po strach a nenávisť. Či už sú to pocity pozitívne alebo negatívne, určite zasiahnu vaše Ja. Na začiatku som očakávala dej plný napätia, ktorý sľuboval prológ. Baja striedala pekné časti s tými škaredými a ja som v tom napätí naozaj bola. Vždy som čakala, čo sa stane ďalej.
V každej knihe zo série sa Baja venovala inému druhu vzťahu. V tejto knihe dala najväčší priestor rodine a najbližším priateľom. Taktiež sa venovala otázke zneužívania detí, čo oceňujem, pretože o tejto téme (ako aj o mnoho ďalších) by sa nemalo mlčať.
Ema, ako hlavná hrdinka, sa hrdinsky aj správala. Alebo sa aspoň snažila. Ukázala nám, ako je niekedy hlúpe a nebezpečné brať veci do vlastných rúk. Ako dôsledok toho musela robiť veci, ktoré by boli snáď každému proti srsti a dosť sa jej to vypomstilo. Takže sa mi páči jej omylnosť, keďže v konečnom dôsledku chcela svojich blízkych ušetriť od starostí.
Veľmi milo ma prekvapili aj pasáže z Chrisovho pohľadu. Konečne som aj jemu nazrela do hlavy a zistila, ako veci skutočne vníma on.
Plynulo sa z romantickej knihy dostávame k trileru, ktorý vám nedá vydýchnuť. Posledné strany som hltala s napätím a niečo podobné som naozaj nečakala. Celá séria mala postupnú gradáciu, čo sa mi neskutočne páčilo.
Neodporúčam len túto knihu, ale rovno celú sériu! V tomto prípade môžeme pokojne súdiť knihu podľa obalu. ?
Od knihy takých malých rozmerov som neočakávala veľa. Predsa len, čo sa už môže zmestiť do takého malinkého diela? Čoskoro som zistila, že tam toho môže byť viac než dosť. Kniha sa od začiatku čítala rýchlo a neboli v nej žiadne hluché miesta. Graficky bola spracovaná fakt super, keďže každý list či odkaz som si hneď vedela priradiť k danej osobe. Listy boli krásne a myšlienky v nich ešte krajšie. Kniha síce zachytávala bežný život, prácu, vzťahy či zlú minulosť, no práve toto ju robilo takou výnimočnou, že som sa nevedela odtrhnúť a zmákla som ju za dva večery. Naozaj svieža kniha, ktorá sa úplne hodí do týchto jesenných dní.
Nikdy som detektívky nečítala, no po tom, čo sa mi Annabelle dostala pod ruky, ostala som milo prekvapená!
Od knihy tohto žánru som automaticky očakávala veľa tajomstiev, ktoré ma budú nútiť čítať ďalej. Želanie sa mi splnilo a od začiatku som nezisťovala len to, aký bol osud zmiznutej Annabelle, ale nazerala som aj do minulosti vyšetrovateľky Charlie, čo mi pomohlo vytvoriť si k jej postave silnejší vzťah. Napriek tomu, že takémuto žánru neholdujem, ma kniha príjemne odpútala od reality a vtiahla do deja. Síce nepriniesla množstvo akcie či napätia, ale za to mi pekne zamotala rozum a darilo jej sa to celkom slušne, za čo asi môžem vďačiť tomu, že autorka vyučuje psychológiu.
Deň, keď sme zmizli je kniha, ktorá poukazuje na to, že nie všetko je zlato, čo sa blyští. Tento pocit z deja som mala od začiatku a len som sa v ňom neskôr utvrdila. Prípad týchto dvoch kamarátok ukazuje, ako by sa zdalo na to, že jedna z nich konečne nájde po dlhých rokoch súženia stabilitu a pokoj, pričom tá druhá utečie od perfektnej práce na smradľavú farmu. Netreba sa však nechať uniesť emóciami a tvoriť unáhlené závery.
Po prvých sto stranách už vznikajú sľubované páriky a čitateľ si jeden z nich určite obľúbi viac, a preto sa aj viac teší na kapitoly z pohľadu danej postavy. No oba pohľady sú veľmi dôležité, keďže som ako čitateľ bola naozaj vo veľkom napätí ohľadom Katinej minulosti, ktorá bola stále zahalená rúškom tajomnosti.
Dievčatám sa v podstate stalo to isté. Obidve sa zaľúbili do svojich šéfov. Obaja sú však diametrálne odlišní a to poukazuje aj na odlišnosť dievčat. Nič však nie je tak, ako sa zdá a celá pravda vyjde najavo až na konci knihy, preto sa ju oplatí celú prečítať.
Kniha sa čítala ľahko, ale nebola nejaká svetoborná. Skôr taká oddychovka pre ženy, ktoré sa možno hľadajú alebo prežívajú ťažké obdobie vo vzťahu. Hlavné hrdinky ukazujú, že útek je niekedy možno najlepším riešením, keďže práve na ceste od zla môžete nájsť šťastie.
atiaľčo prvá kniha bola viac zameraná na vzťah medzi Carrington a Remkom a aj príbeh sa zameriaval na ňu, teraz to bolo naopak. V čase boja síce nemali veľa času na prehlbovanie citov, ale predsa len mi ich vzťah prišiel akýsi vlažný. Málokedy som natrafila na ich rozhovor.
Na začiatku knihy bol dej veľmi napínavý. Proroci boli prenasledovaní ešte viac a mnohých zo svojich kruhov už nemohli zachrániť. Výpravy do mesta a ukrývanie sa v lese, či hľadanie si nového tábora. Malo to isté čaro, ale nebola to moja šálka kávy. Prvá časť Vyvolenie bola orientovaná romantickým smerom a v Povolaní mi to chýbalo. Dej bol čisto založený len na výpravných a záchranných akciách, ktoré ma veľmi nebavili. Počas celej knihy mi prekážalo málo priamej reči. Všetko bolo až priveľmi "obkecané" a naozaj ma to nudilo. Ak by som mala knihu zhodnotiť celkovo, tak úprimne, nepáčila sa mi. Autorka má síce pekný štýl písania, používala metafory, ale dej pre mňa nemal smerovanie. Mala som pocit, že sa proroci ženú za niečím, čo vlastne ani nie je.
Začiatok knihy je nudný (chcela som napísať trošku, ale v podstate, nič nemôže byť na polovicu. Buď to tak je alebo nie je). Všetko sa točí okolo Margot a jej priateľa Josha. Veľmi často sa čitateľ vracia do minulosti, aby sa o postavách dozvedel čosi viac. Veľmi mi prekážal preklad. Slová ako mamina a ocino mi naozaj nepríjemne bili do očí. Správny smer naberie kniha vtedy, keď sa rozpošlú listy. Čitateľa to začne viac baviť a dej sa oveľa viac zamotáva. Stávame sa svedkami toho, ako sa z ustráchanej Lary Jean stáva sebavedomejšie dievča, ktoré sa už lásky nebojí. Poviem pravdu, film bol lepší. Neviem, či to je tým, že som ho videla skôr, než som čítala knihu, ale bavil ma oveľa viac. Postavy mali oveľa viac charakterových čŕt, ktoré som, žiaľ, v knihe nenašla. Knižní hrdinovia boli naozaj "suchí".
Prvé kapitoly sú zaláskované a poviete si, že sa nič nemôže pokaziť. No mýliť sa je ľudské a o to pri čítaní ide. Že sa mýlime a potom ostávame šokovaní, čo sa to deje, no nie?
Po veľkom odhalení, čo Layken a Willa rozdeľuje, na scénu prichádzajú problémy. Potom popieranie a hnev. Neskôr ignorovanie z jednej strany.
Výhodou knihy je, že sa číta veľmi dobre a rýchlo. Taká milá jednohubka.
